Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Orange Slovensko.
Sarah Armstrong-Smith, Terence Mauri a Zdeno Chára môžu na pódiu pôsobiť ako postavy z troch úplne odlišných svetov: bezpečnostná expertka Microsoftu, futurista v oblasti líderstva a hokejová legenda. Napriek tomu hovorili prakticky o tom istom: o disciplíne, zodpovednosti a presvedčení, že najväčším rizikom nie je skúšať niečo nové, ale zostať stáť na mieste.
Hlavné pódium priamo na hracej ploche dodalo podujatiu energiu športového zápasu, no obsah bol jasne biznisový. Hovorilo sa o AI, kybernetickej odolnosti, dátovej suverenite, inteligentných pracoviskách aj o líderstve pod tlakom. V útrobách štadióna paralelne prebiehali workshopy a networking.
AI ako príležitosť aj riziko
Otvorenie konferencie patrilo Mariuszovi Gatzovi, generálnemu riaditeľovi a predsedovi predstavenstva spoločnosti Orange Slovensko. Vo svojich úvodných slovách upozornil, že o umelej inteligencii dnes hovorí takmer každý, no rozumie jej a vie si predstaviť jej reálne využitie len málokto. Dôležité je, či budú firmy zmeny samy formovať, alebo na ne budú iba oneskorene reagovať. Gatz hostí vyzval, aby si tento deň zobrali ako investíciu, pri ktorej sa od nich nečaká nič, iba otvorená myseľ.
Prvý veľký blok otvorila odborníčka na trendy Pavlína Louženská prirovnaním San Francisca, z ktorého práve pricestovala, k scéne zo sci-fi filmu. Do hotelovej izby jej každé ráno privážal kávu robot, autonómny taxík ju odviezol na konferenciu, kde sa rozprávala s 13-ročnými tínedžermi riadiacimi celé armády AI agentov. O pár ulíc ďalej však narazila na štvrť, kde stále chýba elektrina a ľudia si pri zlomenej nohe radšej zavolajú šamana, než idú do nemocnice.
Pripomenula tak myšlienku spisovateľa Williama Gibsona, že budúcnosť je už tu, len nie je rozdelená rovnomerne, a dodala, že presne to isté platí aj o firmách na Slovensku, z ktorých časť nasadzuje autonómnych AI agentov a iné stále fungujú na systémoch spred desiatok rokov. Práve Slovensko a Česko patria medzi krajiny, ktoré AI dôverujú najmenej, hoci o nej najviac hovoria. Občasné používanie umelej inteligencie podľa Louženskej takmer nič neznamená. Ani z jednej návštevy posilňovne nikomu nenarastú svaly, dôležitejšie je, či sa z AI stane vo firme skutočný návyk.
Keď AI zlyhá, zodpovednosť nepadá na algoritmus
Prvou veľkou zahraničnou hosťkou bola Sarah Armstrong-Smith, bývalá bezpečnostná poradkyňa spoločnosti Microsoft pre Európu, Blízky východ a Afriku, ktorá sa venovala aj krízovému manažmentu, napríklad pre Londýnsku burzu cenných papierov. Vo svojej prednáške opísala súčasný svet ako sivú zónu medzi vojnou a mierom, v ktorej sa firmy musia naučiť fungovať, a pripomenula, že len samotný Microsoft zaznamenáva približne 600 miliónov kybernetických útokov denne. Upozornila, že napriek rekordným investíciám do technológií počet útokov stále rastie, a kládla dôraz na to, že zodpovednosť za rozhodnutia umelej inteligencie nemôže nikdy padnúť na samotný systém, ale vždy zostáva na ľuďoch.
Silno zarezonovalo aj jej upozornenie, že varovné signály sa vo firmách často cestou k vedeniu zjemňujú. Technické tímy vidia červené riziko, audit ukáže vážny problém, no vyššie v organizácii sa z červenej stane oranžová alebo dokonca zelená. Pri bezpečnosti však firma nepotrebuje krajšie farby. Potrebuje odvahu vidieť realitu skôr, než sa z incidentu stane kríza.
Budova, ktorá premýšľa za vás
Po bloku o kybernetickej bezpečnosti nasledovala téma inteligentných budov a budúcnosti práce, ktorú predstavil Kris Hogg. V Samsungu vedie oblasť smart riešení pre budovy a pracoviská. Hovoril o tom, ako senzory a umelá inteligencia dokážu v reálnom čase prispôsobovať osvetlenie, klimatizáciu aj rozloženie pracovných miest, a vďaka tomu znížiť spotrebu energie v budovách približne o 30 percent, čo bude o niekoľko rokov v Európskej únii aj povinnosťou.
Dôležitá bola aj jeho praktická poznámka, že jednotlivé systémy v budove – klimatizácia, osvetlenie, vstupy či rezervácie miestností – musia medzi sebou komunikovať, inak vznikne len drahšia a zložitejšia verzia starého problému. Prednášku uzavrel vetou, že hlavnou postavou tohto príbehu nie je umelá inteligencia, ale stále človek. Na to, ako presne premýšľajú jazykové modely zvnútra, sa následne pozrel výskumník Michal Valko, ktorý dlhé roky pôsobil v parížskom laboratóriu Google DeepMind a publiku ponúkol pohľad pod kapotu dnešných najvýkonnejších AI systémov.
