Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou SAP Slovensko.
Ako sa za posledný rok posunul vývoj v oblasti umelej inteligencie? Videli sme obrovský posun vpred? Vo všeobecnosti, ale aj čo sa týka spoločnosti SAP.
Keď hovoríme o AI, tak rok je skutočne veľmi dlhá doba. Progres totiž často vidíme už rádovo v týždňoch, ani nie v mesiacoch. Ak sa pýtate, kam sme sa posunuli v rámci spoločnosti SAP, tak predovšetkým prezentujeme oveľa viac use caseov, prípadov použitia, teda možností, ktoré naši zákazníci majú k dispozícii. Na konci roka 2024 sme mali 130 AI riešení konkrétnych situácií v biznise. Dnes sa bavíme už o 240 prípadoch a do konca roka 2025 ich má byť 400. Samozrejme, prichádzajú zároveň nové verzie produktov. Umelá inteligencia a roboty majú viac funkcií, vedia urobiť výrazne viac a tým pádom sú potom aj výsledky podstatne presnejšie.
Zmenilo sa nejakým spôsobom aj samotné fungovanie umelej inteligencie?
Vlani sme viac hovorili o generatívnej umelej inteligencii, tento rok sa posúvame skôr k AI agentom. Už sa nebavíme o tom, že existuje jeden, laicky povedané, chatbot, ale že umelá inteligencia rieši jednotlivé procesy. Celé to navzájom orchestruje náš asistent, ktorý sa volá Joule. Takto dokážeme ponúkať nielen funkcie ako je vyťažovanie a sumarizácia textov, navigácia v rámci systému či pomoc s kódovaní, ale i pokročilú automatizáciu procesov a riešenie zložitejších pracovných aktivít v podniku, ktoré napríklad nemajú jasne definovaný začiatok ani cieľ a treba pri nich vykonávať rozhodnutia.
Dá sa povedať, že s rozširujúcimi sa službami zároveň rastie počet firiem, ktoré o ne majú záujem?
Vidíme rastúci záujem zákazníkov, ktorí v tejto oblasti spolupracujú priamo so SAP alebo inými spoločnosťami, prípadne si to riešia po vlastnej osi. Táto téma vo firmách žije, na niekoľko mesiacov dopredu majú rozpracované veci, ktoré by s pomocou AI chceli dosiahnuť. Pri firmách, ktoré oslovíme, sa rozprávame nielen o ERP systéme či o ľudských zdrojoch, ale o tom, ako toto všetko prepojí práve AI. V podstate je dnes umelá inteligencia témou pri každej diskusii.
Na nedávnej tlačovej konferencii, ktorú ste zorganizovali v rámci eventu SAP NOW AI Tour Slovakia 2025, ste hovorili aj o výsledkoch prieskumu o postoji a využívaní AI medzi slovenskými a českými manažérmi a vlastníkmi firiem. Kto je teda viac otvorený týmto technológiám, my alebo Česi?
Číselne to vychádza tak, že Slováci sú viac otvorení umelej inteligencii. Ale mám pocit, že sa to netýka len oblasti AI. Celkovo sú slovenskí podnikatelia a manažéri v prijímaní nových softvérových technológií o máličko inovatívnejší.
Majú napriek tomu z umelej inteligencie stále obavy?
Obavy tu stále sú a sú porovnateľné s Českom. Ťažko jednoznačne povedať, z čoho pramenia. Určite evanjelizácia korporátneho prostredia ešte nie je na takej úrovni, aby v prínosy AI každý veril. Mnohí sú možno v súkromnom, nielen biznisovom živote, vystavení aj zlým príkladom, ako sa AI dá zneužiť. Videli sme napríklad inzeráty generované umelou inteligenciou, kde boli zneužité známe tváre, ktoré nabádali na vysoké investície. Tu však treba jasne povedať, že biznis AI je odlišná od tej, ktorú používame v bežnom živote. V serióznej korporátnej umelej inteligencii fungujú etické princípy tak na strane výrobcu, ale aj zákazníka.
Každopádne zvyšuje sa dôvera Slovákov v umelú inteligenciu?
Keby sme takýto prieskum robili minulý rok, tak podľa mňa by obavy z AI boli podstatne väčšie, než vidíme teraz. Umelá inteligencia jednoducho je s nami, vieme, že sa jej nijakým spôsobom nevyhneme. Nie je to len nejaký hype, ale naozaj niečo seriózne, s čím musíme počítať. A manažéri aj bežní používatelia sa už s ňou začínajú viac zžívať.
