Históriu Slovenského národného divadla začal pred sto rokmi písať český divadelný súbor v bratislavskej budove Mestského divadla, kde dovtedy hrávali maďarské a nemecké súbory. Po mnohých komplikáciách tu začala pod hlavičkou SND pôsobiť Východočeská divadelná spoločnosť pod vedením Bedřicha Jeřábka.
A práve v týchto priestoroch dnešnej historickej budovy SND sa 1. marca 1920 konala premiéra opery Hubička skladateľa Bedřicha Smetanu. Tento dátum sa tak považuje aj za oficiálny vznik SND.
„O možnosti vzniku profesionálneho Slovenského národného divadla sa začalo hovoriť už v máji 1918 na oslavách 50. výročia položenia základného kameňa pražského Národného divadla, na ktorých sa zúčastnila slovenská delegácia na čele s Pavlom Országhom Hviezdoslavom. Založenie Československej republiky tejto idei napomohlo. Boli jej naklonení nielen kultúrni dejatelia doma, ale i v Prahe a pridali sa aj českí poprední divadelníci a politici," uviedla pre TASR Dagmar Podmaková, vedecká pracovníčka Ústavu divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied.
Veľkú úlohu pri založení Slovenského národného divadla zohral Vavro Šrobár, československý minister s plnou mocou pre Slovensko. Mestskí radní plánovali až na päť rokov zmluvne zaviazať divadlo pre súbory hrajúce v nemčine a v maďarčine.
„Šrobárov návrh využiť potenciál profesionálneho českého súboru, ktorý by bol ochotný hrávať aj v iných slovenských mestách, možno pochopiť. S jeho pomocou sa podarilo založiť Družstvo Slovenského národného divadla, no nepodarilo sa vytvoriť obdobné ekonomické podmienky, ako mali divadlá v Čechách. Tam sa profesionálne divadlo dávno stalo súčasťou kultúrneho života obyvateľstva,“ vysvetlila Podmaková.
Členovia Družstva plánovali začať rokovania s niektorými českými súbormi, pričinením Vavra Šrobára napokon začala v Mestskom divadle v Bratislave hrávať časť Východočeskej divadelnej spoločnosti pod vedením Bedřicha Jeřábka, ktorá predtým na Slovensku už hosťovala.
„Pre plánované SND sa v kalendári Mestského divadla podarilo vymôcť ročne tri mesiace – delili sa s nemeckou a maďarskou sezónou. Na začiatku sa dohodli, že Jeřábkove tri súbory, činoherný, operný, operetný, odohrajú prvú sezónu od 1. marca do 26. júla 1920 vo vlastnej réžii. Takto spoločnosť uvádzaná aj ako Východočeské divadlo, začala 1. marca 1920 písať históriu našej prvej scény premiérou Smetanovej Hubičky,“ doplnila Dagmar Podmaková.
Inou alternatívou bola myšlienka, aby umelecký základ divadla sformovali z ochotníckeho Slovenského spevokolu. Tento návrh sa však neujal.
V tom čase bola profesia herca zaznávaná, máloktorí herci, speváci pracujúci na ochotníckej báze, by boli ochotní odísť zo svojho zamestnania, domova, hrať každý večer a v rýchlom tempe študovať nové inscenácie. Bolo by potrebné dobudovať divadelné vybavenie – nábytok, rekvizity, kostýmy – a na to neboli financie.
Divadelná historička Dagmar Podmaková v tejto súvislosti tiež uvádza, že Národné divadlo v Prahe bolo pre mnohých Slovákov veľkým vzorom.
V Martine z iniciatívy Slovenského spevokolu síce v roku 1890 postavili Národný dom s divadelnou sálou, pričom miesto tu dostala aj knižnica, kasíno a múzeum, ale nebol považovaný za predchodcu národného divadla na Slovensku.
V Bratislave (Pozsony/Pressburg) stála krásna divadelná budova Mestského divadla (dnes historická budova SND). V nej hrávali hosťujúce nemecké a maďarské spoločnosti. Veľkú časť obyvateľstva tvorili obyvatelia nemeckej respektíve rakúskej a maďarskej národnosti. Slovenská menšina, z ktorej väčšina ovládala aj ich jazyk, tu mala malý vplyv na dianie v kultúre.
„Hoci Slovenské národné divadlo nevzniklo z potreby širokého obyvateľstva a prvé sezóny hrávalo až na málo výnimiek v českom jazyku, mali by sme byť vďační všetkým tým, ktorí sa pričinili o to, že vôbec vzniklo,“ dodala Dagmar Podmaková.