Pozrieť sa na vlastné dejiny cudzími očami je vždy zaujímavé. Navyše, keď tie oči patria historikovi, ktorý každú našu interpretáciu nanovo overuje v taviacom kotle pochybností: bolo to naozaj tak? Ako z takých skúmaní vyjde osobnosť Ľudovíta Štúra či naši národovci? Nielen o tom sme sa rozprávali s Józsefom Demmelom, mladým maďarským historikom a odborníkom na slovenské dejiny 19. storočia.
Ako ste sa k témam Štúra, slovenských národovcov a šľachty vlastne dostali? Máte nejakých slovenských predkov alebo rodinu?
Nemám (úsmev). Slovenskou históriou a slovensko-maďarskými vzťahmi som sa však začal zaoberať hneď v prvom ročníku štúdia histórie na univerzite. Povzbudil ma k tomu profesor Csaba Gy. Kiss, vravel mi, že ide o veľmi zaujímavú tému. Bolo pre mňa dôležité, že je to z politického a zo spoločenského hľadiska aktuálna téma, a tiež ma prekvapilo, koľko bielych miest sa v rámci nej skrýva. Zároveň ma veľmi zaujímalo skúmanie dejín spoločnosti prostredníctvom nových historických metód: napríklad mikrohistórie, dejín mentality, historickej antropológie či psychohistórie.
Lákalo vás to prepojiť aj so slovenskými dejinami?
Presne tak. Vnímal som, že ak hovoríme o spoločnej slovensko-maďarskej minulosti len ako o politickej udalosti, už z princípu nebudú s jej interpretáciou spokojné obe strany. Z jednoduchého dôvodu: maďarskí historici nebudú interpretovať politiku Lajosa Kossutha ako niečo zlé alebo od základu problematické, rovnako ako nebudú interpretovať Ľudovíta Štúra ako najväčšieho politika Uhorska. A to isté platí aj pre slovenskú stranu. Avšak so spomínanými novými metódami, ako aj s prameňmi a kontextmi, je možné vytvoriť celkom nový výklad spoločnej slovensko-maďarskej minulosti. Môžeme tak nanovo písať aj život Štúra, Hurbana či dejiny slovenskej šľachtickej alebo mestskej spoločnosti.
Samotnému Štúrovi ste sa však pôvodne vraj vôbec neplánovali venovať.
Nie, nikdy som o ňom nechcel písať, lebo som si myslel, že slovenskí historici už o ňom napísali všetko. No potom ma poprosil László Szigeti z vydavateľstva Kalligram (v súčasnosti prešlo pod vydavateľstvo Absynt – pozn. red.) o redigovanie diela Ľudovíta Štúra po maďarsky, a počas toho sa mi vynáralo mnoho otázok, na ktoré som v odbornej literatúre nedostával odpovede.
Tak ste sa ich rozhodli zodpovedať sám. O aké otázky napríklad išlo?
O historických osobnostiach často hovoríme, akoby išlo o nejaké abstrakcie, nie reálnych ľudí z mäsa a kostí. V Štúrovom prípade sa to prejavuje napríklad v tom, že vieme, že to bol „novinár, politik, spisovateľ a pedagóg“, no nie je nám jasné, z čoho vlastne žil. Ako politik a pedagóg totiž nedostával plat, ako spisovateľ iba zriedkavo, a novinárom bol len medzi rokmi 1845 a 1848. Z čoho teda žil predtým a potom?...
Zostáva vám 85% na dočítanie.