Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Aricoma.
Dnes už školy neriešia, či sa umelá inteligencia dostane do tried. Ona tam dávno je. Žiaci cez ňu hľadajú vysvetlenie učiva, pripravujú sa na skúšky, píšu zadania, ale niekedy aj obchádzajú pravidlá i vlastné premýšľanie. Učiteľom tak pribudla nová úloha: ukázať, kedy je AI pomocník, kedy skratka a kedy môže žiaka zaviesť nesprávnym smerom.
Práve tento zdanlivý rozpor bol jednou z hlavných tém tretieho ročníka konferencie Aricoma EduHub 2026 s podtitulom Školstvo v ére AI, ktorá sa 2. a 3. júna konala v Grand Hoteli Bellevue v Hornom Smokovci. Podujatie, ktoré usporiadala IT spoločnosť Aricoma, spojilo štát, univerzity, školy, technologických partnerov aj neziskový sektor.
Peter Trajlinek, riaditeľ spoločnosti Aricoma na Slovensku, otvoril konferenciu víziou školy, v ktorej sa žiaci ráno tešia do tried, učitelia majú nástroje na svoju prácu a technológie sa používajú rozumne. „Táto cesta bude dlhá a nebude ani rýchla. Ale bez toho, aby človek mal sen, nevie, kam má kráčať,“ povedal.
Zákaz nie je odpoveď
Konferencia silno pomenovala realitu v školách: deti a študenti používajú AI často rýchlejšie a efektívnejšie ako dospelí. Ak ju škola iba zakáže, stratí možnosť vysvetľovať, kde pomáha a kde už škodí.
Miroslava Šáchová z Asociácie AI opísala situáciu učiteľa, ktorý doma opravuje slohové práce. Jedna z nich výrazne vyčnieva: je štylisticky čistá a bezchybná, no pedagóg tuší, že ju žiak zrejme nenapísal celkom sám. „Asi nie je čas schovávať sa, uhýbať pohľadom a zakazovať študentom, aby s tým pracovali. Pre nich to bude prirodzená súčasť života.“
AI je podľa nej ako elektrobicykel: stále treba vedieť bicyklovať, no externý motor pomôže dostať sa ďalej. Podobne môže učiteľov odbremeniť od rutiny a priviesť ich bližšie k podstate učiteľstva. Žiak môže mať turistického sprievodcu plného informácií, no bez kompasu sa dostane na opačnú stranu mapy. Kompasom je učiteľ.
AI nevie povedať, že nevie
Problém nie je len v tom, že AI odpovedá rýchlo. Problém je, že jazykový model vždy nejakú odpoveď vygeneruje, aj keď správna odpoveď je „neviem“. Výstup môže pôsobiť presvedčivo aj vtedy, keď je nepresný alebo chybný. Škola preto nemôže ostať iba pri návode, ako písať prompty. Musí žiakov naučiť, ako odpoveď preveriť a kedy ich technológia posúva či zavádza.
Podľa Radoslava Baťa Vargu, poradcu ministra školstva, už nejde o to, či má školstvo reagovať, ale ako rýchlo vie vytvoriť podmienky pre bezpečné používanie AI. Keď si ministerstvo koncom roka 2023 položilo otázku, čo Slovensko robí v oblasti AI vo vzdelávaní, odpoveď nebola lichotivá. Nasledovalo presviedčanie zahraničných partnerov, že Slovensko chce byť aktívne. „Tá manažérska metóda sa volá fake it till you make it,“ vysvetľoval netradičný postup ministerstva s úsmevom. Partnerov presvedčili: Slovensko dnes podľa Ivana Biličku z Aricomy patrí do „elitného klubu TOP 9 krajín na svete“ s uceleným systémovým prístupom k AI vo vzdelávaní.
Aby však takýto prístup nezostal iba pri vízii, musí sa dostať do bežnej práce škôl. Romana Kanovská, generálna riaditeľka Národného inštitútu vzdelávania a mládeže, v tejto súvislosti pripomenula, že reforma nemá stáť len na novom dokumente. Dôležitá je metodická podpora, vzdelávanie učiteľov, nové hodnotenie aj postupné zavádzanie zmien do praxe. Inštitút podľa nej pripravil ucelenú metodiku, ktorá má školám pomôcť preniesť zmeny do vyučovania zrozumiteľne a postupne. AI gramotnosť sa pritom nemá chápať ako samostatný predmet, ale ako prierezová zručnosť, ktorú budú učitelia rozvíjať naprieč vyučovaním.
Od marca 2026 je k dispozícii kurikulum AI gramotnosti pre základné školy, verzia pre stredné školy má pribudnúť neskôr. Stratégia Vzdelané Slovensko 2035 tento smer rámcuje: žiaci budú potrebovať digitálne zručnosti, prácu s dátami aj umelú inteligenciu naprieč predmetmi. V diskusii zároveň odznelo, že práve teraz má kurikulárna reforma prvýkrát reálnu šancu uspieť, lebo sa k nej pridávajú metodiky, školenia, podpora učiteľov a technológie.
Silné mená technologického sveta
Barbora Paulovič Deckerová, prezidentka Microsoftu pre strednú Európu a strednú Áziu, hovorila o tom, že školské AI nástroje nemôžu fungovať ako bežné verejné aplikácie. Ak majú pomáhať učiteľom a žiakom, musia rešpektovať kurikulum, bezpečnosť dát aj vzdelávací cieľ.
