Masaker Petrohradčanov počas krvavej nedele v januári 1905, ako ho zobrazil maliar Vladimir Makovskij.Wikimedia Commons
StoryEditor

Krvavá nedeľa prebudila Rusko zo spánku, zmenil sa po nej aj pohľad na cára

23.01.2020, 11:10
Udalosti, ku ktorým došlo pred 115 rokmi v Petrohrade, zreteľne ukázali, že jestvujúci mocenský systém v krajine je nielen nefunkčný, ale najmä neudržateľný.

Také spoločenské vrenie ruská metropola vari ešte nezažila. Už niekoľko dní v meste nepracuje ani jeden závod, desaťtisíce robotníkov štrajkujú a stretávajú sa na zhromaždeniach, kde priam so zbožnou úctou počúvajú každé slovo, vychádzajúce z úst mladého kňaza. Ani keby v ňom videli proroka, ktorého poslal sám Boh, aby ich oslobodil spod ich ťažkého údelu.

Tým kňazom je Georgij Gapon. Nepovažuje sa za revolucionára, je presvedčený, že ľud a panovníka spája nerozdeliteľné puto, že cár je ochrancom chudobných, jeho svätou povinnosťou je postarať sa o nich a splniť žiadosti, s ktorými sa ľudia na neho obracajú. To vláda, úradníci a majitelia podnikov sú tí zlí a cára na to treba upozorniť.

„Gosudar náš, neodmietaj pomoc svojmu ľudu, vyber ho z tohto hrobu bezprávia a chudoby a zbav ho neznesiteľného útlaku. Dostali sme sa do desivého stavu, keď je pre nás smrť lepšia než ďalší život v našom utrpení,“ číta Gapon 20. januára 1905 na jednom zo zhromaždení text petície, ktorú spísal a v ktorej okrem požiadaviek opisuje aj ťažkú situáciu ľudí.

Verí, že Spolok petrohradských robotníkov, ktorý založil a vedie, môže takýmto spôsobom dosiahnuť jej zlepšenie.

„V nedeľu pôjdeme všetci spolu do Zimného paláca a odovzdáme cárovi petíciu s našimi prosbami,“ hovorí Georgij Gapon a ľudia súhlasia. „Ale čo keď nás neprijme?“ ozve sa ktosi. „V takom prípade pre nás cár prestane existovať,“ vyhlasuje v zápale reči kňaz.

Zaostalá krajina, živoriaci ľud

Začiatok roku 1905 sa v Rusku niesol v znamení stupňujúceho sa napätia. Krajina bola vo vojne s Japonskom, ktorá sa vôbec nevyvíjala dobre, nehovoriac o tom, že ju čoraz viac sužovali vnútorné problémy. A tých nebolo málo.

„Všeobecne sa usudzuje, a určite právom, že Rusko oproti Európe zaostávalo najmenej o jedno storočie,“ napísal v knihe Dejiny Ruska český historik Milan Švankmajer, s tým, že pre krajinu bola na prelome 19. a 20. storočia príznačná najmä neobyčajná bieda života i...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2022-11-27 19:32:00 - Feat.: - Title: Generálny prokurátor: Ruské útoky na energetickú sieť Ukrajiny sú genocídou 02 - Modified: 2022-11-27 18:15:00 - Feat.: - Title: Lukašenko vyzval Ukrajinu, aby si nekládla podmienky pre rokovania s Ruskom 03 - Modified: 2022-11-27 17:20:30 - Feat.: - Title: Podľa šéfa Enerhoatomu sa Rusi možno chystajú opustiť Záporožskú elektráreň 04 - Modified: 2022-11-27 17:10:13 - Feat.: - Title: Ruskí aktivisti vrátane matiek vojakov spustili petíciu za odsun z Ukrajiny 05 - Modified: 2022-11-27 15:50:00 - Feat.: - Title: Ukrajina chce nižší cenový strop na ruskú ropu, 30 až 40 dolárov za barel
menuLevel = 2, menuRoute = history/starsie-dejiny, menuAlias = starsie-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
28. november 2022 07:44