StoryEditor

Jána Roznera chceli komunisti vymazať z dejín, nepomohlo mu ani priateľstvo s Husákom

04.12.2017, 09:38
Jeden z najvýznamnejších slovenských kultúrnych publicistov a divadelných kritikov sa narodil pred 95 rokmi.

Sú autori, oficiálne vyhlásení za svedomie národa, a potom tí, ktorí dali svoje svedomie „iba na papier“. Tak ako Ján Rozner. Svoje chyby si vedel priznať. Sám zakúsil útlak nacistického režimu, no po vojne ho opantal iný totalitný systém, z ktorého sa vymanil iba za cenu toho, že ho vygumovali z verejného života.

Vyrušoval aj svojím manželstvom so staršou ženou – kritičkou Zorou Jesenskou. Bol zakazovaný, odmietaný a nakoniec zabudnutý.

Dnes jeho meno pozná len málokto. Ján Rozner pritom patrí k našim najvýznamnejším kultúrnym publicistom a divadelným kritikom. Autobiografické knihy, ktoré mu posmrtne vyšli, sa na Slovensku stali literárnou senzáciou. Aj pre brilantný jazyk a zmysel pre (seba)iróniu.

Komunisti sa ho snažili umlčať tým, že jeho dielo vymazali z archívov, odstránili z knižníc a jeho samého vytlačili na perifériu. Do zabudnutia sa však vytratil aj vlastným rozhodnutím, keď sa v emigrácii neusiloval o rehabilitáciu prostredníctvom svojho diela. Ján Rozner vedel, ako dokážu veľké dejiny národa skomplikovať život jednej rodine...

Dedičstvo od otca

Narodil sa 4. decembra 1922 v Bratislave. Vyrastal za slovenského štátu, no vo vtedajších nacionalistických náladách sa necítil dobre, aj preto mu boli blízke Čechy, kde mal korene. Obľúbil si najmä Liberec, kam chodieval za babičkou Karolínou a ktorý podľa jeho slov „bol v medzivojnových časoch ozajstnejším mestom než Bratislava“.

Už odmala ho bavila kultúra, v Čechách vymetal kiná a inšpiráciu naberal aj pri otcovi, ktorý pracoval ako novinár a operný kritik. Niekoľkokrát sa s ním vybral na pracovné cesty po Slovensku. V detstve tiež hltal rozprávky, najmä tie ruské, a otec uňho pestoval aj sympatie k divadlu. Daroval mu prenosné bábkové divadlo a zásoboval ho vstupenkami na predstavenia.

 „Ako pasívna bytosť ďakujem za všetko, čo bolo do mňa zasiate a ešte neviditeľne pučalo, otcovi. A otec akoby bol vedel, že čoskoro umrie, vychovával ma aj pre budúcnosť, zaštepil ma aj mnohým, čo bolo nad moje chápanie, čomu som ešte nerozumel a čo ma nekonečne nudilo,“ napísal Ján Rozner v memoároch Noc po fronte.

​To, že jeho ot...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-12-22 07:56:09 - Feat.: - Title: Ohnivá rieka zaplavila whiskey Dublin. Tragédia si vyžiadal mnoho obetí, každá zomrela na otravu alkoholom 02 - Modified: 2024-12-22 07:15:00 - Feat.: - Title: Polievka z vrany, v čase pôstu aj bobor. Na šľachtických stoloch boli kedysi pokrmy, ktoré by sme dnes nejedli 03 - Modified: 2024-12-20 23:00:00 - Feat.: - Title: Dokumentaristka: To, ako pristupujeme k deťom so znevýhodnením, je dedičstvo komunizmu 04 - Modified: 2024-12-20 09:10:00 - Feat.: - Title: Keď sa nad Prahou týčilo monštrum. Stalinov pomník sa stal traumou pre jeho autora a nakoniec aj pre režim 05 - Modified: 2024-12-18 10:05:00 - Feat.: - Title: Vladimíra Boudníka a jeho výtvarný štýl oficiálne kruhy ignorovali. Keď prišlo šťastie, siahol si na život
menuLevel = 2, menuRoute = history/profily, menuAlias = profily, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
22. december 2024 11:01