Majú o ňu záujem hlavne veľké koncerny, alebo v čoraz väčšej miere aj malé a stredné podniky?
Prístup k AI je vo firmách v podstate rovnaký. Nezáleží od ich veľkosti. Rozdiel je možno v tom, do ktorých oblastí sú pripravené ju nasadiť. V našich prieskumoch vyšlo, že využitie v externých procesoch ako predaj či marketing, prevažuje skôr v menších firmách. Čo sa týka väčších spoločností, ktoré majú predsa len viac zdrojov, či už ľudských, finančných alebo technologických, tam si už AI vedia pustiť aj do internej sféry, kam patria výroba či logistika. No zásadný rozdiel v prijímaní AI a v celkovom nastavení voči novým technológiám medzi firmami na základe ich veľkosti nie je.
Ľudia majú obavy, že im umelá inteligencia vezme prácu. Vidíme už dnes, že sa tieto riziká napĺňajú? Čo sa s tým dá robiť, musia sa ľudia prekvalifikovať na iný druh činnosti?
Ja mám pocit, že kým za minulé roky krivka obáv rástla, teraz sa skôr splošťuje. Prirodzene, nejaké obavy tu stále sú, ale tie prichádzajú a odchádzajú v akýchsi vlnách. Mali sme tu napríklad priemyselnú revolúciu, zavedenie počítačov, internetu a tak ďalej. Každá z podobných prelomových noviniek vyvoláva prirodzene aj určité obavy.
Čítal som prognózu analytičky Bank of England, ktorá predpokladala, že z dlhodobého pohľadu AI pripraví o prácu iba v Európskom hospodárskom spoločenstve 85 miliónov ľudí. No na druhej strane vďaka AI vznikne 97 miliónov nových pracovných príležitostí. To znamená, že sme v pluse.
Ktoré pozície sú najviac ohrozené?
Ohrozený je stredný manažment, ktorý vykonáva prácu založenú na faktoch. Je totiž nahraditeľný. Štruktúra firiem sa zrejme sploští, a to práve vďaka AI. No ľudský element je stále nutný pri rozhodovacom procese, najmä o dôležitejších, strategickejších veciach.
To znamená, že zostanú len najvyšší šéfovia a potom bežní pracovníci?
Splošťovanie štruktúr je už dnes celosvetovým trendom. Trh je stále viac dynamický, potrebujete mať skrátka rýchlu odpoveď na to, čo sa deje vonku. Je tu meniaca sa geopolitická situácia, máme ekonomické faktory ako sú clá atď. Už nestačí, že zhora príde rozhodnutie a kým „prepláva“ úplne nadol, tak firme ušiel vlak. Nasadenie umelej inteligencie to všetko urýchli.
Navyše prichádzajúca vlna pracovníkov, takzvaná generácia Z, má iný prístup k práci. Nie je klasický, na ktorý sme dlhodobo boli zvyknutí, teda maticový, hierarchický. Ten im až tak nevyhovuje. To znamená, že firmy sa potrebujú prispôsobiť nielen technológiám, ale aj prichádzajúcej pracovnej sile.
Prichádzajú k nám tieto trendy zo západnej Európy?
Slovensko nikdy nebolo odrezané od svetových trendov. Máme malú otvorenú ekonomiku. To znamená, že mnohé firmy, ktoré u nás podnikajú, pochádzajú zo zahraničia. A naopak, veľa slovenských manažérov pracuje v cudzine. Takže Slovensko nie je izolované, nedá sa povedať, že by tieto trendy k nám prichádzali s oneskorením napríklad voči Nemecku.
Mnohé veľké nadnárodné firmy považujú Slovensko za akési laboratórium. Skúšajú u nás nové technológie a keď fungujú, tak ich nasadia na veľké trhy ako je Nemecko či Francúzsko. Máte podobnú stratégiu aj vy? Máme u nás vždy tie najnovšie technológie?
SAP je globálna spoločnosť a hoci centrálu máme v Nemecku, vývoj sa realizuje celosvetovo. Čiže nefunguje to tak, že by sa niečo dialo len v Nemecku a my v ostatných krajinách by sme to len konzumovali. Napríklad na Slovensku máme dve veľké vývojové centrá – jedno je v Bratislave a druhé v Košiciach, kde priamo vznikajú niektoré časti produktového portfólia SAP. A pokiaľ sem prídu nové projekty, tak sa hľadajú otvorenejší, agilnejší ľudia, ktorí do toho produktu prinesú niečo zo svojho know-how, prípadne svoj vlastný pohľad.
