Energetická kríza z roku 2022 ukázala, ako rýchlo sa môže vojna, geopolitika či výpadok dodávok plynu premietnuť do účtov domácností a nákladov firiem. Európa odvtedy posilnila koordináciu nákupov, zásobníky aj pravidlá solidarity medzi štátmi. Slovensko však stále rieši dostupnosť energií najmä cez regulované ceny a plošnú pomoc.
Advokátka Barbora Balunová z L/R/P advokáti upozorňuje, že tento model nemôže byť trvalou náhradou za sociálnu politiku. Pomoc sa má podľa nej viac sústrediť na domácnosti, ktoré si bez nej nedokážu zabezpečiť primerané teplo, elektrinu či plyn. Firmy by zas nemali čakať na ďalšiu krízu, ale riešiť dlhodobé zmluvy, vlastné zdroje, komunitnú energetiku aj nový systém ETS2.
Európa po roku 2022 čelí ďalším otrasom na energetických trhoch. Napätie a obmedzenia v Hormuzskom prielive znovu ukázali, ako rýchlo sa geopolitika môže premietnuť do cien energií. Trh s elektrinou sa však zatiaľ nevymkol tak ako počas plynovej krízy. Je to náhoda, alebo sa Európa za tie roky niečo naučila?
Určite áno. Rok 2022 bol možno najzásadnejšou energetickou krízou za posledné desaťročia. Ak je región závislý od jedného zdroja alebo dodávateľa, zmena sa veľmi rýchlo premietne do cien plynu aj elektriny. Vtedy sa zjednodušene dalo povedať, že cena zemného plynu krát dve sa približne rovnala cene elektriny. Rusko začalo dodávky plynu využívať ako politický nástroj a trh sa dostal do situácie, ktorú podniky ani domácnosti nevedeli predvídať.
Európska únia sa z tohto šoku poučila. Vznikla energetická platforma, neskôr mechanizmus na agregovanie dopytu a koordinované nákupy plynu. Ich zmyslom je, aby štáty a firmy pri hľadaní nových dodávateľov nekonkurovali samy sebe. Posilnili sa aj pravidlá pre zásobníky, terminály na skvapalnený zemný plyn, cezhraničnú spoluprácu a solidaritu pri výpadkoch.
Riziko nezmizlo, ale Európa dnes dokáže reagovať koordinovanejšie. Dôležité je aj to, že pri mimoriadnych situáciách vie prijímať nové pravidlá rýchlejšie než v minulosti. Kým pred krízou mohol celý proces od iniciatívy po prijatie trvať roky, pri naliehavých témach sa vie zásadne skrátiť.
Kde zostáva slabé miesto?
V komunikácii a vo flexibilite. Energetika nie je statický systém. Menia sa trhy, technológie, zdroje aj geopolitická situácia. Ak vytvoríme príliš rigidnú štruktúru, môže mať presné pravidlá, ale nebude vedieť dostatočne rýchlo reagovať na novú krízu.
Dôležitá je preto spolupráca európskych inštitúcií, národných regulátorov, prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav aj organizátorov trhu. Kríza nás naučila, že musíme byť pripravení aj na výzvy, ktoré dnes ešte nevieme presne pomenovať.
Cena nie je len komodita
Slovensko má nízke regulované ceny energií pre domácnosti, zatiaľ čo priemysel dlhodobo upozorňuje na vysoké náklady. Čo to hovorí o našom systéme a kto ho napokon platí?
Napokon ho platíme všetci. Cena energie nie je iba cena elektriny alebo plynu ako komodity. Súčasťou konečného účtu sú distribučné a ďalšie sieťové poplatky. Slúžia na prevádzku, údržbu, bezpečnosť a modernizáciu sústavy.
Ak štát drží časť cien nízko alebo ich priamo dotuje, náklady nezmiznú. Presunú sa do štátneho rozpočtu alebo do iných častí systému. Slovensko má silnú reguláciu cien elektriny, plynu aj tepla, navyše doplnenú energopomocou. Z právneho pohľadu však podľa mňa takýto model nemožno považovať za dlhodobo udržateľný.
