Prvé kroky sa učila za ostnatými drôtmi. Na svet prišla v nováckom pracovnom tábore a dodnes nosí na predlaktí vytetované číslo z Osvienčimu: ako najmladší človek na svete. Muselo však uplynúť dlhých šesťdesiat rokov, kým sa rozhodla svoj príbeh rozpovedať svetu. Eva Umlauf.
„Raz nám mama porozprávala o mojom narodení v pracovnom tábore Nováky. ,19. december 1942 bol mimoriadne studený deň. V tábore sa nachádzali aj duly. Jedna z nich asistovala pri tvojom príchode na svet, ktorý sa odohral v malej komore, kde sme ja a tvoj otec vtedy žili. Dula priniesla horúcu vodu, lenže miestnosť nebola vykurovaná. Bolo tam tak chladno, že hladina vody okamžite zamrzla.‘ ,Bol to ťažký pôrod?‘ vyzvedala som. Mama vzdychla. ,Vieš, Evička, bola som veľmi mladá a nič som nevedela. Nemala som ani potuchy, aký neskutočne bolestivý je pôrod.‘ Pri jednej kontrakcii kričala: ,Imriško, čo si mi to urobil?‘“
Na tábory, ktoré boli jej prvým „domovom“, nemá Eva Umlauf vedomé spomienky. Napriek tomu je kniha s názvom Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči sugestívnym čítaním. Zatiaľ vyšla len v Nemecku, kde Eva od vydaja žije, no vďaka iniciatíve Michala Hvoreckého pár úryvkov poznajú aj Slováci.
Na jej napísanie sa odhodlávala roky. Keď krátko po šesťdesiatke prekonala infarkt, v mysli sa jej prudko rozsvietilo: teraz alebo nikdy. A tak sa vydala proti prúdu svojho života, až k jeho úplnému počiatku. V ústrety mŕtvym príbuzným.
Znamenie odporu
Keď sa Eva narodila, mala Agnes Eislerová devätnásť rokov. Najmladšie dieťa bohatej židovskej rodiny len pár mesiacov pred pôrodom stratilo všetko, čo dovtedy tvorilo jeho život: rodičov a súrodencov, priateľov, susedov a známych, aj rodičovský dom v Bratislave. Vojnový slovenský štát na čele s prezidentom Jozefom Tisom vyšiel zvráteným požiadavkám nacistov v ústrety mimoriadne vrelo a veľkoryso. Tri štvrtiny slovenských Židov za to zaplatili najvyššiu cenu... a medzi nimi aj všetci Agnesini blízki.
Zostáva vám 85% na dočítanie.