Keď sa počas podujatia nazvaného Paneurópsky piknik v auguste 1989 otvorila neďaleko Šopronu na tri hodiny hranica medzi Maďarskom a Rakúskom, približne tisíc občanov Nemeckej demokratickej republiky využilo situáciu a utieklo na Západ. Po viac než roku, 4. októbra 1990, nemecký kancelár Helmut Kohl o tejto udalosti povedal, že práve v Maďarsku bola odstránená prvá tehla z Berlínskeho múru.
Maďarsko začalo už od jari 1989 odstraňovať železnú oponu, teda obranný systém, ktorý tvoril plot z ostnatého drôtu, kontrolné pásma a signalizačné zariadenia. Dôvody tohto rozhodnutia boli finančné – údržba systému bola nákladná –, ale aj politické.
„Pripadalo mi nemoderné, aby ešte koncom 20. storočia existovala železná opona,“ vyhlásil vtedajší maďarský premiér Miklós Németh. Jeho stranícky kolega Imre Pozsgay počas inšpekcie hraníc s Rakúskom dokonca vyhlásil, že „železná opona je hanbou Európy“.
Maďarsko oficiálne oznámilo svoje rozhodnutie 2. mája 1989. V tom čase už bola demontovaná polovica z 350 kilometrov dlhého maďarského oplotenia. Presne 27. júna sa do strihania drôtov pustili ministri zahraničných vecí Maďarska a Rakúska Gyula Horn a Alois Mock pri meste Šopron (v nemčine Ödenburg) v blízkosti Neziderského jazera.
Nie náhodou padla na toto miesto voľba aj pri organizovaní tzv. Paneurópskeho pikniku. Jeho usporiadateľmi bola Paneurópska únia a maďarská opozícia.
V tom čase už boli v Maďarsku desaťtisíce východných Nemcov. Bývali v kempingoch, v parkoch, dúfali, že nájdu spôsob, ako sa cez čoraz priepustnejšiu hranicu dostanú von z komunistického tábora. Celkom nečakane využili fakt, že počas Paneurópskeho pikniku 19. augusta 1989 bola od 15.00 do 18.00 hodiny otvorená pohraničná brána.
„Myslím si, že strážcovia hranice aj my, organizátori, by sme boli informovaní, keby bol únik východných Nemcov skutočne naplánovaný vopred. Nikto nám však nič nepovedal,“ spomína na tieto okamihy László Magas zo Šopronu, jeden z organizátorov podujatia.
Keď sa blížila tretia hodina popoludní, objavilo sa pri hraničnom oplotení asi 150 až 200 ľudí. Arpád Bella, vtedy 43-ročný dôstojník maďarskej pohraničnej stráže, si najskôr pomyslel, že na miesto smeruje očakávaná delegácia. Vzápätí však zistil, že ide o východných Nemcov.
Dramatické chvíle opísal takto: „Moja prvá myšlienka bola: Čo som to za smoliara? Veď nás hnali na zodpovednosť už len za jedného jediného utečenca.“
Dav odsotil Árpáda Bellu a nastala tlačenica. Cez hranicu utekali mladí muži, ženy, deti s taškami a ruksakmi, v ktorých mali pobalené iba najnutnejšie veci. Mnohým, keď sa ocitli na slobode, sa na tvári objavili slzy. Pohraničník Bella dal svojim podriadeným jasný pokyn: aby ustúpili a tvárili sa, že nič nevidia.
„Čokoľvek iné by bolo bývalo šialenstvo,“ povedal Bella. Večer ho manželka privítala slovami: „A kto sa bude starať o rodinu, keď ťa zatvoria?“
K žiadnym postihom však nedošlo. Práve naopak, 11. septembra 1989 Maďarsko otvorilo svoje hranice a len počas prvých troch dní prešlo na Západ asi 14-tisíc obyvateľov NDR. Ďalšie tisíce utekali cez Prahu. O dva mesiace na to, 9. novembra 1989, sa otvorili hraničné priechody medzi východným a západným Berlínom a začal sa rúcať Berlínsky múr.
Hrdina Paneurópskeho pikniku Árpád Bella dostal v roku 1999 od maďarského parlamentu vysoké štátne vyznamenanie - kríž za zásluhy. V roku 2011 mu udelili podobné ocenenie aj v Nemecku. Počas dôchodku sa stretával pri víne so svojim rakúskym kolegom Hansom Göltlom, ktorý v roku 1989 slúžil na druhej strane hranice.