Obdivovaná aj nenávidená Mária Antoinetta: Pred súdom musela čeliť vymysleným obvineniam

Píše sa 5. október 1789. Do vidieckej usadlosti Hameau de la Rein vzdialenej len niekoľko kilometrov od Versailles pribehne vzrušený posol. Prostovlasej žene podá do rúk lístoček. Stojí v ňom, že niekoľkotisícový dav nahnevaných žien pochoduje na palác. Mária Antoinetta ešte pohľadom spočinie na dedinke vystavanej okolo jazera a riečky a ponáhľa sa do sídla, ktoré si ako výstavnú sieň svojho absolutizmu nechal vystavať Kráľ Slnko – Ľudovít XIV.

Keď žena stojí pred bránami Versailles, akoby sa vrátila devätnásť rokov v čase. Netuší, že je to jej posledný deň v paláci, ktorý nedokázala dobyť a z ktorého tak často utekala. A napriek temnej predtuche si určite ani v najhorších snoch nepripúšťa, že jej pozemský osud sa bude vyvíjať už len necelé štyri roky.

Rakúšanka vo Francúzsku

Keď sa dozvie o ženách, ktoré sa pred bránami sťažujú na nedostatok chleba, má vraj vypustiť z úst prostorekú vetu: „Tak nech jedia koláče.“ Historici však dodnes nenašli žiadny hodnoverný prameň, ktorý by výrok potvrdzoval. Prikláňajú sa skôr k tomu, že to bol jeden z výmyslov, dnes by sme povedali hoaxov, ktoré o Márii Antoinette kolovali. Pravdepodobne si ho primysleli strojcovia Veľkej francúzskej revolúcie, aby poštvali proti kráľovskému páru, a najmä nenávidenej „Rakúšanke“ verejnosť.

​Pamflety ju obviňovali zo všeličoho – od celkom banálnej nevery cez lesbické vzťahy a nezriadené míňanie štátnych financií až po sexuálne zneužívanie vlastného syna. Väčšina z toho nebola pravdivá, aj keď treba priznať, že kráľovná sa príliš nesnažila byť miláčikom dvora a osud obyčajných ľudí ju dlho nezaujímal.

Túžila po jednoduchých veciach – láske a šťastí. No tie boli v najvyšších kruhoch zriedkavým privilégiom. Jej krátky život sprevádzal prepych, no aj nepochopenie a otvorený výsmech. Ona však príkoria osudu nevládala znášať s neochvejnou tvrdosťou, ako jej matka. Aj keď bola to práve Mária Terézia, ktorá svoju dcéru poslala takpovediac do jamy levovej. Jej smutného konca sa, našťastie, nedočkala.

Je paradoxom histórie, že hoci samotná Mária Terézia sa vydala z lásky, rovnaký luxus dopriala iba svojej obľúbenej dcére. Nebola ňou však Mária Antónia Jozefa Johana Habsbursko-Lotrinská, ktorá sa na svet vypýtala 2. novembra 1755. Spolu so svojimi ďalšími súrodencami sa stala figúrkou na šachovnici európskej sobášnej politiky, ktorou jej matka zaisťovala stabilitu habsburskej monarchie. Predposlednému zo šestnástich detí Márie Terézie sa ušiel asi najdramatickejší osud.

​Pubertiačka v paláci

Pritom naň od detstva nebola predurčená. Odmala všetkých naokolo okúzľovala pôvabom a roztopašnou povahou, no hoci bola bystrá, učiť sa jej príliš nechcelo. Zvrat nastal, keď sa jej matka rozhodla, že jedenásťročnú dcéru zasnúbi s následníkom francú...