Vo štvrtok 27. septembra 1928 písal Tomáš Masaryk, vtedy už viac ako päť rokov vdovec, zo svojho letného sídla v Topoľčiankach Oldre Sedlmayerovej, moravskej literátke, s ktorou sa pred niekoľkými mesiacmi intímne zblížil: „Tie Tvoje paralely medzi našimi životmi sú do veľkej miery správne a prekvapujúce; a mne padá na váhu, že som Charlottu naozaj miloval, že bola žena nevšedne vznešená, snáď moderná svätica, a predsa tie skúsenosti! A teraz nemôžem a nechcem retušovať jej obraz, Ola... “
Ide zrejme o jediný prameň, ktorý naznačuje Masarykov kritický pohľad na zosnulú manželku. Inde hovorí o žene svojho života len v superlatívoch.
„Bola to žena veľmi nadaná, ktorej ďakujem za mnohé. Myslím, že mala lepší mozog ako ja, a okrem toho mala od začiatku rovnováhu, ktorú som ja musel veľmi ťažko dobíjať,“ povedal svojmu životopiscovi Emilovi Ludwigovi.
„Bola podivuhodne nadaná, matematika, šach, hudba, literatúra. Pritom veľmi náboženská, unitárka. Mala veľký vplyv na deti. Bola to najlepšie, čím môže byť žena mužovi v rodine.“ A na inom mieste: „Ja som ju všeličomu naučil, ale ona ma formovala.“
Podobnú charakteristiku nájdeme aj v Čapkových Hovoroch s T. G. M.: „Zovňajškom bola krásna; mala výbornú hlavu, lepšiu ako ja; charakteristické je, že milovala matematiku. Túžila celý život po presnom poznaní; ale tým v nej netrpel cit. Bola hlboko zbožná.“
Môžeme len špekulovať, akých skúseností presne sa týkal Masarykov povzdych z listu Oldre Sedlmayerovej. Vzhľadom na to, že moravská spisovateľka niekoľko mesiacov pred napísaním listu prebudila v Masarykovi pohlavnú túžbu, je pravdepodobné, že poznámka sa týkala práve tohto aspektu jeho manželstva.
Historici k tomu síce nemajú žiadne pramene, ale všeličo sa dá vyvodiť zo známych prejavov Charlottinho puritánstva. To nadobúdalo niekedy až groteskné podoby. Napríklad v auguste 1906 Masaryková odišla v Krucemburku uprostred filmu z letného kina, v ktorom sa premietal akýsi milostný príbeh obsahujúci záber na bozkáva...
Zostáva vám 85% na dočítanie.