Európske pravidlá vychádzajú z toho, že ceny majú byť v zásade trhové, pričom osobitnú ochranu majú dostať zraniteľní a energeticky chudobní odberatelia. Sociálny problém by sme preto nemali riešiť plošným zásahom do cien pre všetkých. Domácnosť, ktorá pomoc naozaj potrebuje, ju má dostať. Plošná podpora však míňa peniaze aj na ľudí, ktorí si svoje účty vedia zaplatiť bez nej.
Aký signál takýto systém vysiela priemyslu a investorom?
Priemysel sa nepozerá primárne na ceny domácností. Pre firmy je dôležitá vlastná cena energie, sieťové poplatky, náklady na prepravu plynu a celková predvídateľnosť nákladov. Po zmene geopolitickej situácie zdražela aj preprava plynu, pretože Slovensko už nemá rovnakú pozíciu na hlavnej tranzitnej trase z východu na západ ako v minulosti.
Pre priemysel sú preto dôležité dlhodobé kontrakty, vlastné zdroje a dohody typu PPA medzi výrobcom a odberateľom elektriny. V poslednom odporúčaní Európskej komisie z apríla 2026 sa uvádza, že Slovensko sa pri podpore a využívaní PPA kontraktov zaradilo medzi posledných 7 krajín EÚ. Pritom práve takéto zmluvy môžu firmám stabilizovať cenu elektriny a lepšie plánovať náklady.
Môže lokálna energetika priniesť úspory aj celej sústave?
Áno. Nedávno som videla analýzu organizácie z Česka, ktorá porovnávala zahraničné skúsenosti s lokálnymi distribučnými tarifami. Vyplývalo z nej, že podpora miestnej výroby a miestnej spotreby elektriny môže celej sústave priniesť úspory v ráde stoviek miliónov eur.
Ak sa elektrina vyrobí a spotrebuje blízko seba, nemusí sa v rovnakom rozsahu prenášať cez veľké časti sústavy. To môže znížiť tlak na infraštruktúru. Distribučné poplatky však nemožno vnímať iba ako náklad, ktorý treba stlačiť. Sú zdrojom na údržbu, bezpečnosť a modernizáciu siete. V zahraničí už existujú modely, pri ktorých majú lokálna výroba a lokálna spotreba výrazné úľavy na distribučných poplatkoch. Na Slovensku zatiaľ takýto model nefunguje.
Ak by regulátor začal postupne uvoľňovať ceny elektriny pre domácnosti, čo by to znamenalo pre bežného odberateľa?
Takáto zmena by musela byť postupná. Deregulácia neznamená, že štát prestane chrániť ľudí, ktorí si nevedia zabezpečiť základné energetické potreby. Znamená skôr presun od plošnej cenovej podpory k adresnej sociálnej pomoci.
Pre domácnosti by to nebola iba otázka vyššieho alebo nižšieho účtu. Išlo by aj o zmenu prístupu k spotrebe. Keď človek platí stále rovnakú nízku cenu bez ohľadu na to, kedy a ako energiu využíva, nemá veľkú motiváciu sledovať vlastné náklady.
Neznamená to, že by domácnosť mala prestať prať alebo si primerane vykurovať byt. Ide o to, aby vedela, čo spotrebúva a ktoré opatrenia dokáže spraviť bez zníženia životného štandardu. Často sa uvádza, že pohotovostný režim spotrebičov môže v niektorých domácnostiach tvoriť až 30 percent ročnej spotreby elektriny.. Práve tu podľa mňa začína zmena, ktorá neobmedzuje komfort domácnosti, no môže sa pozitívne prejaviť na výške účtu.
Dokedy môže štát držať plošné dotovanie cien?
Ak štát potrebuje reagovať na mimoriadnu krízu, určitý trhový zásah môže byť opodstatnený. Musí však vedieť vysvetliť, prečo je potrebný, koho chráni a prečo ho nemožno nahradiť cielenejším opatrením.
Európske pravidlá nepripúšťajú zásahy do cien na energetickom trhu. Slovensko by sa preto malo pripraviť na postupný presun energopomoci. Zraniteľné domácnosti totiž nemajú zostať bez ochrany. Opatrenia ako cenová regulácia, stropovanie či dotácie by však nemali byť dlhodobo náhradou za kvalitnú sociálnu politiku.
