Britské plavidlo zasiahla 4. mája 1982 raketa AM39 Exocet, ktorú vypálil stroj Super Étendard argentínskeho letectva. Na palube HMS Sheffield zomrelo 20 ľudí, ďalších 26 vyviazlo so zraneniami. O niekoľko dní neskôr sa torpédoborec potopil. Išlo o prvé stratené plavidlo britského námorníctva od druhej svetovej vojny.
Až v roku 2006 armáda vydala tvrdo cenzurovaný dokument, ktorý odhaľoval skazu plavidla. Veľa informácií ale verejnosti neposkytol. Vyplývalo z neho, že za potopením lode stála nedbalosť dvoch palubných dôstojníkov. Tí však nemuseli čeliť žiadnemu disciplinárnemu konaniu. Británia totiž oslavovala rýchly koniec vojny a mediálne prepieranie procesu by zbytočne pošpinilo všeobecnú radosť.
Pod tlakom verejnosti i armádnych veteránov však ministerstvo obrany teraz zverejnilo kompletnú necenzurovanú správu o potopení HMS Sheffield. Dokument s názvom „Secret – UK Eyes Bravo“ ukazuje, že k potopeniu plavidla prispel celý rad prešľapov posádky, laxné velenie i technická nepripravenosť paluby, informuje idnes.cz, s odvolaním sa na server The Guardian, ktorý úryvky zo spisu zverejnil.
Na toalete a káve
Dokument hovorí napríklad o tom, že časť posádky „bola znudená nečinnosťou plavidla“. Počas útoku argentínskeho lietadla bol navyše dôstojník, ktorý mal na starosti protivzdušnú obranu, v podpalubí, kde si vychutnával kávu. Na kapitánskom mostíku nebol ani jeho asistent. Ten si musel odskočiť na toaletu. A kvôli komunikácii s iným plavidlom radary HMS Sheffield údajne nezaznamenali blížiaci sa Super Étendard.
Tým sa však prešľapy posádky nekončia. Keď sa dôstojníci dozvedeli o útoku lietadla, mysleli si, že je mimo palebného dosahu. V okamihu, keď argentínsky stroj odpálil raketu, dôstojníci na mostíku „zostali stáť ako zmrznutí“ a nevyslali varovanie sesterským plavidlám.
Zlyhala aj príprava. O hrozbe leteckého útoku varovali posádku dokumenty rozviedky. Pre ich obsiahlosť sa k nim však posádka neprepracovala, dopĺňa The Times.
Kľúčovou postavou tragédie bol aj kapitán Sam Salt. Najprv ho o útoku nikto neinformoval. Neskôr nenariadil obranné nasmerovanie plavidla čelom k lietadlu ani vypálenie obranných striel. Časť palubných zbraní bola navyše bez obsluhy.
Strach z kritiky
Jedna z rakiet Exocets plavidlo zasiahla asi 2,4 metra nad čiarou ponoru. Do trupu prerazila dieru s dĺžkou 4,5 metra a šírkou 1,2 metra. Strela prenikla až do palubnej kuchyne a zabila ôsmich kuchárov. HMS Sheffield zachvátil požiar a podpalubie zaplnil dym.
Snahám o uhasenie požiaru podľa hodnotiacej správy chýbala akákoľvek koordinácia. Nepomohla ani trhlina v potrubí, ktorým sa privádzala voda na hasenie. Oheň na HMS Sheffield horel dva dni, dlho po evakuácii posádky. Šesť dní po útoku sa plavidlo potopilo. Z trosiek armáda vytiahla iba jedno telo.
Vtedajší minister obrany John Nott bezprostredne po útoku uvádzal, že argentínsky stroj letel veľmi nízko, a preto ho nezaznamenali radary. O deň neskôr sa výrobca Exocets firma Aérospatiale chválila, že jej rakety sú nezostreliteľné. Podobné slová volila aj britská tlač. V priebehu vojny o Falklandy sa však podarilo zostreliť niekoľko týchto rakiet.
Clive Ponting, ktorý vtedy pracoval na ministerstve obrany potvrdil, že vláda chcela zabrániť verejnému hnevu, ktorý by zrejme dopadol na zodpovedných členov posádky. Jeho samého v roku 1984 zadržali po tom, ako odhalil ďalšie vojnové tajomstvo z bojov pri Falklandoch. Dosvedčil, že argentínsky krížnik ARA General Belgrano bol na ústupe od Falklandských ostrovov, keď ho 2. mája 1982 potopila jedna z britských ponoriek. Pri útoku zomrelo 321 členov posádky a dvaja civilisti, ktorí boli práve na palube.
VOJNA O FALKLANDSKÉ OSTROVY
Vypukla 2. apríla 1982, po tom, ako na ne vtrhli argentínski vojaci. Krátko na to zabrali aj ďalšie britské územia v Atlantiku. O tri dni neskôr britské námorníctvo vyslalo k ostrovom vyše sto svojich lodí. Pozemná operácia sa začala 21. mája, keď sa tri tisícky britských vojakov vylodili v južnej časti Falklánd. Argentínčania sa vzdali 14. júna 1982. Počas konfliktu prišlo o život 255 britských vojakov a traja civilisti, na argentínskej strane zomrelo viac než 650 ľudí.