Monotónny hlas zvona, ktorý náhle preruší ticho chladného jesenného večera, neveští nič dobré. Prekvapení Pražania vybiehajú z domov a viacerí si možno kladú otázku, či je to naozaj pravda, či zvonenie ozývajúce sa z hradu je skutočne umieračik. Už zakrátko sa však ich obavy menia na istotu a metropolou sa ako blesk šíri správa, že rímsky cisár a český kráľ Karol IV. skonal.
„Pokojne a ticho, v žalostnom kruhu svojich milovaných, tri hodiny po západe slnka 29. novembra 1378, učinila nezbedná horúčka blahočinnému jeho životu v 63. roku veku predčasný koniec,“ napíše kronikár.
Viac než dva týždne budú trvať smútočné ceremónie, počas ktorých prvýkrát zaznie v spojení s týmto panovníkom označenie Otec vlasti. Nie div, už súčasníci ho považujú za velikána, a nie je vylúčené, že i on sám, hoci sa prezentoval ako skromný muž, sa takto videl.
„Ja, Karol Štvrtý, kedysi postrach celého sveta, cisár, ktorý nepoznal porážku a až smrť ma zdolala, v tomto hrobe som skrytý,“ stojí na začiatku epitafu, vytesaného do kamenného sarkofágu, v ktorom spočinú po skončení pohrebných obradov jeho pozostatky.
Porážku v pravom zmysle slova možno Karol IV. naozaj nepoznal, alebo si ju nepripúšťal. No ustupovať musel v živote neraz.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 92% na dočítanie.
Zostáva vám 92% na dočítanie.