Zmluva má rátať aj s vojnou
Energetická legislatíva sa mení prakticky nepretržite. Ako sa firma, ktorá uzatvára dlhodobé dodávateľské zmluvy, môže proti takejto nestálosti chrániť?
Základom je kvalitné sledovanie legislatívy. Firma by nemala monitorovať iba pravidlá, ktoré už platia, ale aj návrhy, pripomienkové konania a európske iniciatívy. Čím skôr sa o zmene dozvie, tým lepšie ju vie zapracovať do rozpočtu, investičných plánov alebo obchodných zmlúv.
Treba rozlíšiť, čo si zmluvné strany môžu upraviť samy a čo už vyplýva z regulácie. V zmluve sa dá riešiť cenový mechanizmus, objem dodávky, splatnosť, zálohové platby, zabezpečenie pohľadávok, kreditné riziko aj podmienky ukončenia kontraktu. Práve tieto body bývajú pri kríze rozhodujúce.
Čo s vyššou mocou alebo mimoriadnou zmenou okolností?
Dá sa to upraviť. Posledné roky ukázali, že pandémia, vojna, výpadky dodávok či zásadné regulačné zásahy už nie sú okrajovou témou. Pri veľkoobchodných dodávkach elektriny a plynu sa často používajú štandardné zmluvy EFET. Pokrývajú množstvo hraničných situácií, ale ani ony nie sú univerzálnym riešením.
Pri príprave zmluvy treba posúdiť, čo sa stane pri zmene legislatívy, sankciách, vojne, obmedzení dodávok či problémoch obchodného partnera. Typickou chybou je, keď firmy sledujú iba cenu komodity. Pri veľkoobchodných zmluvách treba riešiť aj splatnosť, zábezpeky a platobnú schopnosť partnera. V čase napätia na trhu môže rozhodovať o tom, či firma uzatvorí dobrý kontrakt alebo radšej od neriešiteľného rizika odstúpi.
Pomoc nemá zaplatiť iba jeden účet
Energetická chudoba sa u nás často spája najmä so seniormi. Zraniteľné však môžu byť aj rodiny s deťmi alebo domácnosti s vysokými nákladmi na bývanie. Prečo je adresná pomoc taká náročná?
Energetická chudoba nie je to isté ako hmotná núdza. Môže sa týkať aj pracujúcej rodiny, ktorá má pravidelný príjem, ale býva v staršom a zle izolovanom dome, vykuruje neefektívnym zdrojom a za energiu platí neprimerane vysokú časť svojho rozpočtu.
Vychádzam z analýz Slovenskej akadémie vied, podľa ktorých rodiny s deťmi do 25 rokov tvoria takmer 40 percent domácností ohrozených energetickou chudobou. Nejde pritom iba o jednorodičovské domácnosti. Viac ako polovica ohrozených domácností sa podľa týchto analýz nachádza na vidieku alebo v menších obciach.
Nestačí hodnotiť iba príjem. Treba kombinovať počet členov domácnosti, výšku účtov, stav nehnuteľnosti, spôsob vykurovania aj celkovú energetickú náročnosť bývania. Rodina s deťmi v starom dome na vidieku môže mať pri rovnakom príjme úplne inú situáciu ako senior žijúci sám v zateplenom byte. Práve tam vidím väčší priestor pre obnovu rodinných domov, nie iba pre príspevky na účty.
Štát však časť údajov má. Nestačilo by ich lepšie prepojiť?
Prepojenie dát je dôležité, ale samo osebe nestačí. Potrebujeme aj metodiku, podľa ktorej sa budú údaje vyhodnocovať. Dve domácnosti s rovnakým príjmom môžu mať úplne odlišné náklady na energie. Ak sa pomoc bude posudzovať iba podľa príjmu, tento rozdiel nezachytí.
Najväčšou bariérou je absencia jasnej a prakticky použiteľnej definície. Musíme vedieť povedať, kto je energeticky chudobný, kto je energetickou chudobou ohrozený a aký typ pomoci má dostať.
Ako by mala vyzerať dobrá pomoc v praxi?
