Článok vznikol v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.
V tejto jednoduchej ukážke sa skrýva podstata toho, prečo Slovensko, Česko a celý stredoeurópsky región stojí pred historickou šancou. Nie, nejde o ďalší motivačný prejav o potenciáli AI. Čupr hovoril o konkrétnej transformácii, ktorou Rohlik práve prechádza – a ktorá by mohla byť inšpiráciou pre celý región.
Jeho vystúpenie bolo súčasťou konferencie BIKOSS, ktorá predstavovala oslavu 200 rokov pôsobenia Slovenskej sporiteľne. Podujatie bolo zhrnutím toho, čo spoločnosť za tie roky vybudovala, a prinieslo množstvo rečníkov, ktorí sa podelili o to, ako dosiahli úspech, ako si ho udržali.
Špeciálni hostia
Celá konferencia sa niesla v duchu pozitívnej vízie do budúcnosti. Spíkri boli naozaj špeciálni – odborníci v tom, čo robia, a najlepší z najlepších, ako potvrdil aj „The Great One“, Wayne Gretzky.
Podujatie otvorila bývalá prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá zdôraznila: „Nádej v lepšie Slovensko vidím v ľuďoch.“ Zároveň vyzvala k tomu, aby sme spolupracovali a prepájali sa.
Medzi ďalšími hosťami vystúpila aj najmladšia premiérka v Európe, bývalá fínska premiérka Sanna Marin, ktorá porozprávala o tom, aké hodnoty sú dôležité v neistých časoch. Jej príbeh niesol nádej aj praktické lekcie pre súčasnosť. Ženské pokolenie hovorilo v mnohom o ľudskom faktore, ktorý zostáva základom pre lepšiu spoločnosť a budúcnosť, zatiaľ čo zväčša páni nám predstavili výhody a silný vplyv umelej inteligencie, bez ktorej si už teraz ťažko vieme predstaviť budúcnosť a ktorá je veľkou skratkou pre biznis.
Medzi výrazné osobnosti patril aj kreatívec Disney či Pixaru Matthew Luhn, ktorý stál za hitmi ako Toy Story či Hľadá sa Nemo. V keynote vystúpení na BIKOSS 2025 ukázal, ako prepojiť silu príbehu a technológií na čele s AI tak, aby značka prirodzene rástla. Priniesol myšlienku, že príbeh a tvorivosť sú základ silnej značky. Program doplnila aj trénerská legenda Natália Hejková, ktorá sa podelila o úprimný rozhovor o líderstve, rozhodovaní pod tlakom a budovaní tímu.
Koniec éry „lacnej pracovnej sily“
Práve v tomto kontexte rôznorodých pohľadov na budúcnosť zaznelo aj Čuprovo kľúčové posolstvo. „Historicky sme boli vždy zaraďovaní ako tá lacnejšia pracovná sila,“ vysvetľuje Čupr problém, ktorý trápi náš región desaťročia.
Čo je výsledkom? Podnikateľský sektor, ktorý nie je inšpirovaný veľkými technologickými príbehmi. Talentovaní ľudia, ktorí trávia 50 percent svojho času klikaním v systémoch, posielaním mailov a prácou s tabuľkami. „Ľudský rozum bol stvorený pre viac noblesné misie, ako vytiahnuť tabuľku, zase ju niekam vložiť a nahrať,“ poznamenáva Čupr.
Práve tu prichádza zlom. Umelá inteligencia dokáže tieto úkony robiť rýchlejšie, konzistentnejšie a lacnejšie. A to otvára priestor pre niečo, čo Čupr nazýva „brutálnou redefiníciou toho, ako sa biznis robí“.
Možno najradikálnejší krok, ktorý Rohlik urobil, znie takmer absurdne: zakázali si najímať nových ľudí. „Vymysli si to pomocou umelej inteligencie, ale človeka nedostaneš,“ znie nová mantra firmy.
