Je normálne, z pohľadu počasia ničím výnimočné leto, čo sa však nedá povedať o spoločensko-politickej klíme. Tá je v júli 1926 v Československu priam horúca.
Necelých osem rokov po vzniku republiky stojí na jej čele už ôsma vláda a nádej, že bude konečne stabilná, nie je veľká. Ide totiž opäť o úradnícky kabinet. Ani hospodárske pomery nedávajú veľa dôvodov na optimizmus. Ekonomika sa síce po povojnových otrasoch konečne pomaly stabilizuje, mnohé regióny však stále zápasia s nezamestnanosťou a sociálnym napätím.
Vo verejnosti rastie neistota a obavy z ďalšieho vývoja. Živia ich aj fámy o možnom štátnom prevrate, ktoré sa čoraz častejšie spájajú s menom jedného muža – Radolu Gajdu.
Charizmatický generál je totiž prakticky prvým mužom v Hlavnom štábe československej brannej moci. Je jasné, že ak by sa niektorá politická skupina pokúsila o puč, rozhodujúcu úlohu by musela zohrať armáda.
Túto tézu podporil nedávno aj článok v sociálnodemokratickom denníku Nová svoboda. Mal názov Hledá se generál a naznačoval, že prevrat chystajú fašisti a hľadajú vodcu, ktorým by mal byť vojak.
„Generál Gajda odišiel v týchto dňoch na mimoriadnu dovolenku a nie je známe, ako dlho potrvá,“ informujú 9. júla 1926 Lidové noviny. A keď o tri dni neskôr spresnia, že nešlo o dovolenku na vlastnú žiadosť, ale o opatrenie nariadené ministrom obrany, a navyše poznamenajú, že minister na to musel mať určite vážny dôvod, verejnosť dostáva nový impulz na špekulácie.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
