StoryEditor

Peržania chceli potrestať Grékov, za chaotický ústup z bojiska nakoniec tvrdo zaplatili

18.10.2021, 12:35
Autor:
mzwmzw
Bol to zrejme udatný bojovník, lebo aj nepriatelia si ho vážili. Bol to ale aj vojnový štváč, huckal Peržanov proti Grécku. Pred 2 500 rokmi však perzský generál Mardonios padol v bitke pri Platajách, jeho vojaci potom začali zmätene ustupovať a vďaka tomu Európu následne formovala grécka, a nie perzská kultúra.

Musela to byť veľkolepá bitka, najmä na vtedajšiu dobu. Podľa antického historika Hérodota bolo len Aténčanov, Lakedaimonských (tak si hovorili Sparťania) a ich spojencov vyše 100-tisíc. Proti nim podľa jeho údajov stálo minimálne trikrát toľko Peržanov.

Bolo leto roku 479 pred naším letopočtom a pri gréckych Platajách, zhruba dvadsať kilometrov severozápadne od Atén, sa strhla rozhodujúca bitka zdĺhavých grécko-perzských vojen, ktorú podľa Hérodotových Dejín neprežilo vyše štvrť milióna Peržanov.

„Tam, kde bol sám Mardonios, ktorý bojoval na bielom koni a mal okolo seba tisíc vyberaných najlepších Peržanov, tam svojich protivníkov tlačili Peržania najviac,“ tvrdí. „Kým bol Mardonios nažive, Peržania sa držali a v obrane pobili mnoho Lakedaimonských. Len čo však zahynul a padli tí, čo boli okolo neho – a bol to najlepší oddiel –, tu sa aj ostatní obrátili a pred Lakedaimonskými ustúpili.“

Tisíce šípov

Hérodotove početné údaje považuje moderná historiografia za veľmi nadnesené, napriek tomu sa tam, podľa kvalifikovaných odhadov, mohlo stretnúť okolo 30- až 50-tisíc gréckych bojovníkov so zhruba dvojnásobkom Peržanov.

Opis priebehu bitky sa odborníkom zdá vierohodný – perzská presila zaútočila, na grécke voje sa najprv zniesli tisíce šípov a potom sa priamo do stredu gréckej armády vydala elitná perzská ťažká jazda s generálom Mardoniom na čele. Zatláčala stredné šíky nepriateľa, až sa ocitla z oboch strán v kliešťach. A vtedy...

„Mardonios padol ranou Arimnésta, muža v Sparte slávneho,“ píše Hérodotos s tým, že Peržania začali bez vrchného veliteľa zmätkovať, „utekali v neporiadku“ a za chaotický ústup tvrdo zaplatili.

Dve desaťročia trvajúce grécko-perzské vojny sa definitívne otočili v prospech Grékov.

Romantická kresba Johna S. Davisa z 19. storočia ukazuje porážku Peržanov pri Platajách pred dva a pol tisícročiami. Romantická kresba Johna S. Davisa z 19. storočia ukazuje porážku Peržanov pri Platajách pred dva a pol tisícročiami. Wikimedia Commons

Sú predsa slabí!

Generál Mardonios patril k najvyššej perzskej šľachte. Za manželku mal dcéru kráľa Dareia I., bol teda jeho zaťom a švagrom jeho nástupcu a syna Xerxesa ​​I. Podľa antických zdrojov nahováral oboch perzských panovníkov do vojen proti Grécku a na oboch obrovských inváziách sa aktívne zúčastnil.

„Pane môj, nedovolíš predsa, aby sa nám vysmievali, pretože sa nám nemôžu rovnať,“ podpichoval podľa Hérodotových zápisov Dareia. „Veď by to bola hrozná vec, keby sme nepotrestali Grékov, ktorí nám začali činiť príkoria. Čoho by sme sa báli? Vari je ich mnoho? Poznáme ich spôsob boja a vieme tiež, že ich vojnová sila je slabá.“

Dareiova invázia do vojensky oveľa slabšieho Grécka sa však v roku 490 pred n. l. skončila neslávne bitkou pri Maratóne. Keď krátko nato despota zomrel a jeho syn Xerxes poslal do Grécka výpravu päťkrát až desaťkrát silnejšiu, opäť sa Peržania spálili.

Pôvodcu neľútostnej okupácie Mardonia však nakoniec aj Grék Hérodotos ocenil ako vojnového hrdinu: „Z barbarov si statočne viedla perzská pechota a jazda Sakov a z jednotlivcov potom Mardonios.“

Antické rozvaliny v miestach, kde sa na konci leta 479 pred naším letopočtom odohrala slávna bitka. Antické rozvaliny v miestach, kde sa na konci leta 479 pred naším letopočtom odohrala slávna bitka. Wikimedia Commons

​​_____________________________________________________

ÁZIA VERZUS EURÓPA

Je to už 2 500 rokov, čo sa rozhodlo o tom, akým smerom sa bude uberať a aký bude mať charakter európska kultúra. Fiaskom pri Platajach v auguste 479 pred naším letopočtom sa skončila prvá historicky doložená a opísaná invázia ázijskej mocnosti do Európy. Spojené grécke vojská definitívne vytlačili Peržanov z Balkánu.

Podobné pokusy však zažila Európa aj neskôr. Diví stredoázijskí Huni potrápili v 4. a 5. storočí nšho letopočtu Západorímsku aj Byzantskú ríšu. V 6. storočí si časť Balkánu a strednej Európy podmanili ich príbuzní Avari. V 8. storočí sa Arabi preplavili z Afriky do Španielska a na dlhé stáročia si ho podrobili (prenikli až do južného Francúzska). V 13. storočí vyplienili mongolskí nájazdníci východ Európy (dostali sa až do Poľska a na Moravu) a ovládli značné časti európskeho Ruska. Osmanskí Turci zase od 14. storočia prenikali na Balkán, ktorý nakoniec celý obsadili. V roku 1529 a potom znovu v roku 1683 dokonca obľahli Viedeň. Z Európy ich vytlačil až prelom 19. a 20. storočia a potom prvá svetová vojna.

_____________________________________________________

01 - Modified: 2020-09-21 16:19:37 - Feat.: 0 - Title: Prvý európsky hrdina. Kráľa Leonida preslávila jediná bitka, hoci ju prehral, stal sa legendou 02 - Modified: 2020-09-11 07:23:41 - Feat.: 0 - Title: Víťazstvo, po ktorom prišiel zlatý vek. V bitke pri Maratóne sa nerozhodlo iba o osude Atén
01 - Modified: 2024-10-14 10:36:42 - Feat.: - Title: Muž, ktorý zviditeľnil atóm. Niels Bohr dosiahol všetko, po čom túžil, napriek tomu nebol úplne šťastný 02 - Modified: 2024-10-14 08:58:02 - Feat.: - Title: Mohol to byť dokonalý zločin, dokonca ešte aj na verejnosti. Vraha z Česka však prekvapivo usvedčila slanina 03 - Modified: 2024-10-13 22:23:52 - Feat.: - Title: Psychiater a gréckokatolícky kňaz: Táto doba nie je pre starých 04 - Modified: 2024-10-12 07:15:00 - Feat.: - Title: Najtajomnejší bojovníci histórie. Na templárov a ich zásluhy mal svet zabudnúť, napokon sa stal pravý opak 05 - Modified: 2024-10-11 12:00:00 - Feat.: - Title: Stáčaním kilometrov autá magicky omladnú. Poznáme bod zlomu pre podvodníkov
menuLevel = 2, menuRoute = history/starsie-dejiny, menuAlias = starsie-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
14. október 2024 15:38