Článok vznikol v spolupráci s JTI Slovak Republic.
Na Slovensku pôsobíte niekoľko mesiacov. Prešili ste si rôznymi časťami sveta – pôsobili ste v JTI v Tunisku, Švajčiarsku a Švédsku. Ako vnímate svoje nové pôsobisko?
Slovensko je pre mňa úplne novým pôsobiskom, keďže som tu predtým nikdy nebol. Vnímam ho ako krajinu s kvalitnou infraštruktúrou a veľmi schopnými ľuďmi – úroveň talentov je naozaj vysoká, čo vidím denne u našich kolegov. Samozrejme, krajina dnes čelí viacerým hospodárskym výzvam, no zároveň má určité silné stránky, na ktorých sa dá stavať. Som rád, že môžem pôsobiť v prostredí, ktoré má potenciál aj napriek aktuálnym komplikáciám.
Slovensko čaká konsolidácia, ktorá doľahne aj na firmy. Aj za týchto okolností podľa Vás existuje potenciál prilákať investorov?
Je pravda, že súčasná fiškálna konsolidácia prináša viacero obmedzení, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie investorov. Napriek tomu tu vidím snahu smerovať k modernizácii hospodárstva a vytvárať podmienky pre rozvoj inovatívnych odvetví – napríklad projekt veľkej batériovej fabriky je jedným z príkladov. Slovensko má určité predpoklady, na ktorých sa dá stavať, no bude kľúčové, aby sa reformy a podporné opatrenia rozvíjali systematicky a poskytli investorom väčšiu predvídateľnosť.
Aké sú vaše vízie a ciele pre spoločnosť JTI na Slovensku? Čo plánujete zmeniť ale napríklad aj zachovať?
Mnohé úspešné veci chceme zachovať a ďalej rozvíjať. Slovensko je špecifické tým, že spotrebitelia veľmi rýchlo prijímajú nové produkty a technológie, čo vytvára výborné podmienky pre rozvoj nových kategórií výrobkov. Zároveň sme v našom segmente jedinou spoločnosťou, ktorá na Slovensku rastie každý rok – a to aj v náročných trhových podmienkach. Na tento pozitívny trend chceme nadviazať.
Aké sú teda podľa vás špecifiká slovenského trhu v porovnaní s ostatnými krajinami, v ktorých ste pôsobili?
Slovensko je pomerne malá krajina s približne piatimi miliónmi obyvateľov, no to, čo ho odlišuje, je spomínaná otvorenosť spotrebiteľov k zmenám. Fajčiari, alebo užívatelia nikotínu všeobecne, sú tu veľmi flexibilní a nové produkty si osvojujú rýchlejšie než v iných krajinách, kde som pôsobil. Je to naozaj pozoruhodné.
Tabakový segment alebo priemysel je veľmi prísne regulovaný a zdaňovaný. Aké zložité je pracovať v takomto prostredí?
Silná regulácia je súčasťou reality všade na svete a Slovensko nie je výnimkou. Zásadné je, aby regulačné procesy prebiehali v dialógu so všetkými zúčastnenými stranami. Vtedy je možné nastaviť opatrenia tak, aby boli efektívne a zároveň primerané.
Vezmime si dane: tabakový priemysel prináša štátu približne 1,3 miliardy eur ročne. Je teda pre štát mimoriadne dôležitým zdrojom príjmov. Ak by sa však dane zvyšovali bez ohľadu na cenovú dostupnosť pre spotrebiteľov či cenové hladiny v susedných krajinách, mohlo by to viesť k rastúcemu nelegálnemu trhu a pašovaniu, čo škodí ako legálnemu biznisu, tak aj štátu. Odborná diskusia preto pomáha nájsť rovnováhu medzi záujmami štátu, spotrebiteľov a priemyslu. Tu by som vyzdvihol napríklad prístup ministerstva financií, ktoré s priemyslom aktívne komunikuje. Dokonca nám nastavuje takzvané daňové kalendáre, takže poznáme našu reguláciu na roky dopredu. Zároveň sú veľmi vnímaví voči hrozbe nelegálneho obchodu. V tejto oblasti úzko spolupracujeme, vymieňame si poznatky. Nedávno sme robili školenie pre colníkov z celého Slovenska o rozpoznávaní falošných cigariet.
Ako by ste reagovali na kritiku zo strany predstaviteľov Európskej únie, okrem iného aj komisára pre zdravie, ktorí tvrdia, že tento priemysel manipuluje s deťmi, aby sa stali závislými od vapingu?