Erika Lindauerová, viceprezidentka spoločnosti HP pre východnú a strednú Európu, posunula diskusiu k budúcnosti práce. AI nebude iba ďalší softvér v počítači, ale technológia, ktorá mení zručnosti, profesie aj ekonomiku. Otázka, či škola pripraví deti na trh práce s umelou inteligenciou, je preto rovnako dôležitá ako debata o tom, či žiak použil chatbot pri domácej úlohe.
Sokrates (ne)hovoril o AI
Jeden z najsilnejších momentov prvého dňa nepriniesol nový nástroj, ale starý citát. Dušana Babicová z Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku otvorila prednášku slovami o nebezpečnom nástroji, na ktorý sa budeme príliš spoliehať, až stratíme schopnosť samostatne myslieť. Publikum predpokladalo, že hovorí o ChatGPT. V skutočnosti išlo o Sokrata, zachyteného u Platóna, a jeho varovanie pred tým, že písané slovo môže nahrádzať pamäť a živé porozumenie.
Výsledkom jej práce je DAK, didakticko-aritmetický kouč: AI asistent, ktorý má zakázané dávať hotové odpovede a namiesto toho kladie otázky a vedie študentky k vlastnému riešeniu. Vo vzdelávaní nie je úspechom rýchla odpoveď, ale študent, ktorý premýšľa a skutočne rozumie. Dobre navrhnutá AI môže byť kognitívnym lešením, nie výťahom k hotovému výsledku.
Učebnice zmiznú, autori nie
AI mení aj predstavu o tom, čo je učebný obsah. Na konferencii zaznel paradox, že učebnice sú v mnohom produktom minulosti, ale autorov učebníc budeme potrebovať ďalej, možno viac než predtým. Niekto bude musieť garantovať kvalitu obsahu, postupnosť učiva, jazyk primeraný veku aj hodnoty, na ktorých bude vzdelávací materiál stáť.
Umelá inteligencia na školách však nie je len technická alebo didaktická téma. Lenka Svoradová, spoluzakladateľka projektu Emocionálny Kompas, upozornila na dáta, pri ktorých sa diskusia dostáva do citlivejšej roviny. Podľa zahraničných výskumov, ktoré citovala, sa 23 percent detí rozpráva s chatbotmi preto, lebo nemajú nikoho iného. 40 percent z nich nasleduje rady chatbota bez výhrad.
„Toto nie sú dáta o zlyhaní umelej inteligencie, to sú dáta o osamelosti,“ skonštatovala Svoradová. Tínedžerský mozog je štyrikrát citlivejší na pocit odmietnutia aj odmeny ako mozog dospelého a rozumová časť zodpovedná za kritické myslenie sa vyvíja do 25 rokov. Zodpovedné zavádzanie AI preto nemôže stáť len na technickej gramotnosti, ale aj na schopnosti rozumieť sebe, vzťahom a situáciám, v ktorých technológiu používame.
Zároveň však v Smokovci zaznelo aj varovanie, že umelá inteligencia nevyrieši všetko. Môže pomáhať pri individualizácii, odbremeniť učiteľov od rutiny a sprístupniť podporu žiakom s rôznymi potrebami. Sama osebe však neodstráni problémy, ktoré slovenské školstvo rieši roky vrátane nerovností či situácie detí z marginalizovaných komunít.
Práve tu sa prirodzene otvára priestor pre ľudí a školy, ktoré sa zmenám vo vzdelávaní venujú aj mimo technologickej roviny. Jedným z hostí večernej diskusie na konferencii bol Juraj Hipš, programový riaditeľ školy Alma vo Zvolene a výrazná osobnosť moderného vzdelávania na Slovensku. Jeho práca pripomína, že škola nie je len miestom, kde sa používajú nové nástroje. Je aj priestorom, kde sa rozhoduje o šanciach detí, dôvere, hodnotách a schopnosti spoločnosti držať spolu.
Univerzity ako motor rastu
Profesor Juraj Gazda z Technickej univerzity v Košiciach zasadil tému do ekonomického kontextu. Slovensko podľa neho potrebuje lepšie prepojenie univerzít, firiem a samospráv: práve univerzity môžu byť základným pilierom dlhodobého hospodárskeho rastu štátu. Aj preto má v Košiciach vzniknúť jedno z národných AI kompetenčných centier.
Aricoma EduHub neostal iba pri prednáškach. Druhý deň posunul diskusiu do praktických workshopov, kde sa všeobecné vízie menili na konkrétne postupy pre učiteľov, IT správcov aj vedenia škôl.
Podľa Moniky Paliatkovej, marketingovej manažérky Aricomy, bolo cieľom vytvoriť priestor, v ktorom sa stretne štát, školy, neziskové organizácie a súkromný sektor. „Veľké veci sa dokážu udiať až vtedy, keď tieto svety spolupracujú,“ hovorí.
Záver zo Smokovca preto neznie, že AI vyrieši slovenské školstvo. Nevyrieši. Môže však učiteľom ubrať časť rutiny, žiakom ponúknuť individuálnejšiu podporu, univerzitám otvoriť cestu k praxi a školám pomôcť nastaviť pravidlá tam, kde ich deti často už dávno predbehli. Rozhodujúce bude, či školy dokážu umelú inteligenciu používať s jasným cieľom. Nie namiesto učiteľov, ale spolu s nimi.
Aricoma EduHub 2026 sa konal 2. a 3. júna 2026 v Grand Hoteli Bellevue v Hornom Smokovci.