„Ono to má za výsledok ten, že ľudia sa začnú učiť, začne vznikať skill,“ vysvetľuje Čupr.
A tak na konci dňa procesy, ktoré robilo 20 ľudí, dnes zvláda AI. Vianočná reklama sa už netočí v štúdiu s veľkým produkčným tímom, ale vzniká prostredníctvom AI nástrojov – a videá sú „absolútne famózne“. Komplexné marketingové procesy – čo komunikovať, ako to premietnuť do newsletterov – sú plne zautomatizované.
„A my sme tých ľudí nevyhodili, ale robia iné práce. A to je tá budúcnosť,“ zdôrazňuje Čupr. Ľudia sa presunuli od rutinných úloh k práci, ktorá vyžaduje kreativitu, rozhodovanie a strategické myslenie.
Ambícia? Stať sa nielen najpohodlnejším retailerom v Európe, nielen retailerom s najlepšou službou, ale aj najlacnejším. „A to je pozícia, ktorá je výsostne vyhradená Lidlu alebo Aldi,“ pripúšťa. „Ale oni operujú po starom. A dostať do 50 rokov starej firmy úplne nové premýšľanie môže byť o dosť ťažšie, než keď majiteľ založil firmu pred 10 rokmi a je ochotný robiť zmeny.“
Čuprovo posolstvo z bratislavskej konferencie BIKOSS 2025 je jasné: región strednej Európy nemusí zostať navždy „tou lacnejšou pracovnou silou“. Technológie sú tu. Nástroje sú dostupné. Jediné, čo potrebujeme, je odvaha prestať sa držať pod dekou a začať premýšľať inak.
„Od vynálezu elektriny je AI najlepší vynález,“ uzatvára Čupr. A možno práve teraz, práve tu, máme historickú príležitosť to využiť.
Budúcnosť v marketingu
Zatiaľ čo Čupr hovoril o tom, ako AI mení prácu dospelých, trendová analytička Pavlína Louženská priniesla šokujúce čísla o tom, ako mení životy detí, a tým aj budúcnosť cielenia marketingu.
„Hranice tvojho jazyka sú hranice tvojho sveta,“ povedal kedysi filozof Ludwig Wittgenstein. A práve túto myšlienku si na konferencii BIKOSS 2025 pripomenula Pavlína Louženská, keď hovorila o tom, prečo sa nám tak ťažko hovorí o budúcnosti. „My aktuálne nemáme jazyk, aby sme opísali budúcnosť jazykom prítomnosti,“ vysvetlila. A robili sme to vždy – keď sme hovorili o emaili, predstavovali sme si lietajúcich poštárov, ktorí doručujú listy do okienka. Dnes podobne hovoríme o AI – nazývame ju „umelá inteligencia“ alebo „digitálny pracovník“, ale o 20 rokov sa naše deti budú usmievať nad tým, ako primitívne sme chápali technológiu, ktorá zmenila celý svet.
A práve v tomto nesúlade medzi tým, čo vidíme dnes, a tým, čo príde zajtra, sa odohráva najväčší príbeh súčasného biznisu.
Louženská na konferencii priniesla čísla, ktoré mnohých v publiku šokovali: tretina sedemročných detí dnes aktívne používa AI a hovorí s ňou. 26 percent detí v okolí veku 7 rokov denne komunikuje s Alexou. A pýtajú sa ju na veci, ktoré by mali riešiť s rodičmi – napríklad či existuje Santa Claus. Prečo? „Lebo na rozdiel od otca má Alexa čas.“
Dorastá generácia, ktorá má s technológiami úplne iný vzťah, než sme kedy mali my. A tento vzťah nie je len o zábave či hračkách – je o dôvere, o emóciách, o tom, kde hľadajú odpovede na základné životné otázky.
