Keď ako mladý horolezec stretol Ivan Bohuš ml. na tatranskom štíte iných horolezcov a predstavovali sa, automaticky sa ho pýtali, či on je ten, čo píše knihy o Tatrách. Vtedy nebol, písal ich jeho otec Ivan Bohuš st., ale hneď prišla ďalšia otázka: „A budeš pokračovať v otcových šľapajach?“ „Určite nebudem,“ hovoril vtedy.
Uplynuli roky a dnes má za sebou množstvo napísaných aj vydaných kníh. „Budúcnosť som si predstavoval skôr ako fotograf Tatier, nie ako vydavateľ a publicista. A vidíte, nakoniec ma to pohltilo tak, že v otcových šľapajach pokračujem,“ hovorí Ivan Bohuš ml. (62).
Odmalička žije v Tatranskej Lomnici, vyše 30 rokov pracuje na Skalnatom plese ako technik – pozorovateľ na Meteorologickom observatóriu Ústavu vied o Zemi SAV. S manželkou a dcérami majú rodinné vydavateľstvo IB Vysoké Tatry, ktoré vydáva knihy, prospekty a pohľadnice s tematikou Tatier.
Keď by niekto hľadal informácie o histórii Tatier, vždy skončí pri mene Ivan Bohuš, ktoré je spájané s niečím, čo by sme dnes mohli nazvať pamäť Tatier. Veď s ich knihami vyrastali generácie Slovákov, prvá – Na každom kroku kameň – vyšla v roku 1966.
Ivan Bohuš st. začínal vo Vysokých Tatrách v roku 1959 ako prvý riaditeľ múzea TANAP-u, jeho syn mal vtedy dva roky. Múzeum bolo vo vile Széchényi v Tatranskej Lomnici, kde bolo niekoľko bytov, kancelárie a múzeum. Bolo to obdobie, keď boli tatranské osady úplne odlišné ako teraz – solitérne domy obkolesené lesom, máličko áut.
„Ľudia, ktorí chodili do hotelov, zotavovní alebo chát, boli buď rekreanti, ktorí dostali poukaz a dokázali stráviť čas od rána do večera v hotelovom bare, alebo, naopak, boli takí, čo celý čas trávili v horách. Takže v osadách nebol ruch, Tatranská Lomnica bola pokojná, tichučká. Suseda sme mali člena horskej služby, navštevovali nás botanici, horolezci...“ spomína Ivan Bohuš ml.
Doma v robote
Bohušovci bývali priamo vo vile Széchényi a to, že je otec v práci, vedeli podľa ťukania na písacom stroji, ktoré bolo počuť z múzea. Keď sa mu skončil pracovný čas, prišiel domov, čiže zišiel o poschodie nižšie, ale hneď pokračoval v práci ďalej.
Riaditeľom múzea bol do roku 1968 a po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do vtedaj...
Zostáva vám 85% na dočítanie.