Rozdelila by som ju aspoň do dvoch pásiem. Prvé by bolo určené domácnostiam v akútnej energetickej chudobe, ktoré potrebujú priamo pomoc s úhradou elektriny, plynu alebo tepla. Druhé pásmo by bolo pre energeticky ohrozené domácnosti. Tam nemusí byť najlepším riešením príspevok na účty. Väčší zmysel môže mať dotácia alebo bezúročná pôžička na celkovú obnovu domu, zateplenie, výmena okien, efektívnejší zdroj vykurovania.
Pomoc teda nemá zaplatiť iba jeden účet. Ako systémové riešenie by sa zamerala na príčinu, prečo sú účty dlhodobo príliš vysoké.
Komunita ako nový zdroj energie
Komunitná energetika sa často spomína ako cesta k väčšej sebestačnosti, nižším nákladom a vyššej odolnosti systému. Hoci sa pravidlá posunuli, projekty pribúdajú pomaly. Prečo?
Najväčšou bariérou dnes podľa mňa nie je iba legislatíva. Ľudia, bytové domy, obce aj firmy často vôbec nevedia, aké možnosti majú. Nevedia, že môžu vyrábať elektrinu, zdieľať ju medzi členmi, uskladňovať ju alebo prepájať lokálnu výrobu s lokálnou spotrebou.
Chýba zrozumiteľná komunikácia. Štát nemusí každému projektu pripraviť dokumentáciu, mal by však jasne vysvetliť, čo komunitná energetika znamená, komu je určená, kde začať a na koho sa obrátiť.
Každý projekt je individuálny. Obec, bytový dom alebo skupina firiem musí vedieť, akú má spotrebu, kde môže elektrinu vyrábať, kto ju bude odoberať, ako sa bude zdieľanie technicky riešiť a kto bude celé spoločenstvo spravovať. Treba nastaviť pravidlá medzi členmi, zmluvné vzťahy aj komunikáciu s dodávateľmi.
Čiže problém nie je v tom, že by Slovensku chýbal technický systém?
Práve v tom je trochu paradox. Slovensko má cez OKTE systém, ktorý dokáže vyhodnotiť zdieľanie elektriny, priradiť jednotlivým členom skupiny konkrétne množstvo podľa zvoleného kľúča a poskytnúť potrebné podklady dodávateľom na vyúčtovanie. Z technického pohľadu preto dnes IT systém nevnímam ako prekážku.
V Česku je skupín zdieľania podstatne viac, no ich dátové systémy sa podľa mňa rozbiehali postupne a technické riešenie nemali v niektorých momentoch tak ďaleko ako Slovensko. Napriek tomu sa tam projekty dostali do praxe rýchlejšie.
Rozdiel vidím najmä v komunikácii. Česi túto tému lepšie vysvetľujú domácnostiam, obciam, firmám aj priemyslu. Ľudia vedia, že zdieľanie elektriny existuje, kde si nájdu návod a na koho sa môžu obrátiť. Na Slovensku máme technický základ, ale potrebujeme viac zrozumiteľnej osvety a praktických návodov.
Je to téma aj pre bežné domácnosti?
Určite. Energetické spoločenstvo má fungovať najmä v prospech komunity. Výhoda z lokálnej výroby a zdieľania nemá zostať iba u jedného subjektu. Úspory sa môžu vrátiť do batériového úložiska, obnovy budovy škôlky, fotovoltiky na škole alebo iných miestnych potrieb.
Prínos môže mať aj spolupráca obce, obyvateľov a miestnej firmy. Firma môže využiť časť lokálne vyrobenej elektriny, ktorú domácnosti v danom čase nespotrebujú. Komunita zase môže peniaze alebo úspory vrátiť do ďalších projektov.
ETS2 už nie je vzdialený problém
ETS2 sa posunul na rok 2028. Čo by mala firma spraviť už teraz?
Najprv treba správne pochopiť, čo ETS2 je. Nejde o systém, ktorý by priamo zvyšoval cenu elektriny. Týka sa fosílnych palív používaných v budovách, cestnej doprave a ďalších sektoroch. V praxi preto môže vplývať na náklady spojené so zemným plynom, pohonnými hmotami alebo vykurovaním.
