Hoci výjavy akoby vystrihnuté zo Slovanskej epopeje „kráľa secesie“ Alfonsa Muchu by sme ako predobraz našich predkov možno mnohí radi videli, príbeh Slovanov a slovanstva ako takého je zložitejší a v niektorých ohľadoch aj záhadnejší. No rovnako farbistý a zaujímavý.
Domáci či prišelci?
Ó, věkové dávní, jako noc vůkol mne ležící / ó, krajino, všeliké slávy i hanby obraz! / Od Labe zrádného k rovinám až Visly nevěrné / od Dunaje k heltným Baltu celého pěnám: / krásnohlasý zmužilých Slavianů kde se někdy ozýval / ai, oněmělť už, byv k ourazu zášti, jazyk... Jméno i prach svojich mužů hlavných/ ctí Vlach, Němec, Francouz, Anglové; / i my, vlastenci a bratrové / slavme slavně slávu Slávův slavných!...
Nie, nebojte sa, nebudem vás trýzniť kompletnými spevmi Jána Kollára a jeho Slávy dcéra. Okrem pokochania sa starobylou rytmikou elegického disticha (teda dvojveršia, v ktorom sa strieda hexameter s pentametrom) nám tento krátky úryvok poskytne veľavravný odrazový mostík k starým Slovanom. Pretože povedomie, ktoré o nich dodnes máme, sa, žiaľ, od zidealizovanej predstavy z čias štúrovcov príliš nelíši.
Kto vlastne boli tí „slavní Slávi“? Odkiaľ do Európy, najmä tej strednej, ktorá je naším domovom, priputovali? Kedy sa začali týmto názvom označovať? A kto im vlastne dal meno?
Ak sa vám zdá, že tých otázok je akosi priveľa, nenamietam. Skúsime ich spolu s odborníkmi zodpovedať aspoň v základných rysoch čo najviac. A začnime základnou – kde sa vlastne Slovania vzali?
„Existujú o tom dve teórie, ktoré medzi sebou po celý čas súperia,“ uviedol pre HN magazín Július Vavák, archeológ z Malokarpatského múzea v Pezinku: autochtonistická a migračná. Prvá menovaná hovorí zjednodušene o tom, že Slovania sa nikam nesťahovali, ale boli na strednom toku Dunaja a v okolí, kde leží i Slovensko, celé tisícročia, od praveku. Migračná zas tvrdí, že Slovania na toto územie doputovali z takzvanej pravlasti, ktorú rôzni starovekí aj moderní autori lokalizujú medzi rieky Visla a Dneper, do oblasti Pripjaťských močiarov, k Baltskému moru, ale dokonca aj na Balkán.
Napríklad východorímsky historik Jordanes, ktorý žil na prelome 5. a 6. storočia, Slovanov opisuje ako početné obyvateľstvo, ktoré zabralo nesmierne priestory od prameňov Visly na severe po Mursijské jazero na juhu a miesto zvan...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.