Keď prišiel záhadológ Erich von Däniken pod pyramídy, bolo mu všetko jasné: egyptológovia nevidia dôkazy mimozemskej civilizácie! „Keď stojí človek v Gíze pred veľkou Chufuovou pyramídou, tak sa na ňu pozerá s ústami dokorán. Je to obrovská stavba, ale má predchodcu a poznáme celý vývoj, ako Egypťania k pyramídam dospeli,“ hovorí popredný český egyptológ, profesor Ladislav Bareš (66). Ako je to v skutočnosti so slávnou „kliatbou faraónov“? Ako sa stavali pyramídy? Akí naozaj starí Egypťania boli a ako žili? A ako sa profesor Bareš pozerá na záhadologické teórie?
Erich von Däniken presadzuje teóriu o archeoastronautoch, čo znamená, že za rozmach starovekých civilizácií môžu mimozemšťania. Vďaka obľube týchto hypotéz predal takmer 70 miliónov kníh a z hoteliera sa stal celebritou „novodobej archeológie“.
Pozornosť záujemcov o mimozemské civilizácie vzbudzuje Egypt síce už od 19. storočia, ale nie je dôvod domnievať sa, že by starí Egypťania neboli schopní sami rozvinúť svoju civilizáciu. Keď vyberiete vhodný argument a veľkodušne prehliadnete všetky ostatné, ktoré mu odporujú, môžete odôvodniť čokoľvek.
Čo si myslíte o Dänikenovej popularite?
Je výborný popularizátor, aj keď s ním v úplnej väčšine vecí nesúhlasíme. Je vlastne vzorom, ako sa má šíriť povedomie o teóriách, o ktorých je človek presvedčený. Zatiaľ čo my sme presvedčení o niečom celkom inom.
Ak v tom u neho niekedy nie je skôr kalkulácia.
To áno, ale musí sa mu uznať, že privádza ľudí k záujmu o staré civilizácie. Otázka je, či to je takto dobré. Argumentovať proti nemu je zložité, veda je v porovnaní s teóriami plnými tajomstiev veľmi suchá.
Sú jeho tvrdenia novátorské?
Vôbec nie. Tieto teórie sa objavujú od 19. storočia. Egypt bol považovaný za kolísku múdrosti a objavovali sa myšlienky, že všetko poznanie starých Egypťanov je zakódované v egyptských pamiatkach. Napríklad vo Veľkej pyramíde v Gize, ktorú postavil faraón Chufu, teda Cheops. Tú sa snažili záhadológovia a pyramídológovia skúmať už dávno. Boli fascinovaní modernou vedou založenou na matematike, takže z rôznych meraní sa snažili vypočítať kľúč k datovaniu a určovaniu všemožných udalostí a javov. Keď totiž dostatočne dlho kombinujete rôzne čísla, môžete prísť k čomukoľvek.
Záhadológovia napríklad z pyramíd odvodzujú vzdialenosti planét. A obvod Cheopsovej pyramídy vydelený jej dvojnásobnou výškou vraj dáva približnú hodnotu Ludolfovho čísla.
Stačí poznať základné matematické úkony a s trochou dobrej vôle môžete násobením, delením, sčítaním a odčítaním prísť k čomukoľvek. Keď vynásobím svoju výšku dvojkou s príslušným počtom núl, dostanem približne strednú vzdialenosť Mesiaca od Zeme... Podľa nás, egyptológov, je to, samozrejme, nezmysel, avšak tejto viere vďačíme za jedného z najväčších znalcov egyptskej archeológie. Angličan Flinders Petrie chcel premerať Veľkú pyramídu, aby si overil teórie kráľovského škótskeho astronóma Smytha, ktorý videl vo Veľkej pyramíde súhrn starovekej múdrosti. Vôbec mu to však nesedelo, takže sa dostal k tomu, že pyramídu naozaj postavili Egypťania z iných dôvodov. A k serióznemu výskumu.
Lenže Däniken vám bude tvrdiť, že pravý dôvod stavby pyramíd nepoznáme.
Poznáme. Pyramída sa vyvinula v prvej tretine 3. tisícročia pred Kristom ako hlavná stavba hrobového komplexu panovníka, ktorý v tom čase vystupoval ako žijúci boh na zemi, takže aj pre posmrtnú existenciu mu bolo treba pripraviť dôstojné podmienky. Pyramída kryla miesto uloženia tela a zároveň symbolizovala kráľovskú moc.
Ale Däniken spočítal, že Cheopsova Veľká pyramída by sa podľa počtu kvádrov musela stavať aspoň sedemsto rokov, čo by jeden panovník asi nestihol.
Zase záleží na tom, ako s číslami zaobchádzate. Ak si jednoduchou metódou vypočítate objem, dostanete nejaké číslo. Lenže časť tej hmoty vypĺňa terén, vnútorné priestory tiež nie sú nevýznamné a ďalšiu časť objemu vypĺňa piesok, ktorého nosenie hore určite nie je také ťažké ako kamenné kvádre. Takže tých kvádrov nebolo potrebné zďaleka tak veľa. Vo väčších pyramídach sú preukázateľne rozsiahle priestory, ktoré nie sú vyplnené murivom, ale pieskom. Aj v Chufuovej pyramíde existuje asi niekoľko takých dutín. Dodnes presne nevieme, čo je vnútri, a pred niekoľkými týždňami v nej egyptológovia objavili nejaký ďalší neznámy prázdny priestor, čo môže byť práve ono. Teda žiadna tajomná komnata či záhada. Niekedy sa zase obstavalo skalné jadro ako pri štvrtej pyramíde v Gize. Otesali skalu a obložili ju skalnými blokmi. Inokedy sa postavila z muriva forma a vyplnila sa všetkým, čo bolo poruke – keramikou, bahnom, lomovým kameňom.
...
Zostáva vám 85% na dočítanie.