Niekoľko týždňov cestovala začiatkom roka 1936 Dorothea Langeová po Spojených štátoch, aby pre organizáciu Farm Security Administration ako fotografka dokumentovala dosahy hospodárskej krízy na život ľudí. Keď jedného marcového dňa pri kalifornskom Nipome náhodou narazila na provizórny tábor kočujúcich príležitostných robotníkov hľadajúcich prácu, medzi asi troma tisíckami jeho zúbožených obyvateľov ju zaujala mladá žena, matka siedmich detí.
„Akoby ma k nej pritiahla nejaká magnetická sila. Neviem už, ako som jej odôvodnila moju prítomnosť, na nič sa ma však ani nepýtala. Povedala mi len, že má 32 rokov a že ich jedinou obživou je zmrznutá zelenina z okolitých polí a vtáky, ktoré deti ulovia,“ spomínala neskôr fotografka.
V provizórnom stane žijúcu Florence Owensovú, tak sa mladá vdova volala, zvečnila aj s jej deťmi na niekoľkých snímkach. Poslednou bol portrét, ktorý autorka nazvala Kočujúca matka.
Fotografia ženy, obklopenej svojimi deťmi, ktorej sa v tvári zračí utrpenie, beznádej a strach z budúcnosti, hovorí nielen o ťažkom ľudskom osude, ale stala sa aj symbolom jedného obdobia. Obdobia, počas ktorého rovnaké alebo podobné pocity ako Florence sužovali milióny ľudí po celom svete. Obdobia, ktoré sa do dejín zapísalo ako veľká hospodárska kríza.
Šťastná dekáda
Najmä pre Spojené štáty, kde na jeseň 1929 prepukla, znamenala kríza (označovaná aj ako veľká depresia) tvrdé precitnutie. Predchádzalo jej totiž desaťročie konjunktúry, počas ktorého nielen hospodársky rast, ale aj americké sebavedomie stúpalo tak rýchlo a tak vysoko, až mnohí ľudia uverili, že dobré časy sa nikdy neskončia.
Rozsiahla elektrifikácia krajiny, boom automobilového priemyslu, nástup leteckej dopravy, masové šírenie nových technológií a fenoménov, akými boli rozhlas či zvukový film, ale aj mnohé ďalšie
faktory, vytvárali...
Zostáva vám 85% na dočítanie.