Bolo to krátko po smrti jeho otca Štefana V. Iba desaťročný Ladislav bol v tom čase väzňom. Ešte v júni 1272 ho uniesol odbojný slavónsky bán a jeden z najvplyvnejších magnátov v krajine Joachim Gutkeled, ktorý ho držal na svojom hrade Koprivnica. Kráľ proti nemu vyslal vojsko, no oslobodiť následníka sa mu nepodarilo.
Ťažko povedať, čo únosom a väznením dediča trónu Gutkeled pôvodne sledoval, no keď iba 33-ročný Štefan V. v auguste náhle skonal, priviezol Ladislava do Stoličného Belehradu, aby ho tam začiatkom septembra 1272 mohli korunovať za uhorského kráľa.
Panovať v takomto veku pravdaže nemohol, a tak sa regentkou stala jeho matka, kráľovná-vdova Alžbeta. Skutočnú moc však na seba strhli najvplyvnejší uhorskí veľmoži – Gutkeledovci, páni z Kőszegu, Čákovci, Abovci.
Kráľovskú autoritu nerešpektovali, vo svojich dŕžavách sa správali ako nezávislí vládcovia a bojovali aj medzi sebou. Anarchia, ktorej korene siahali ešte do obdobia vlády Štefana V., tak v Uhorsku prepukla naplno.
Hlas krvi
Mladý kráľ ani jeho matka nedokázali rozvratu čeliť (i keď Alžbeta sa ako regentka pod zlú situáciu nemalou mierou podpísala...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