Slovensko je teda z pohľadu talentov úspešnou krajinou?
Nepochybne áno. Slovensko je skutočne jednou z krajín, kde tie talenty máme, a to hlavne v oblasti IT. Takže nové technológie vyvíjame aj tu.
Ktoré konkrétne?
U nás sa riešil napríklad projekt na Business Data Cloud, stále pracujeme na SAP Business One. V dohľadnej budúcnosti očakávame v bratislavskom SAP Labs projekty, ktoré sa týkajú práve umelej inteligencie. V Košiciach sa zase nachádza delivery centrum pre Aribu. Ide o systém, kde sa časť ľudí špecializuje na to, akým spôsobom AI rozvíjať v rámci nákupného procesu. Naozaj si nemyslím, že by sme boli izolovaní. Zo strednej a východnej Európy sme urobili jeden veľký hub laboratórií. Niekoľko ich máme v Česku, Rumunsku, Poľsku, na Slovensku atď. Náš región je dostatočne inovatívny a prispieva aj k inováciám spoločnosti SAP.
To znamená, že Slovensko je z globálneho aspektu pre SAP dôležitou krajinou? Aj vzhľadom na to, že u nás máme významný výskum a vývoj vrátane špičkových odborníkov?
Naozaj si myslím, že áno. Možno nie z pohľadu predaja, lebo predsa len slovenský trh nemôžeme úplne porovnávať s tým nemeckým. Ale sme dôležití napríklad z hľadiska prísunu referenčných zákazníkov, kde máme skutočne zaujímavé projekty. Konzervatívny nemecký trh ich možno neprijíma tak skoro, ako trhy, kde sú naši zákazníci. Takže my naozaj prinášame zaujímavé mená.
Aké konkrétne?
Napríklad tento rok sme na podujatí SAP Sapphire v Madride mali rovno v keynote spoločnosť Be Lenka. Zoberte si, aký úspech dosiahla maličká krajina v strede Európy, keď na takomto formáte prezentuje svoje riešenie postavené na SAP-e. Takže áno, rozhodne môžem povedať, že sme dôležití. Máme tu vývojárske kapacity, sme súčasťou 24-hodinového podporného programu Follow the Sun. Máme ľudí, ktorí sa zaberajú UX rozhraniami, ale i lokalizačný tím. U nás sa robí lokalizácia povedzme pre Južnú Ameriku. Takže Slovensko je dôležité nielen z pohľadu samotných zákazníkov, ale aj podpory ostatných kolegov po celom svete.
Keď sa tu vyvinie niečo nové, tak je úplne bežné, že potom sa to rozšíri globálne a stoja za tým aj slovenské mozgy?
Áno, slovenské mozgy sú súčasťou toho celého. Samozrejme, projekt sa nikdy nerobí tak, že vznikne end-to-end v jednej krajine. Tímy musia byť globálne, aby všetko fungovalo. Máme ľudí, ktorí sú súčasťou globálnych tímov, pracujú na SAP S/4HANA alebo Ariba, prípadne na Business Data Cloude. Stále sa pritom hľadajú desiatky nových vývojárov. Slovensko totiž dostalo nové vývojové projekty, ktoré sa sem presunuli zo zahraničia.
Hľadáte iba vývojárov?
Nie iba softvérových developerov, ale napríklad aj infraštruktúrnych architektov, UX dizajnérov, lokalizačných expertov a tak ďalej. Ľudí, ktorí tomu všetkému dávajú pridanú hodnotu.
Sú to nielen Slováci, ale aj talentované mozgy, ktoré sem priťahujete z celého sveta?
Áno, SAP Labs je doslova medzinárodný. Nemáme tu síce cca 112 národností, ako Česi, ale oni sú väčší. U nás máme v spojenom labe viac než 350 ľudí – nielen z Talianska, Španielska a iných európskych krajín, ale trebárs i z Ázie. A to je jeden z benefitov. Keď sa raz zamestnajú v SAP Labe, tak môžu migrovať – do Indie, do Kanady, skrátka kamkoľvek. Väčšinou rotujú za projektmi, niektorí to dokonca majú ako životný štýl nomádskeho typu. Po dvoch rokoch sa skrátka zdvihnú a idú niekam inam za projektom. Tá možnosť tu je.
Môžu vaši zamestnanci využívať remote home office a pracovať povedzme z Thajska, alebo musia chodiť fyzicky do práce?
