Okrajová osobnosť z čítanky? Áno, aj. Hoci trochu neprávom. Bol totiž zaujímavejším spisovateľom, než za akého ho obvykle pokladáme. Tido Jozef Gašpar je však v našich dejinách zapísaný najmä pre iné ako literárne skutky. Tento bohém a večný hľadač krásy totiž šéfoval za slovenského štátu Úradu propagandy.
Hnev národa na ziskožravca! Nebuď služobníkom Žida! Aj týmito sloganmi sa za Slovenského štátu burcovala nenávisť majority. A otupovalo svedomie, keď už naozaj došlo k tomu najhoršiemu. Obraz „večného“ Žida, ktorý sa „nikdy nezmení“ a neustále spriada sprisahanie na ovládnutie sveta, bol najmocnejším nástrojom antisemitskej propagandy. Na dennej báze ho servírovala tlač, rozhlas, kinožurnály, plagáty, letáky, ale aj nálepky na baleniach múky či cukru.
Muž, ktorý nad touto činnosťou dobrovoľne prevzal záštitu, ju vďaka svojmu literárnemu talentu vyšperkoval k dokonalosti. A z pozície hlavného ideológa slovenského štátu sa stal nepriamo zodpovedným dokonca aj za iné ľudské životy.
Práve jeho prejav, prednesený 29. augusta 1944 v rozhlase ministrom obrany Ferdinandom Čatlošom, totiž zasadil aktérom Slovenského národného povstania hneď na úvod ničivú ranu. Tido Jozef Gašpar bol vtedy päťdesiatnik a jeho výslnie bolo v tej chvíli len na krok od priepasti. No on s ňou akoby rátal už dávno.
„Narodil som sa údajne v ´žinkách´ (okolo krku mal obkrútenú pupočnú šnúru – pozn. red) a už vtedy pôrodná baba vraj naľakane zhíkla – pre Boha, to je zlý znak, to vravia, že taký človek odvisne! – Toto proroctvo visí nado mnou stále, ako Damoklov meč,“ napísal v jednom zo svojich životopisov.
Romantik z Rakova
Narodil sa 7. marca 1893 na samote Stariny pri dedine Rakovo neďaleko Mošoviec, rodiska Jána Kollára. Jeho krstné meno bolo Jozef Gašpar, prezývka Tido údajne vznikla počas randenia s budúcou manželkou, ktorú chcel očariť svojou viedenskou nemčinou. Namiesto „a“ všade hovoril „o“, čo ju vraj tak pobavilo, že ho začala častovať slovami: Ty Do.
Študoval na meštianskej škole a na obchodnej akadémii v Martine, ktorú však v roku 1911, tri mesiace pred maturitou, opustil. Neodolal svojim bohémskym sklonom a odcestoval do prístavu Pula, aby sa stal námorníkom na Jadranskom mori.
„Už v tomto období sa profiloval ako ´veľký romantik´ a ´nepraktický idealista´, ktorý sa s obľubou vznášal vo výškach svojej imaginácie a odmietal šedivú a prízemnú realitu,“ píše o ňom historik Martin Vašš z Katedry slovenských dejín v príspevku „Tido J. Gašpar – priekopník estétskeho a bohémskeho dandyzmu v modernej slovenskej kult...
Zostáva vám 85% na dočítanie.