Keď mu v druhej polovici 80. rokov predminulého storočia už ťahalo na štyridsiatku, začal mať spisovateľ Guy de Maupassant občas divné a nepríjemné stavy – náhle bolesti hlavy, výpadky zraku a slabé zrakové halucinácie, začali ho čoraz viac ťažiť depresie... Na Vianoce roku 1891 sa už problémy neznesiteľne vystupňovali. Sťažoval sa, že ho prenasledujú duchovia, mal pocit, že jeho mozog požierajú muchy, navyše si nedokázal ovládať končatiny.
Jeho sluha, ktorý s ním žil v Cannes, mal neblahé tušenie a pre istotu vyňal z Maupassantovho revolvera náboje. Desivej scéne sa predsa len nevyhol.
V noci 2. januára 1892 začul z pánovej izby krik. Vbehol dovnútra a zbadal ho na zemi celého zakrvaveného. Šialencovi sa našťastie nepodarilo podrezať si hrdlo, ale okamžite putoval do ústavu pre choromyseľných Dr. Esprita Blancha v Passy v Paríži, kde vydržal žiť rok a pol.
Progresívna paralýza spôsobená pokročilý...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.