Máme zavedenú hybridnú prácu. Nebránime sa ani home office, ale snažíme sa, aby ľudia aspoň tri dni do týždňa prišli v rámci zachovania mentálneho zdravia do labu. Nie preto, že by prácu z domu vykonávali zle, ale práve preto, že fyzický kontakt je stále prospešný aj na iné veci, než je samotný pracovný výkon.
Rozširujú sa segmenty firiem, ktoré využívajú umelú inteligenciu? Majú o ňu záujem nielen technologické spoločnosti, ale aj zástupcovia tradičných odvetví ako sú stavebníctvo či poľnohospodárstvo?
Máme 26 rôznych odvetvových riešení pre konkrétny priemysel i štátnu správu. A patria medzi ne i stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Rozmýšľam, či je tu vôbec niečo, kde by sme neboli.
A čo energetika?
Samozrejme, energetika je veľmi silná, taktiež rozvodné a distribučné závody, farmaceutický priemysel, zdravotníctvo, maloobchod i veľkoobchod, dopravný či logistický sektor, automobilky atď. Jeden z dôležitých klientov je tiež U.S. Steel. V podstate nemáme segment, kde by sme nemali nejakého zákazníka.
Dokážete odhadnúť, koľko percent veľkých firiem na Slovensku využíva vaše služby?
Na to sa ťažko odpovedá presne, pretože tu pôsobí množstvo zahraničných firiem, ktoré SAP riešia cez svoju matku. Ale môj konzervatívny odhad je, že minimálne 50 percent nášho trhu beží na SAP.
Predstavme si, že som firma alebo podnikateľ. Uvažujem o tom, že by som vstúpil do vôd umelej inteligencie. Čo vlastne musím urobiť? Čo ma čaká a ktoré kroky by ste mi odporúčali?
Prvá vec je uvedomenie si toho, čo chcem dosiahnuť a na čo plánujem umelú inteligenciu použiť. Či napríklad chcem, aby mi pomohla odľahčiť určité procesy, alebo chcem na nej kompletne postaviť nový biznis plán svojej firmy. Inak povedané – či mám v pláne len nejakú formu vylepšenia, alebo ísť cestou veľkého tresku. To je základná vec.
Čo uprednostňujú vaši zákazníci?
Väčšina firiem sa snaží vylepšiť existujúci stav. Mali by však presne vedieť, čo chcú urobiť. Ďalšia vec je, aké majú dáta. Tie sú mimoriadne dôležité, bez nich sa ďalej nepohnú. Potom akú technológiu na to použijú, lebo technológií je množstvo. Musia si vybrať tú správnu, podľa svojej peňaženky, veľkosti a celkovo podľa toho, aký je zamýšľaný cieľ. A tiež je dôležité vybrať si správneho partnera, pretože metóda pokus-omyl nie je úplne OK.
Aký by to mal byť partner?
V prvom rade sa musí v oblasti AI orientovať. Dôležité je, aby bol renomovaný a mal jasné etické štandardy. Len tak existuje garancia, že nedôjde k zbytočnému bezpečnostnému incidentu. Aby sa napríklad nepoužívali komponenty, ktoré časom môžu mať isté diery. Pre toto všetko musíte mať stabilného a dôveryhodného partnera. Ja by som to možno prirovnal k stavbe domu. Nie je dôležité začať rýchlo stavať, ale urobiť dobrý projekt a vychytať všetky chyby. Kvalitná príprava je skrátka základ. Až keď mám dobre naplánované veci, tak sa do toho môžem pustiť.
Čo treba spraviť, aby sme veci mali dobre naplánované?
My začíname niečím, čo nazývame Business Transformation Study. Naši konzultační experti sa pripoja k systému a pomocou rôznych nástrojov ho analyzujú. Okrem toho sa rozprávajú s majiteľmi či akcionármi, diskutujú s používateľmi. Zisťujú, čo chce firma vlastne dosiahnuť a súčasný stav porovnávajú s cieľom. Na základe toho všetkého vám dokážu povedať – dobre, teraz sme tu a smerujeme sem. A toto bude najlepšia cesta, ako tam dospieť.
Koľko času Business Transformation Study zaberie?
Trvá približne 6 až 14 týždňov. V rámci toho sa pripravuje návrh architektúry, skúmajú sa databázy, odhadujú náklady. Ak ide o naše systémy, zisťujeme, aké produkty sú mandatórne. Samozrejme, do toho celého treba zapojiť zákazníka. Vždy platí, že čím viac zákazník spolupracuje, tým je to jednoduchšie a rýchlejšie.
