Saeculum obscurum. Temné storočie. Tak označil pred štyristo rokmi cirkevný historik kardinál Baronius jednu celú etapu pápežstva v ranom stredoveku. Po rozpade Franskej ríše stratila hlava cirkvi ochranu pred mocnými a stala sa doslova hračkou v rukách vládcov, bojujúcich o vplyv v oblasti dnešného Talianska. Dôkazom môže byť skutočnosť, že v priebehu 9. storočia sa na Petrovom stolci postupne vystriedalo 21 pápežov.
Jedným z nich bol aj Formosus. Keď sa ako 75-ročný stal 6. októbra 891 hlavou cirkvi, mohol to považovať za satisfakciu. V čase, keď bol ešte portským biskupom a pápežským legátom (najprv v Bulharsku a potom vo Francúzsku) v ňom videl vtedajší pápež Ján VIII. veľmi nebezpečného konkurenta.
Formosus patril totiž k progermánsky orientovaným predstaviteľom kléru, ktorí hľadali oporu vo Východofranskej ríši, zatiaľ čo Ján VIII. sa prikláňal k Západofranskej. Pápež teda využil svoju moc, obvinil Formosa zo sprisahania a ďalších prehreškov proti cirkvi a v júli 872 ho exkomunikoval.
O desať rokov neskôr sa ale situácia otočila. Po smrti Jána VIII. (bol zavraždený) jeho nástupca Marinus I. verdikt zrušil a Formosovi vrátil nielen kleriku, ale aj titul portského biskupa. No a ten po krátkych obdobiach pápežských vlád Marinových nástupcov Hadriána III. a Štefana V. zasadol na Petrov stolec.
Medzičasom sa však zásadne zmenila jednak politická situácia a takisto pomery v najvyšších cirkevných kruhoch. Významná časť kléru stála na strane talianskeho kráľa Wida zo Spoleta a jeho syna Lamberta, ktorí mali v rukách najväčšiu moc. Východofranský kráľ Arnulf Korutánsky mal medzi cirkevnými hodnostármi minimálnu podporu, i keď medzi tými čo za ním stáli bol aj pápež Formosus. A ten sa rozhodol pre riskantný krok.
Požiadal Arnulfa o pomoc, za čo mu sľúbil cisársku korunu. Východofranský kráľ súhlasil, vtrhol so svojimi jednotkami do Talianska, na bojovom poli Spoletovcov porazil, triumfálne vstúpil do Ríma a Formosus ho korunoval za cisára. Mozgová mŕtvica, ktorá zakrátko Arnulfa postihla, ale urobila pápežovi škrt cez rozpočet. Ochrnutého cisára odviezli domov do Bavorska a on zostal bez ochrancu. Musel čeliť tvrdej kampani, počas ktorej začiatkom apríla 896 zomrel. Nie je vylúčené, že ho otrávili.
Ríma sa zmocnil Lambert zo Spoleta a na pápežský stolec zasadol Bonifác VI. Nie však na dlho, po dvoch týždňoch náhle zomrel a na scénu dejín vstúpil ako jeho nástupca Štefan VI. Bol favoritom domu Spoletovcov a tí veru nezabudli, akou potupou museli za Formosa prejsť. So zosnulým pápežom sa rozhodli zúčtovať a posmrtne ho ponížiť. A tak došlo v Ríme k ohavnému divadlu.
Štefan VI., pravdepodobne na popud Lamberta, vzniesol proti svojmu predchodcovi obžalobu. To ale nestačilo. Deväť mesiacov po Formosovej smrti prikázal jeho rozkladajúce sa vybrať z hrobu a priniesť do paláca. Tam mŕtvolu obliekli do slávnostného ornátu a posadili ju na trón.
Synodus horrenda, teda Synoda mŕtvych. Tak sa tento proces zapísal do dejín. Porote predsedal Štefan VI., ktorý čítal aj obžalobu. Formosa obvinil, tak ako kedysi Ján VIII., zo sprisahania, násilného uchvátenia pápežského úradu, porušenia cirkevných zákonov i herézy. A keďže malo byť toto hororové divadlo dokonalé, na otázky, ktoré obžalovanému kládol, chcel dostať aj odpovede. A čuduj sa svete, dostal ich. Samozrejme, mŕtvola rozprávať nemôže, a tak to za ňu robil na to určený diakon, ktorý stál ukrytý za závesom.
Proces sa skončil podľa vopred stanoveného scenára. Formosa uznali za vinného, spätne ho zbavili pápežského titulu, strhali z neho šaty a na znamenie, že všetky jeho rozhodnutia sú neplatné, odsekli mu tri prsty na pravej ruke, ktorými prisahal a žehnal. Znetvorenú mŕtvolu potom predhodili davu, ktorý ju vláčil ulicami Ríma a nakoniec hodil do Tiberu. Neskôr ju vylovili a pochovali na pohrebisku pre cudzincov.
Rímu sa síce hovorí Večné mesto, ale ani v ňom netrvá nič večne. A Štefan VI. sa zo svojho nechutného triumfu tešil veľmi krátko. Proces s mŕtvolou mu jeho odporcovia a ani Rimania, ktorí v minulosti patrili k prívržencom Formosa, nezabudli. Počas vzbury pápeža zajali, uvrhli do žalára v Castel Sant'Angelo, a tam ho v auguste 897 uškrtili.
Formosa, respektíve jeho pozostatky opäť exhumovali a slávnostne pochovali v krypte Baziliky sv. Petra. Pápež Teodor II. ho neskôr rehabilitoval a závery Synody mŕtvych zrušil.