Životné podmienky v bývalej Poľskej ľudovej republike patrili koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia k najťažším spomedzi stredoeurópskych krajín, ktoré patrili do sféry vplyvu vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík. Obyvatelia týchto krajín, medzi ktoré patrilo aj bývalé Československo, zažívali mnohé obmedzenia a zákazy.
U našich severných susedov okrem porušovania ľudských práv kulminovala aj hospodárska kríza. Začiatkom roka 1980 oznámila vtedajšia poľská vláda ďalšie zdražovanie základných potravín, čo vyústilo do mnohých protestov, prevažne v priemyselných mestách na severe krajiny. Nepokoje a štrajky robotníkov vyvrcholili v lete toho roku a centrom najväčšieho odporu sa stali lodenice v prístavnom meste Gdansk.
V lodeniciach, nesúcich meno Vladimíra Iľjiča Lenina, sa na čelo protestov postavil elektrikár Lech Walesa. Robotníkom vedeným Walesom sa 31. augusta 1980 podarilo dosiahnuť dohodu s komunistickou mocou. Totalitné štátne vedenie súhlasilo s legendárnymi 21 požiadavkami, medzi ktorými bola aj požiadavka na vznik nezávislých odborov. Aj preto sa tento dátum považuje za oficiálny vznik odborového hnutia Solidarita. Nič podobné sa dovtedy v bývalom sovietskom bloku nepodarilo.
Popularita Solidarity rástla veľkým tempom a za niekoľko mesiacov sa k nej prihlásilo takmer desať miliónov Poliakov. Aj vďaka charizmatickému a priamemu lídrovi Solidarity Walesovi sa hnutie stalo hlavným prúdom protikomunistického odboja v Poľsku. Poradcami Walesu sa stali poprední poľskí intelektuáli. Solidarita dosiahla aj vlastné vydávanie novín, čím prelomila monopol komunistickej moci na šírenie informácií.
Na rast vplyvu Solidarity zareagovalo aj komunistické vedenie štátu. Vo februári 1981 nastúpil na post premiéra a ústredného tajomníka vtedajšej Poľskej zjednotenej robotníckej strany generál Wojciech Jaruzelski. Ten necelý rok po tom, v noci z 12. na 13. decembra 1981, vyhlásil v Poľsku výnimočný stav a v uliciach poľských miest sa objavili vojaci, policajti a vojenská technika. Zároveň Jaruzelski ohlásil vznik Vojenskej rady národnej záchrany, ktorá mala zabrzdiť opozičné protikomunistické reformy v Poľsku.
Výnimočný stav výrazne ovplyvnil činnosť Solidarity, pretože po 13. decembri 1981 bola zrušená sloboda zhromažďovania aj právo na štrajk. V krajine bola vypnutá telefónna a telegrafná sieť. Všetko podliehalo prísnej cenzúre. V noci platil zákaz vychádzania, verejná správa a veľké fabriky podliehali vojenskému režimu.
V dôsledku masívneho zatýkania sa Solidarita presunula do ilegality. Vo väzení sa ocitol aj Lech Walesa. Napokon 8. októbra 1982 bolo nezávislé odborové hnutie Solidarita oficiálne zrušené.
Na scénu sa hnutie vrátilo o sedem rokov v roku 1989, keď predstaviteľov nezávislých odborov pozvala na rokovanie okolo okrúhleho stola postupne odchádzajúca komunistická moc. Výsledkom rokovaní boli slobodné voľby v Poľsku a v lete v roku 1989 sa Tadeusz Mazowiecki stal prvým nekomunistickým poľským premiérom od roku 1940.