A čo ďalej?
To závisí od zložitosti celého procesu. Úplne inak to vyzerá pri nových zákazníkoch či relatívne mladých firmách, ktoré toho za sebou ešte nemajú veľa, no majú jasnú víziu – toto a toto chcem dosiahnuť. Toto bol práve príklad spoločnosti Be Lenka. Tí boli schopní transformáciu spraviť aj s nasadením systému za šesť mesiacov.
Pokiaľ však zákazník má starý 25-ročný ERP systém prekódovaný hore-dole, tak to už je úplne o niečom inom. Pri takomto molochovi, ktorý sa rokmi menil a robili sa v ňom rôzne bajpasy, môže softvérová transformácia pokojne trvať aj dva či viac rokov.
Štandardná implementácia sa dá stihnúť v priebehu 6 až 12 mesiacov?
Áno, to je dobrý odhad. Túto cestu vie urýchliť práve umelá inteligencia. Máme produkt, ktorý sa volá Joule for Consultants a Joule for Developers. V Joule for Consultants sú nasypané všetky best practices, všetky naše SAP poznámky, napojenia na komunitné fóra a weby ovládané SAP-om, Samozrejme, obsah je kontrolovaný. Slúži ako akýsi veľmi rýchly asistent: dostanem odpovede bez toho, aby som sa hrabal v tonách dokumentácie. Joule, náš AI asistent, prelúska všetky podklady, dá noty a vypíše správny postup, pripraví diagram modelu. Ľudia už nemusia fyzicky robiť prácnu analýzu, sťahovať si tabuľky, vytvárať svoje case diagramy a ďalšie súvislosti a nakoniec robiť plán. Úspora času je dramatická. My sa tu bavíme o 30 percentách, ale prvé reálne skúsenosti hovoria, že to je podstatne viac.
Pomôže mi aj to, že nebudem vymýšľať a prispôsobovať si detailne systém či konkrétne riešenie?
Naše odporúčanie je nezasahovať do jadra systému. To by v budúcnosti mohlo viesť ku komplikáciám, narušiť aktualizácie, sťažiť prácu s dátami.
A keď zákazník má špecifické požiadavky?
Existujú špecializované platformy, v našom prípade SAP Business Technology Platform, ktorá slúži práve na to, aby sa cez ňu realizovali rôzne rozšírenia a úpravy, skrátka všetko, čo by si zákazník prial. A to bez toho, aby zasahoval do jadra systému. Je rozhodne lepšie držať sa štandardu.
Bavíme sa teraz o oblasti cloudu alebo ešte stále zákazníci uprednostňujú skôr vlastniť on-premise systém?
Samozrejme, obidve možnosti sú k dispozícii. Pokiaľ však som moderná firma a využívam AI, chcem mať flexibilitu a snažím sa procesy urýchliť, tak cloud je jednoznačná cesta. Nemusím s ním tiež samostatne riešiť kyberbezpečnosť, tá je v serióznom cloude oveľa lepšia, ako si ju bežná spoločnosť dokáže zabezpečiť po vlastnej linke. To je veľmi dôležitá vec. Nemusím sa zaoberať ani sizingom infraštruktúry. Cloud je momentálne pre AI omnoho vhodnejší. Ak niekto chce byť naozaj up-to-date, konkurovať a byť v popredí toho, čo robí, tak iná voľba v dnešnej dobe nie je.
Ako by mali vlastne vyzerať moje dáta? Keď už hovoríme o tom, že umelá inteligencia je založená na analýze dát, ktoré jej dám.
Samozrejme, ideálne sú takzvané čisté dáta, ktoré sú štruktúrované a nie sú zahltené balastom. Tento scenár sa však málokedy napĺňa. Dnes už máme k dispozícii nástroje, ktoré nám pomôžu spracovať veľké objemy rôznych aj neštruktúrovaných dát bez toho, aby ich zákazník najskôr roky čistil.
Aké nástroje?
V našom portfóliu je to SAP Business Data Cloud, v rámci ktorého spolupracujeme so spoločnosťou Databricks. Toto riešenie si poradí aj s neštruktúrovanými dátami, vie si ich upratať tak, aby boli zrozumiteľné pre AI. Spolu so štruktúrovanými aj s archívnymi dátami, prípadne s informáciami z iných zdrojov – v dnešnej dobe tu sú napríklad sociálne siete – je to veľký objem údajov. A práve toto môže byť technológia, ktorá dokáže dáta spracovať a pripraviť na konzumáciu umelou inteligenciou.