|
Jana Trnovská, generálna riaditeľka Wolt Market v Českej a Slovenskej republike a globálna šéfka pre oblasť self-delivery & pick-up Jana Trnovská pochádza z Bratislavy. Od pätnástich rokov, kedy ako štipendistka odišla na britskú strednú školu v Bangkoku, študovala na mnohých prestížnych školách, okrem iného na univerzitách v Paríži a Londýne. Podieľala sa na projektoch mimovládnej organizácie LEAF, vyskúšala si fungovanie v štátnej správe, kde sa venovala digitalizácii. Spoluzaložila finančno-technologický startup RapidData a tri roky pracovala v americkej spoločnosti McKinsey & Company, kde radila globálnym spoločnostiam s vývojom biznisových stratégií a riadením strategických transformácií. Dnes rozvíja fínsku q-commerce službu Wolt Market na Slovensku a v Česku a súčasne je globálnou šéfkou Wolt v oblasti self-delivery & pick-up. |
Už aj na Slovensku je v centre pozornosti platová nerovnosť medzi mužmi a ženami. Posledné prieskumy hovoria, že ženy na Slovensku na rovnakej pozícii zarábajú o tretinu menej ako muži. Prečo je to podľa vás tak?
Do veľkej miery sú to predsudky a stereotypy spájané s úlohou žien v spoločnosti alebo ich schopnosťami. Tie bývajú často aj dôvodom prečo firmy pri povyšovaní uprednostnia muža, alebo prečo ženy dostanú nižšiu mzdu. Mzda žien navyše zvyčajne stagnuje aj počas materskej dovolenky a nie je nič nezvyčajné, keď ženy prechádzajú na skrátený úväzok, zmenia prácu, alebo sa zrieknu povýšenia, aby si zachovali flexibilitu. Popritom navyše štúdie hovoria, že dôvodom sú aj ženy samotné, pretože sú pri uchádzaní sa o prácu na seba náročnejšie. Je pomerne časté, že sa o lepšie miesto neuchádzajú, ak nespĺňajú všetky požiadavky, alebo sa zo skromnosti neuchádzajú o vyšší plat. Tu hrajú opäť veľkú rolu aj predsudky, keď je asertivita ženy často vnímaná negatívnejšie, než u muža.
Myslíte si, že sa na Slovensku v tejto oblasti niečo zmenilo? Vyvíja sa to k lepšiemu?
Nemám to podložené dátami, ale pevne verím, že sa to zlepšuje. Pribúda tu čoraz viac zahraničných firiem alebo nových slovenských firiem, ktoré zakladajú mladí ľudia. Oni už netrpia predsudkami a stereotypmi a nemajú ich tak hlboko zakorenené. Príkladom je Wolt a Wolt Market, v ktorom pôsobím ako generálna riaditeľka. Neviem si predstaviť, že by sme platili ženu inak ako muža, lebo je úplne samozrejmé, že tu pohlavie nehrá rolu.
Ako ste už spomenuli, v súčasnosti pôsobíte ako generálna riaditeľka Wolt Marketu v ČR a SR, kde ste rozbehli koncept online supermarketov. Študovali ste v Anglicku, Francúzsku či Thajsku. Potom ste pôsobili v poradenskej spoločnosti McKinsey & Company, spoluzakladali ste startup a firmu vo Švajčiarsku, krátko ste pôsobili na Slovensku aj vo verejnej správe. Ako ste to všetko stihli?
Popri tom som ešte pôsobila ako poradca pri zakladaní startupov a stále si myslím, že sa dalo stihnúť aj viac, ale užívala som si štúdium dlhšie, než moji rovesníci. Hlavným dôvodom však je, že mňa práca baví a napĺňa. Je pre mňa aj koníčkom a príležitosťou sa učiť, napredovať a ovplyvniť vývoj okolo seba, či už občiansky alebo biznisovo. Chopila som sa preto rôznych príležitostí a viacero projektov som robila súčasne. Keď vás napĺňa to, čo robíte radi, dá sa toho zvládnuť veľa.
Stretávali ste sa počas týchto skúseností s predsudkami voči ženám?
Áno stretla. Bolo to pre pohlavie, ale aj pre vek a boli zo strany mužov, ale aj žien. Pretože aj ženy majú množstvo predsudkov - voči sebe i mužom. Najčastejšie to bolo na Slovensku, ale zažila som predsudky aj v globálnych firmách. Žena v mojom veku na riadiacej pozícii tam predsa len nebola celkom bežná záležitosť. Napríklad, keď som vošla do miestnosti s tímom mojich piatich najvyšších manažérov, považovali ma za asistentku. V jednej menšej firme na začiatku kariéry ma zasa nikdy inak ako asistentku ani nevideli, a to aj napriek štúdiu na prestížnych svetových univerzitách. Bolo očividné, že nemá zmysel ísť hlavou proti múru a očakávať, že zmením ich pohľad na svet.
Myslíte si, že v pracovnom prostredí sú ženy na Slovensku diskriminované?
Môžem hovoriť len za oblasti, ktoré poznám, a tie nemusia byť úplne reprezentatívne. Tu si myslím, že diskriminácia už ani nie je, skôr opäť sa môžu prejaviť predsudky, stereotypy, prípadne dvojité štandardy. Žena, ktorá je ambiciózna a asertívna, môže byť považovaná za chladnú a nepríjemnú karieristku. Keď niečo urobí muž, berie sa to inak, ako keď to isté urobí žena. Ak má žena deti, tak zamestnávateľ sa automaticky obáva, že práca bude na druhej-tretej koľaji, lebo prvoradá je rodina. Keď sú deti choré, ráta sa hneď s tým, že sa o ne stará žena, že po ne chodí do školy a podobne. Mnoho lídrov môže mať tento typ predsudkov, ale je to výsledok toho, že žijeme v spoločnosti, kde sa väčšina starostlivosti o rodinu automaticky očakáva od ženy.