Dáta musia mať svoju adresu
Na praktickú rovinu nadviazala téma dátovej suverenity. Hana Kvartová, riaditeľka B2B úseku spoločnosti Orange Slovensko, a Lukáš Urbanovský, manažér B2B marketingu spoločnosti Orange Slovensko, otvorili otázku, ktorú si firmy kladú čoraz častejšie: kde presne sú ich dáta uložené, kto k nim má prístup a akej jurisdikcii podliehajú.
V čase geopolitickej neistoty už nejde o technický detail. Dáta sú strategickou témou. Firmy preto zvažujú, čo má zostať v globálnom cloude, čo má byť v Európe a čo má mať z bezpečnostných či prevádzkových dôvodov jasnú lokálnu adresu.
Orange v tomto kontexte predstavil aj službu S3 Storage, cloudové objektové úložisko určené na zálohovanie a ochranu firemných dát v dátových centrách na Slovensku. Odkaz bol jasný: nestačí dáta niekam uložiť. Firma musí vedieť, ako ich ochráni, obnoví a udrží pod kontrolou aj v prípade útoku alebo výpadku.
Otázky sú cennejšie než odpovede
Druhým hlavným zahraničným hosťom dňa bol Terence Mauri. Jeho hlavná téza znela jednoducho: v ére umelej inteligencie majú dobré otázky väčšiu hodnotu než rýchle odpovede, pretože firmy sa nakoniec musia rozhodnúť, či zostanú stáť na mieste, alebo sa pohnú ďalej. Riziko vyskúšať niečo nové podľa neho ľudia takmer vždy preceňujú, zatiaľ čo riziko stáť na mieste systematicky podceňujú. Práve preto sa podľa neho agilita stáva novou stabilitou.
Najzábavnejšou ilustráciou jeho tézy bol vlastný index, pre ktorý si vypožičal skratku BMI, bežne známu ako index telesnej hmotnosti, a premenoval ju na index byrokratickej záťaže firiem. Podľa neho priemerný zamestnanec rieši vyše 30-tisíc e-mailov ročne a ich počet stúpa približne o 18 percent ročne, čím firmám potichu kradne čas, ktorý by mal patriť skutočnej práci. Zaujímavé bolo aj jeho rozlíšenie medzi studenou a teplou umelou inteligenciou. Studená je rýchla, predvídateľná a efektívna, ale môže ísť na úkor dôvery a ľudskej pohody, teplá má, naopak, dať ľuďom viac priestoru na hodnotnejšiu prácu. Tú istú myšlienku, že čakanie je drahšie než zmena, dokladal aj príbehom podnikateľa z amerického štátu Illinois, ktorý sa práve dožil 100 rokov. Univerzitné štúdium matematiky začal ako 83-ročný, magisterský titul dokončil ako 89-ročný krátko po tom, čo prekonal mozgovú príhodu, a svoje 100. narodeniny oslávil tandemovým zoskokom s padákom, pretože podľa jeho vlastných slov je ľútosť z nečinnosti vždy väčšia než ľútosť z činu.
Hviezda menom Big Zee
Silnou súčasťou konferencie boli aj workshopy a demozóny. Účastníci mohli riešiť etický hacking, Dynamic SOC, monitoring odolnosti proti útokom, 5G v praxi, inteligentné kamerové systémy, vyhľadávanie pomocou AI či škálovanie firmy vďaka umelej inteligencii.
V diskusii o AI a marketingu zaznelo, že firmy by nemali zostať iba pri debatách. Vojtěch Oravec a Viktor Zeman sa zhodli, že nástroje AI treba skúšať na konkrétnych prípadoch. Aj keď časť rozhodovania postupne prevezmú agenti a algoritmy, dôvera v značku a reputácia firmy zostanú dôležité.
Na záverečný blok s názvom Mentalita lídra a ako ju preniesť do biznisu sa čakalo celý deň. Aj program mu dodal špeciálny nábeh: pred vystúpením Zdena Cháru zaradil osobitnú prestávku Big Zee Energizer Break. Bývalý kapitán tímu Boston Bruins, najvyšší hráč v histórii NHL a víťaz Stanleyho pohára z roku 2011 priniesol na technologickú konferenciu iný typ autority – nie autoritu dát a modelov, ale skúsenosť človeka, ktorý roky fungoval v extrémne konkurenčnom prostredí.
Chára venoval veľkú časť vystúpenia vnútornej disciplíne, tlaku, odolnosti a rozhodovaniu, teda témam, ktoré si priniesol z ľadu do sveta biznisu a ktoré firmy potrebujú aj pri práci s technológiami. Talent nestačí bez prípravy, výkon nevzniká bez návykov a líderstvo sa neukazuje iba vtedy, keď sa darí.
Orange Konferencia tak nebola iba ďalším podujatím o umelej inteligencii. Bola stretnutím o pripravenosti, o tom, ako pracovať s technológiami bez naivity, ako chrániť dáta bez paralýzy a ako viesť ľudí v čase, keď sa menia pravidlá hry.
Najsilnejší odkaz dňa bol napokon jednoduchý: AI môže byť výkonný nástroj, no smer jej stále dávajú ľudia.