Tirolský sedliak Andreas Hofer, ktorý sa narodil 22. novembra 1767, patrí medzi najznámejších rakúskych národných hrdinov. Známym sa tento zapálený katolík stal na začiatku 19. storočia, keď sa postavil do čela ozbrojeného odporu proti napoleonským okupantom jeho domoviny.
V niekoľkých bitkách sa mu síce podarilo zvíťaziť a dokonca obsadil Innsbruck, nakoniec ale jeho bojovníci museli ustúpiť do hôr a sám Hofer sa stal obeťou zrady.
Vodca domobrany
Potomok starého sedliackeho rodu sa živil ako obchodník s dobytkom a tiež ako hostinský a nemal ešte 25 rokov, keď Hofera jeho spoluobčania vyslali do tirolského zemského zhromaždenia. Do napoleonských vojen sa zapojil ako hajtman tirolské domobrany, k hospodáreniu sa vrátil po uzavretí Bratislavského mieru v decembri 1805.
Táto dohoda rakúskeho cisára pripravila o viacero území vrátane Tyrolska, kde sa ale proti novým poriadkom, zavádzanými bavorskými okupantmi, pozvoľna zdvíhala vlna nevôle.
Obeť zrady
Na jar 1809 vyvrcholila ozbrojeným povstaním, do ktorého čela sa postavil Hofer. Po počiatočných úspechoch, kedy proti domobrane stáli len bavorská vojska, ale na bojisko dorazili Napoleonovi vojaci, proti ktorým nemali Hofer a jeho muži v otvorenom boji šancu.
Stiahli sa preto do hôr, kde sa nakoniec ich vodca stal obeťou zrady, keď ho "tirolský Judáš" Franz Raffle vydal za 1500 zlatých Francúzom. Hofer zomrel 20. februára 1810 v Mantove a traduje sa, že príkaz na streľbu dal popravčej čate sám.