Chcem to povedať úplne jasne – voči fajčeniu mladistvých máme nulovú toleranciu. Naše interné marketingové štandardy sú dokonca prísnejšie ako legislatíva a platia univerzálne, bez ohľadu na krajinu. Oslovovanie neplnoletých je pre nás neprípustné. Zároveň je dôležité zdôrazniť, že ochrana mladistvých je spoločná zodpovednosť – nielen priemyslu, ale aj spoločnosti a štátnych inštitúcií. Napríklad pri epidémii nikotínových vrecúšok na školách to bol práve tabakový sektor, ktorý inicioval sprísnenie zákona a zákaz predaja týchto výrobkov deťom. V tejto súvislosti by som rád podotkol, že celkom nerozumiem iniciatívam na zákaz príchutí alebo marketingu v miestach predaja. Tie v prvom rade obmedzujú voľbu pre dospelých používateľov nikotínu, ktorí možno hľadajú potenciálne menej škodlivú alternatívu k fajčeniu cigariet. Pritom sa ponúka jednoduché riešenie cielené výlučne na mladých – povinné preukazovanie veku pri nákupe.
Mohli by ste konkretizovať ďalšie špecifické kroky, ktoré v tejto oblasti prijímate?
Napríklad naši promotéri v predajniach tabaku sú školení tak, aby komunikovali výhradne s dospelými fajčiarmi. Ak zákazník príde do obchodu s neplnoletou osobou, nesmú s ňou nijakým spôsobom interagovať ani propagovať produkty, bez ohľadu na to, či ide o fajčiara. Je to jasne stanovené pravidlo, ktoré striktne dodržiavame.
Spotrebná daň na Slovensku sa už vzťahuje aj na nové kategórie výrobkov. Konkrétne ide o nikotínové vrecúška, elektronické cigarety, či žuvacie tabaky. Pričom od 1. júla sú na slovenskom trhu dostupné tieto produkty už len s kontrolnou známkou a novou sadzbou spotrebnej dane. Ako to ovplyvní trh a správanie spotrebiteľa?
Každé zvýšenie dane sa prejaví na cene, čo môže krátkodobo spomaliť rast týchto kategórií. Skúsenosti však ukazujú, že spotrebitelia sa po čase prispôsobia a trh sa stabilizuje. Dlhodobo preto očakávame pokračovanie rastu týchto segmentov.
Aký je váš názor na revíziu smernice o zdanení tabakových produktov, teda zvýšenie minimálnych sadzieb a rozšírenie rozsahu aj na nové alternatívne tabakové a nikotínové produkty, nielen tradičné cigarety?
Platí to isté ako pri národných daniach – je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi rozpočtovými potrebami štátov a možnosťami spotrebiteľov a priemyslu, aby víťazmi nakoniec nezostali kriminálne gangy. Kúpna sila na Slovensku nebude tak skoro na úrovni Luxemburska, čo sa určite premietne aj v rôznych výškach zdanenia. Je však dôležité nastaviť systém tak, aby pre domácich konzumentov neboli atraktívnejšie nákupy v Poľsku alebo na trhovisku od pašeráka.
Už ste spomínali zodpovedný marketing, dôležitá pre spoločnosť je aj udržateľnosť. Ako to ovplyvnilo vaše pôsobenie na Slovensku?
Máme na Slovensku viacero iniciatív, ktoré majú silný spoločenský rozmer a prinášajú konkrétnu pomoc ľuďom v núdzi. Osobitne by som vyzdvihol program Hodina žene, v rámci ktorého naše kolegyne podporujú ženy v hmotnej núdzi pri hľadaní zamestnania – pomáhajú im s prípravou životopisov, nácvikom pohovorov a venujú im biznis oblečenie, vďaka čomu získavajú väčšiu istotu a sebavedomie. Sme tiež hrdým partnerom Odevnej banky, ktorá poskytuje kompletné balíky oblečenia jednorodičom v núdzi – bezplatne a s doručením priamo domov. Okrem toho podporujeme projekty sociálneho bývania pre rodiny, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii, a spolupracujeme na vzniku potravinovej banky vo východnej časti Slovenska. Tieto aktivity majú hmatateľný dopad na komunity.
Na záver by som sa chcela opýtať na váš najnovší produkt. S čím ste prišli na trh?
Minulý týždeň sme uviedli na slovenský trh novú generáciu zariadenia na zahrievanie Ploom Aura. Je výsledkom spojenia technológie a dizajnu, ktorý prináša dospelým fajčiarom konzistentný a spoľahlivý bezdymový zážitok. Veríme, že má veľký potenciál osloviť slovenských spotrebiteľov. Už pri predchádzajúcej generácii produktov Ploom Slováci ukázali, že novinky ich bavia. Ich záujem nás vystrelil na špičku v raste trhového podielu produktov Ploom v rámci našej globálnej organizácie.