Firma by sa mala svojho dodávateľa plynu spýtať, ako ju eviduje a či sa jej pravidlá ETS2 dotknú nepriamo cez cenu dodávky. Musí vedieť, koľko plynu využíva na vykurovanie, koľko na výrobu alebo technologické procesy a aké palivá spotrebúva vo vozovom parku. Bez tejto mapy nebude vedieť pripraviť realistický plán.
Čo má podnik urobiť, ak zistí, že sa ho ETS2 dotkne?
Nemal by čakať do roku 2028. Mal by si prepočítať energetickú náročnosť, preveriť úspory a zvážiť investície, ktoré mu znížia závislosť od fosílnych palív. Pri niektorých firmách môže ísť o zlepšenie vykurovania, vlastný zdroj elektriny, fotovoltiku, batériu alebo zmenu vozového parku.
Pri priemyselných podnikoch je situácia náročnejšia, pretože zemný plyn často neslúži iba na vykurovanie, ale priamo vo výrobe. Tam nestačí jednoduchá výmena kotla. Firma potrebuje posúdiť, či existuje technologická alternatíva, aké má náklady a ako ovplyvní výrobu.
Čo to môže znamenať pre domácnosti a vodičov?
Ľudia, ktorí jazdia na benzín alebo naftu, by mali rátať s tým, že od roku 2028 sa im do prevádzkových nákladov začne výraznejšie premietať aj cena uhlíka. Nejde len o domácnosti, ale napríklad aj o o firmy s vozovým parkom. Prirážka zo systému ETS2 bude súčasťou ceny paliva, ktorú vodič zaplatí na čerpacej stanici. Ak domácnosť vykuruje plynovým kotlom, mala by rátať s tým, že cena plynu môže pod týmto tlakom rásť.
Konečný cenový dosah EST2 bude závisieť od ceny povoleniek, trhu a typu paliva. Trend je však jasný. Fosílne palivá budú mať postupne vyššie náklady než dnes. Práve na investície do úspor, nového vykurovania či vlastných zdrojov by mali smerovať prostriedky zo Sociálneho klimatického fondu a ďalších verejných schém.
Barbora Balunová, advokátka a partnerka advokátskej kancelárie L/R/P advokáti, líderka pre oblasť energetického práva
Barbora Balunová je renomovanou a vyhľadávanou špecialistkou v oblasti energetiky, v ktorej zastupuje akcionárov projektov pri akvizíciách typu share deal či asset deal. Klientom poskytuje komplexné právne poradenstvo v oblasti energetickej regulácie, distribúcie a dodávky elektrickej energie a plynu, cezhraničného obchodu s energiami, výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov či výroby tepla vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
Medzi významné energetické projekty, na ktorých Barbora Balunová participovala, patrí napr. komplexný právny servis pri M&A energetických podnikov v SR aj v zahraničí v celkovom objeme takmer 50 miliónov eur, komplexný právny servis pri realizácii investičných projektov (greenfield a brownfield projekty) do distribučnej či prenosovej infraštruktúry, zdrojov VUKVET a OZE v celkovom objeme viac ako 100 miliónov eur. Barbora Balunová pravidelne poskytuje právne poradenstvo pri uzatváraní veľkoobchodných zmlúv EFET.
L/R/P advokáti, s.r.o.
Zakladajúcim partnerom Rastislavovi Roškovi a Tomášovi Lysinovi sa podarilo vybudovať poprednú slovenskú advokátsku kanceláriu poskytujúcu právny servis domácim i zahraničným klientom. L/R/P advokáti poskytujú komplexné právne služby vo väčšine sfér verejného i súkromného práva vychádzajúc z potrieb a špecifických požiadaviek klientov.
Osobitne sa L/R/P advokáti zameriavajú na poskytovanie právnych služieb v oblastiach:
• Energetiky
• Farmaceutického a medicínskeho práva
• M&A, investičných a zvereneckých fondov
• Komunálneho práva
• Real estate developmentu a stavebného práva
• Súdnych sporov a rozhodcovských konaní
Kontaktné údaje: www.l-r.sk Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.