Čo vás nakoplo, aby ste sa vymanili z konzervatívneho pohľadu spoločnosti na rolu žien? Bolo to štúdium v zahraničí?
Mala som to v povahe odjakživa. Pochádzam z konzervatívneho prostredia, kde rola ženy spočívala primárne v starostlivosti o rodinu a domácnosť. Od malička som mala úplne iné priority a pohľad na svoj život. Vďaka štipendiu som ako 15-ročná odišla študovať do Bangkoku a začala som žiť sama.
Veľmi ma tiež formovali knihy. Už od malička som knihomoľ, veľa som čítala najmä biografie osobností, ktoré nasledovali to, čomu verili, že je správne. A to ma inšpirovalo.
Ktorá biografia vám najviac utkvela v pamäti?
Bolo ich niekoľko, napríklad Ghándí, Churchill, Bénazír Bhutto, Zlata Filipović alebo Margaret Thatcher. Nemala som však nikdy jeden vzor, išlo skôr o viaceré osobnosti - ženy aj mužov. Pohlavie som nikdy nevnímala ako faktor, ktorý by znamenal rozdiel vo vnímaní človeka.
Keby ste mali od zajtra rozhodovaciu moc a mohli ste na Slovensku zaviesť opatrenia na zmenu postavenia žien, čo by ste spravili ako prvé?
Úplným základom by bolo správne nastavenie podmienok a legislatívy pre ženy tak, aby zvládali dôležité míľniky svojho profesijného života. Už samotné definície by bolo treba zmeniť - napríklad otcovská a materská dovolenka majú byť na rovnakej úrovni. Otcovia majú mať rovnaké práva na materskú ako ženy, nemajú ženám iba vypomáhať. Ďalej by som riešila, ako motivovať zamestnávateľov, aby nastavili flexibilné pravidlá pre návrat žien do práce, pre ochranu ich práce a aj pri jej ohodnotení. Logická by bola napríklad valorizácia platu počas materskej. Ďalej je určite potrebná širšia infraštruktúra pre ženy, pretože možnosti starostlivosti o deti sú často obmedzené alebo drahé. A mojím najzložitejším cieľom by bolo nájsť cestu, aby firmy, štát, ale aj médiá udávali trendy, ktoré by implicitne menili spoločenské vnímanie žien. Snažila by som sa jednoducho vytvoriť pre ženy priestor, v ktorom je jasné, že majú rovnaké postavenie ako muži.
Európska únia rozhodla o zavedení kvót pre ženy v top manažmentoch niektorých firiem. Do roku 2026 musí byť v niektorých firmách 30 % pozícií riaditeľov obsadených ženami a 40 % v správnych radách. Podporujete toto opatrenie?
Osobne nie som fanúšik kvót, keďže to vie vyústiť do ďalších predsudkov. Chápem však, že je to nástroj na urýchlenie zlepšenie situácie v spoločnosti, kde by sa posun trval dlhšie. Nemusí sa nám jeho podstata páčiť, ale je to jeden zo spôsobov, ako donútiť firmy a celkovo organizácie viac sa týmto problémom zaoberať. Je predpoklad, že ak sa zlepší podiel žien vo vedúcich pozíciách, tak sa vďaka tomu pohnú ľady aj v ďalších témach diverzity a inkluzivity.
Aké je zastúpenie žien vo Wolte a Wolt Markete?
Vo Wolte a Wolt Markete je to takmer presná polovica, ale nevieme to povedať s určitosťou, keďže zamestnanci nemusia svoje pohlavie v personálnych dokumentoch uviesť, ak nechcú. A takých je viac ako 20 percent.
Čo by ste poradili mladým ženám, ktorým záleží na ich budúcnosti a majú kariérne plány?
Nech nevnímajú predsudky ako limitáciu či krivdu a nech si z toho do života nenesú negatívne emócie. A týka sa to aj mužov. Netreba sa nechať odradiť, ale ani nie je na mieste to tolerovať. Je veľmi dôležité pristupovať ku konfliktným situáciám čisto vecne a pragmaticky. Emocionálne reakcie a dotknutosť nás limitujú v tom, ako danú situáciu vyriešiť čo najefektívnejšie.
A ako teda riešite také momenty, keď vás niekto na základe predsudkov v práci zhodí, alebo dokonca sa nevhodne správa?
Takéto situácie treba ustáť a získať si späť rešpekt, určite však nie urážkou druhej strany. Stalo sa mi napríklad, že sme mali prvé stretnutie s obchodným partnerom a keď sme vstúpili s kolegyňami do miestnosti, dostalo sa nám pozdravu: „Čaute dievčatá, nečakal som takú peknú návštevu.” Odpovedala som: „Aha, tak čaute chalani, keď chceme začať takto neformálne…” To bola moja prvá reakcia, ale hneď potom som už pokračovala vecne a na pracovnú tému. Väčšinu situácií riešim týmto spôsobom - pohotovo zareagujem na nevhodnú poznámku, ideálne s humorom tak, aby nepokračovala, ale zároveň, aby si druhá strana mala možnosť zachovať tvár.
Asi každá žena sa s podobnými situáciami stretne či už v práci alebo mimo nej. A nie každá vie ako ich riešiť. Možno nenájde v správny čas správne slová.
Stretla som sa samozrejme so ženami, ktoré nevedeli alebo nechceli tieto situácie riešiť. Niekedy som dokonca musela sama zakročiť, pretože inak by sa nevhodné správanie stalo automaticky tolerovanou normou. Vždy je samozrejme lepšie, keď sa žena vie zastať samej seba a ešte lepšie, keď nemusí.