Pre firmy to znamená zásadnú otázku: Ako nastaviť firemnú kultúru vo svete, kde technológie menia naše správanie a premýšľanie? Ako komunikovať so zákazníkmi, ktorí sú zvyknutí na okamžité, personalizované odpovede? A ako viesť tímy, v ktorých mladí ľudia očakávajú, že technológia bude riešiť nielen úlohy, ale aj emocionálnu podporu?
Deti nechcú byť lekármi. Chcú byť influencermi.
Druhá vec, ktorá na konferencii rezonovala a ktorú zdôraznila aj Pavlína Louženská, bola radikálna zmena v tom, ako vnímame kariéru a úspech.
„Tretina detí chce byť influencermi, až vyrastú. Je to najžiadanejšie povolanie celosvetovo, a je jedno či sa bavíme o Indii, Poľsku alebo Slovensku,“ povedala Louženská. A možno sa tomu smejeme, možno krútime hlavou. Ale deti majú pravdu.
„Za šesť rokov sme sa dostali od TikToku pre tínedžerov k tomu, že ovplyvňuje, kto bude prezidentom a kto nie,“ pripomenula Louženská. A práve v tomto je ten zásadný posun – technológie už nie sú len nástroje.
A čo tie počítače, ktoré sme deťom odporúčali študovať? „Absolventi počítačovej vedy majú aktuálne dvakrát väčšiu nezamestnanosť než absolventi biológie alebo histórie,“ uviedla Louženská. Svet sa zmenil rýchlejšie, než sme stihli zmeniť naše predstavy o správnej kariére.
Pre firmy to znamená prehodnotiť, ako hľadajú talenty, ako ich rozvíjajú a ako s nimi komunikujú. 65 percent detí bude v budúcnosti pracovať v zamestnaniach, ktoré si dnes nevieme predstaviť. A práve v tom „nevieme predstaviť“ je podstata výzvy – ako viesť ľudí, ktorých úlohy ešte neexistujú? Ako vytvárať firemnú kultúru, ktorá je dosť flexibilná na to, aby absorbovala zmeny, ktoré ešte nemajú meno?
Kde hľadať inšpiráciu? V Kórei, Afrike a na Mesiaci
Konferencia BIKOSS 2025 priniesla aj konkrétne odpovede. Dlho sme boli zvyknutí, že trendy vzniknú v Amerike, počkáme sedem rokov, kým prídu do Česka, a o rok neskôr sa objavia na Slovensku. „To, čo sa teraz deje, je, že všetky trendy k nám idú z Ázie,“ vysvetlila Louženská.
Používate kórejskú kozmetiku? Chodíte na ramen? Dávate si do vlasov olej? To všetko je vplyv východného trhu. A keď firmy plánujú budúce stratégie, už sa nepozerajú do Silicon Valley – pozerajú sa do Číny, Kórey, Japonska. „Odtiaľ si prinášame tú reálnu inšpiráciu. Odtiaľ kopírujeme, čo tam je,“ dodala.
A zaujímavé startupy? Tie hľadáme v Afrike, kde bude v roku 2050 žiť štvrtina svetovej populácie.
„Každá inovácia nezačína od technológie, ale od toho, aké má zákazník požiadavky,“ pripomenula Louženská. A tie požiadavky? Nezmenili sa za tisíc rokov. Chceme, aby nás niekto miloval. Chceme byť súčasťou komunity. Chceme mať priateľov.
A všetky technológie odpovedajú práve na toto. Tinder sľubuje princa na bielom koni. Metaverse sľubuje únik z reality. Facebook, že si nájdeme kamarátov. A žiadna z technológií tento sľub úplne nedoručí. Ale zanechá nás zmenených. Každá z nich zanecháva jazvy, príbeh, mení to, ako sa chováme.
A práve v tomto priestore – medzi technológiou a ľudskosťou – sa odohráva budúcnosť biznisu.
Konferencia BIKOSS 2025 ukázala, že budúcnosť nie je o tom, či technológia zmení svet. Zmení. Otázka je, či budeme tou zmenou formovaní, alebo či ju budeme formovať my.