Tri až päť minút. Za taký krátky čas začnú odumierať mozgové bunky bez prísunu kyslíka pri náhlom zastavení srdca. Priemerný čas dojazdu ambulancie rýchlej lekárskej pomoci je však na Slovensku viac ako 11 minút. To znamená, že ani pri najlepšej vôli záchranárov to niekedy jednoducho nevychádza a poskytnutie prvej pomoci na mieste je preto kľúčové.
Na tieto krízové situácie však už na Slovensku existuje riešenie. Je ním automatický externý defibrilátor, skrátene AED, vďaka ktorému dokáže ľudský život zachrániť aj laik bez medicínskeho vzdelania. Štatistiky pritom ukazujú, že ak sa použije dostatočne rýchlo, zvýši sa šanca na prežitie pacienta až na 70 percent.
Z pár kusov na 2 000
Keď pred piatimi rokmi začalo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR budovať register defibrilátorov, bolo ich na Slovensku len niekoľko desiatok. Dnes je ich podľa jeho hovorkyne Aleny Krčovej až 2 000. Na prvý pohľad sa to síce môže zdať ako vysoké číslo, no stále podľa nej nie je dostatočné.
„Ak by sme sa chceli priblížiť k vyspelým krajinám, AED by mala mať k dispozícii každá obec, mestská štvrť či športová hala na Slovensku a prípadne aj ihriská,“ uviedla Krčová.
Hovorkyňa záchranárov preto apeluje na mestá, obce, starostov, primátorov, donorov aj organizácie, aby prístroje zabezpečovali pre verejnosť vo väčšej miere. Oni sami totiž nemajú prostriedky, aby mohli defibrilátory kupovať a distribuovať kvôli ich vysokej cene.
Pokrývanie Slovenska
Len jeden totiž podľa PR manažéra Dôvery Branislava Cehlárika stojí najmenej 1 400 eur. Zdravotná poisťovňa sa preto rozhodla darovať až 20 prístrojov, pričom lokality vyberala s ohľadom na snahu čo najlepšie pokryť Slovensko. „Jeden z prvých defibrilátorov sme odovzdali v krízovom centre pre vojnových utečencov z Ukrajiny v Nitre, ďalší je k dispozícii v krízovom centre v Žiline. Niekoľko sme darovali na základe odporúčania záchranárov konkrétnym dobrovoľným hasičským zborom a mestským policajtom,“ doplnil Cehlárik.
Poisťovňa projekt nateraz uzatvorila v obci Sološnica na západnom Slovensku. Podľa Cehlárika to však nie je ich posledné slovo. K defibrilátorom časom pribudnú aj špecializované klimatizované skrinky, ktoré zabezpečia ich dlhšiu životnosť. Poisťovňa sa zároveň postará o vyškolenie potenciálnych používateľov, teda dobrovoľných hasičov, ktorí ešte s nimi nemajú skúsenosť.
„Časom zaobstaráme aj náhradné elektródy, ktoré po použití musia vymeniť. Z tohto pohľadu ide o dlhodobejšiu investíciu v hodnote 40-tisíc eur,“ dodal s tým, že v budúcnosti plánujú darovať ešte viac defibrilátorov. Najprv je však potrebné kompletne ukončiť aktuálny projekt.
Životy zachraňujú first responderi, aj laici
Podľa Krčovej sa za päť rokov ukázalo, že celý systém, ktorý dopĺňa prácu záchranárov, funguje veľmi dobre. Okrem registra adries, kde sa nachádzajú prístroje AED, majú operátori na tiesňovej linke 155 k dispozícii aj telefonické kontakty na takzvaných first respondentov. „Sú to dobrovoľní a štátni hasiči, mestskí policajti, ktorí už boli preškolení v oblasti prvej pomoci a vieme ich požiadať o pomoc v prípade, ak by príjazd profesionálnych záchranárov trval pridlho,“ uvádza Krčová.
Narábať s prístrojom však podľa nej zvládne každý, nemusí byť first responder. „Nie je to žiadny strašiak. Ovládanie je nesmierne jednoduché. Prístroj vydáva hlasové povely a záchrancovi presne hovorí, čo má urobiť, a to v slovenskom alebo českom jazyku. Dôležité však je najskôr skontrolovať životné funkcie človeka, ktorý skolaboval a okamžite volať 155. Ak náhodou prepadnete panike, stále je tu náš operátor, ktorý vám poradí a pomôže,“ spresňuje hovorkyňa, podľa ktorej sa práve vďaka AED a záchrancom podarilo zachrániť už desiatky ľudských životov.