Slovania ako značka: Vytvorili kultúrnu identitu spoločenstva, a preto prežili

Objavili sa v poslednom období nové poznatky, ktoré by spresňovali predstavu o Slovanoch ako takých alebo o ich etnogenéze?

Je to zložitý komplex otázok. Súčasná veda ustupuje od klasickej zaužívanej predstavy objavenia sa Slovanov v strednej a vo východnej Európe ako masívneho príchodu veľkej skupiny s už vyvinutým kolektívnym vedomím z pravlasti na sever od Karpát. Čiže to, čo poznáme pod krátkym spojením migračná teória, ustupuje do pozadia. Viac ako o pohybe tisícov už vedomých Slovanov sa hovorí nie o evolučnom, ale o revolučnom vnímaní vzniku určitej skupiny bojovníkov, ktorí sami seba pomenovali Slovania, niekde na strednom Dunaji v časoch, keď sa Rímska ríša stiahla za dolný Dunaj.

Čo si pod tým revolučným vnímaním máme predstaviť?

Znamená to napríklad aj to, že termín etnogenéza je v zásade nesprávny, lebo nejde o žiadnu genézu a tobôž nie o etnos, čo je slovo, pod ktoré sa dá schovať naozaj všeličo. Ale o to, že určitá veľmi schopná skupina bojovníkov sa vedome rozhodne samých seba nazvať Slovania. To ostatné, teda ako sa Slovania uvedomovali v širšom priestore východnej a východostrednej Európy, je už skôr otázka kultúrneho ovplyvňovania tých, ktorí mali pôvodne rôzne mená, ale mali podobnú materiálnu kultúru a povedzme aj jazyk. No samých seba nepociťovali sprvoti ako Slovanov. Pochopiteľne, treba tiež povedať, že byť Slovanom v 6. storočí je niečo úplne iné ako byť ním v 9., 13., 18. alebo 21. storočí. Skrátka je to jedno meno – Slovan, Slovania, ale viacero obsahov. Nuž a práve takýto spôsob nazerania na vznik nových barbarských spoločenstiev je aktuálne prítomný v celoeurópskom, ale aj celosvetovom diskurze. A v súčasnosti jeho tóny môžeme nájsť napríklad u amerického profesora rumunského pôvodu Florina Curtu, ale tiež v heidelberskej škole. Spomeniem tu napríklad celkom nový zborník príspevkov Nové perspektívy o ranných Slovanov a vzostup Slovanstva (New Perspectives on the Early Slavs and Rise of Slavic), ktorý vyšiel v roku 2020. Pre tento prístup je charakteristické vnímanie tajomstva vzniku a rozšírenia sa Slovanov z perspektívy rôznych disciplín ako jazykoveda, kultúrna antropológia, historická sociológia, ale aj genetika, a ďalšie vedy. Spoločné však majú jedno - úspešný príbeh slovanstva nechápu ako prosté biologické rozmnoženie sa Slovanov, ale o kultúrny transfer značky a názvu Slovania....