StoryEditor

Priekopník slovenskej drámy Július Barč-Ivan: Celý život ho trápila samota a pocit viny

28.12.2020, 09:05
K jeho hrám pristupujú režiséri s veľkou opatrnosťou dodnes. Mapoval v nich priepasti ľudskej duše a robil tak s majstrovstvom, ktoré slovenská dráma odvtedy neprekonala. Jeho skutočný život obostiera hmla. Plynul však v tónoch samoty a tragiky.

Strhané nervy a skrátenie života. Takú daň si podľa vlastných slov Júliusa Barča-Ivana vypýtalo každé jeho dielo. Hoci tvorba uňho plnila aj úlohu autoterapie, biografické fakty akoby mu mrazivo dávali za pravdu.

Zomrel ako štyridsaťštyriročný a posledné obdobie prežil pod ťarchou paranoidnej psychózy. Pohnuté časy prvej polovice dvadsiateho storočia a zranenia z detstva boli pre extrémne citlivé založenie Júliusa Ivana-Barča zjavne priťažkým bremenom.

Z duchovnejšej látky

„Chodil po martinských uliciach, zväčša sám, niekedy s drobnou, zhrbenou matkou, prepadnutý do seba (…) tvár akoby mimo prostredia, vždy niekde započúvaná, inam patriaca – zvýrazňovali to možno krátkozraké, choré, viečkami skoro zatiahnuté oči so silnými dioptrickými sklami,“ spomína na posledné obdobie Barčovho života v eseji Cesta samotárova literárny vedec Július Vanovič.

​​A pokračuje: „... tomu, kto ho prvý raz počul, prichodil ako trochu nie z tejto Zeme, zdalo sa mu, že je dáky iný, z jemnejšej, duchovnejšej látky.“

Matka, pôvodom Maďarka a kalvínka zo Sedmohradska, ktorá sa nikdy nenaučila po slovensky, bola až do konca života jeho najbližšou (a v istom zmysle zrejme aj jedinou naozaj blízkou) osobou.

Pseudonym Ivan si Barč zvolil podľa jej rodného priezviska. Vďaka tomu si zároveň odlíšil meno od otca, pôvodom spišského Nemca, učiteľa a správcu ľudovej školy v Krompachoch. V tomto mestečku aj prišiel Július Barč-Ivan 1. mája 1909 na svet.

V rodisku a rodine nájde podľa Vanovičových slov celoživotný zdroj tak sociálny rozmer, ako aj fatalita, ambivalentnosť a iracionalita Barčovho diela. Do duše krehkého chlapca sa nezmazateľne vpíše „ovzdušie komínov, hút a čiernych robotníckych rúk“, sužované masívnou nezamestnanosťou.

Trvalo ho poznačí aj tvrdý a prísny otec. Navyše – pravdepodobne zatajujúci nemanželského syna.

„Existencia Barčovho nevlastného brata síce nie je spoľahlivo potvrdená, ale dávala by zmysel,“ komentuje jeden z neistých stavebných kameňov dramatikovho života Dagmar Kročanová z Katedry slovenského jazyka a literárnej vedy FF UK. „Potvr...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-12-22 07:56:09 - Feat.: - Title: Ohnivá rieka zaplavila whiskey Dublin. Tragédia si vyžiadal mnoho obetí, každá zomrela na otravu alkoholom 02 - Modified: 2024-12-22 07:15:00 - Feat.: - Title: Polievka z vrany, v čase pôstu aj bobor. Na šľachtických stoloch boli kedysi pokrmy, ktoré by sme dnes nejedli 03 - Modified: 2024-12-20 09:10:00 - Feat.: - Title: Keď sa nad Prahou týčilo monštrum. Stalinov pomník sa stal traumou pre jeho autora a nakoniec aj pre režim 04 - Modified: 2024-12-18 10:05:00 - Feat.: - Title: Vladimíra Boudníka a jeho výtvarný štýl oficiálne kruhy ignorovali. Keď prišlo šťastie, siahol si na život 05 - Modified: 2024-12-18 10:26:37 - Feat.: - Title: Veľký opičí útek: Makakovia terorizovali New York, zastavili aj vlak. Aby ich pochytali, miestni ich opíjali alkoholom
menuLevel = 2, menuRoute = history/profily, menuAlias = profily, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
22. december 2024 10:35