Člen Snemovne lordov barón Monteagle si práve sadol k večeri, keď mu sluha podal list, ktorý pred chvíľou priniesol akýsi cudzí muž. To, čo si vzápätí prečítal, ho prekvapilo a zároveň uviedlo do rozpakov.
„Môj Pane, záleží mi na vašej bezpečnosti, a preto vám chcem odporučiť, aby ste si v záujme zachovania svojho života našli nejakú výhovorku a nezúčastnili sa na zasadnutí parlamentu. Boh a človek sa spojili, aby potrestali bezbožnosť tejto doby. V záujme svojej bezpečnosti tento list po prečítaní ihneď spáľte,“ radil mu okrem iného anonym.
Barón váha, nevie, čo má urobiť. Dnes môžeme iba špekulovať, čo by sa stalo, ak by odporúčanie neznámeho pisateľa poslúchol a list spálil. Rozhodol sa však inak. Do zasadnutia snemovne, ktoré sa malo za účasti kráľa Jakuba I. začať 5. novembra 1605, zostáva ešte niekoľko dní a obsah listu je taký tajomný a zároveň závažný, že si ho nemôže nechať pre seba. Obzvlášť v tejto ťažkej dobe.
Spustil to kráľov rozvod
Dlhé desaťročia sa už Anglicko zmietalo v náboženských konfliktoch. Nemali síce podobu vojen a bezuzdného vraždenia, ako napríklad vo Francúzsku, aj tu však pre spory medzi protestantmi a katolíkmi prišlo mnoho ľudí o život.
Rozkol nastal ešte za vlády Henricha VIII., keď pápež neuznal anuláciu jeho manželstva s Katarínou Aragónskou a po tom, ako sa anglický kráľ oženil s Annou Boleynovou, ho prosto exkomunikoval. Henrich zareagoval založením novej, anglikánskej cirkvi, a vyhlásil sa za jej hlavu. V ďalších rokoch skončili v rukách kata stovky vplyvných mužov i duchovných, ktorí sa novému náboženstvu vzopreli.
O obnovenie katolicizmu v krajine a opätovné spojenie s Rímom sa neskôr pokúsila kráľovná Mária I., najstaršia Henrichova dcéra. Jej vláda, počas ktorej končili na popraviskách, alebo v lepšom prípade v exile, pre zmenu protestanti, však trvala iba päť rokov.
Na tróne ju vystriedala nevlastná sestra Alžbeta I., a tá sa v záujme právoplatnosti svojho nástupníctva od Ríma opäť odvrátila. Výsledkom bolo stanovenie protestantizmu ako základu anglikánskej cirkvi a prijatie zákona o náboženskej jednote, podľa
ktorého bola napríklad návšteva anglikánskych bohoslužieb povinná pod hrozbou pokuty. Katolíci sa tak opäť ocitli v pozícii prenasledovaných a čelili represiám.
Keď po Alžbetinej smrti zasadol v roku 1603 na anglický trón Jakub I. (dovtedy škótsky kráľ Jakub VI.), dúfali, že sa ich situácia zlepší. Koniec koncov, bol synom škótskej katolíckej kráľovnej Márie Stuartovej, ktorú práve jeho predchodkyňa dala popraviť, a šepkalo sa dokonca, že aj on sám chce kon...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.