Americká hospodárska metropola New York bola miestom teroristických útokov už dávno pred tragédiou z 11. septembra 2001. Dodnes neobjasnený je napríklad bombový atentát, pri ktorom 16. septembra 1920 zomrelo 38 ľudí a približne tri stovky ďalších utrpeli zranenia.
K výbuchu došlo takmer na pravé poludnie. Svedkovia vypovedali, že krátko predtým zastavil na Wall Street pred budovou puncového úradu a oproti sídlu banky J. P. Morgan konský povoz. Pohonič vraj zoskočil z kozlíka a rýchlo zmizol v dave. Vzápätí ulicou otriasla silná explózia.
Ešte v priebehu záchranných prác sa príslušníci newyorskej polície, úradu vyšetrovania (predchodcu FBI) i americkej tajnej služby pustili do objasňovania príčin výbuchu. Vypočuli stovky ľudí, ktorí sa v okolí nachádzali pred útokom, počas neho i po ňom, okrem svedectiev o podozrivom správaní pohoniča a jeho povrchného opisu však veľa relevantných informácií nezískali.
Na stopu ich napokon naviedli letáky, ktoré sa v okolí objavili niekoľko hodín pred výbuchom. Skupina, označujúca sa ako „americkí anarchistickí bojovníci“, v nich žiadala prepustenie politických väzňov. Letáky boli podobné tým, aké sa rok predtým objavili pri dvoch bombových útokoch, ktoré mali na svedomí talianski anarchisti.
Pátranie však napokon k ničomu neviedlo. A nielen pri tejto stope. Žiadny výsledok neprinieslo ani ďalšie vyšetrovanie, ktoré trvalo viac než tri roky. V rámci neho padlo podozrenie aj na komunistov, radikálne ľavicové skupiny a úrady pracovali aj s teóriu, že za útokom môžu stáť Sovieti. Skutočného páchateľa sa ale napokon nikdy nepodarilo nájsť.
Najpravdepodobnejšou verziou však zostáva tá, ktorá útok spája s prívržencami talianskeho anarchistu Luigiho Galleaniho. Tento charizmatický zástanca násilného zvrhnutia kapitalistického poriadku bol spolu s ďalšími ôsmimi prívržencami zo Spojených štátov deportovaný ešte v júni 1919. Bolo to po vlne väčšinou neúspešných bombových útokov, namierených proti predstaviteľom bohatých finančných kruhov i štátnej moci.
K výbuchu na Wall Street, najkrvavejšiemu atentátu z rokov 1919 a 1920, sa však takzvaní galleanisti nikdy neprihlásili. Viedli k nim ale nepriame stopy, napríklad spôsob, akým bola nálož – umiestnená vo voze ťahanom koňmi, ktorého pohonič zmizol – pripravená. Okrem bezmála 50 kilogramov dynamitu ju totiž tvorili liatinové odliatky, ktoré sa po výbuch rozleteli ako smrtiace projektily po okolí.
Namiesto vysokých predstaviteľov finančného trhu, na ktorých anarchisti mierili, však zabili najmä poslíčkov, stenografov alebo nižších úradníkov. Značné škody utrpela aj budova banky J. P. Morgan, na ktorej sú stopy po výbuchu viditeľné dodnes.