Súčasná Európska komisia v programovom dokumente Zelená dohoda predstavila hlavné smery svojej činnosti na najbližších päť rokov. Ktoré sú tie najzásadnejšie?

Teší ma, že prvýkrát sa hlavnou prioritou stali témy spojené so životným prostredím a s klímou. S nimi súvisí nielen účinnejšia ochrana biodiverzity a ovzdušia, ale aj takzvaného európskeho spôsobu života, čiže zachovanie a posilnenie hodnôt a sociálnych istôt občanov EÚ. Európa skrátka musí zostať významným svetovým hráčom pri prerokúvaní veľkých globálnych otázok. Ambicióznym cieľom Zelenej dohody je okrem iného dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu.

Čo si máme pod týmto pojmom predstaviť?

Ide o snahu produkovať v Európe iba toľko skleníkových plynov, koľko sme schopní inými cestami zase blokovať alebo zachytiť, aby bol celkový súčet nulový. Dnes množstvo vypúšťaných skleníkových plynov dramaticky prevyšuje množstvo, ktoré sme schopní eliminovať.

To vyzerá na veľmi náročnú úlohu...

Nie sme však celkom bezmocní, lebo na jednej strane môžeme emisie znižovať, napríklad obmedzením fosílnych palív, na druhej strane máme ešte veľa možností, ako zvýšiť ich zachytávanie. V tom môžu pomôcť lepšie fungujúce ekosystémy, ktoré majú schopnosť odoberať z atmosféry CO2. 

V niektorých regiónoch Slovenska sa znečistenie ovzdušia už priamo odráža na zdraví obyvateľov...

Mnohokrát bolo odprezentované, že kvalita ovzdušia a vôd sa v porovnaní s obdobím pred Nežnou revolúciou dramaticky zlepšila. To, čo sme vtedy dýchali a čo tieklo v riekach, bolo absolútne neakceptovateľné. Tým, že sme vstúpili do EÚ a prijali jej pomerne prísne parametre, výrazne sme sa v tomto smere posunuli. Už nemáme problém s kyslými dažďami, ale zase sa objavil nový problém – s drobnými polietavými časticami. Spôsobujú závažné ochorenia a je pravda, že aj na Slovensku výrazne prispievajú k vyššej úmrtnosti.

Odkiaľ sa do vzduchu dostávajú tieto nebezpečné častice?

Jedným zo zdrojov sú drobné kúreniská – ľudia v malých nekvalitných kotloch spaľujú kadečo, čím výrazne prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia. Takýchto miest máme na Slovensku viac ako stotisíc. Tento problém treba naliehavo riešiť, napríklad prostredníctvom dotačnej politiky si zaobstarať modernejší kotol, ale dôležitá je aj disciplína a informovanosť ľudí, ktorí by mali páliť len to, čo je vhodné a dovolené. Ďalšími zdrojmi znečistenia sú doprava a poľnohospodárstvo. V tomto smere pomôže väčšie využitie verejnej dopravy a vlakov, lepšia cestná infraštruktúra, spôsob pestovania plodín a chovu hospodárskych zvierat... Je to široká oblasť a na každom poli máme čo zlepšovať.

Sám ste biológ a zároveň ekológ a zanietený ochranár prírody. Čo vás osobne v tomto smere najviac trápi?

Najmä obrovský rozpor medzi neuveriteľným bohatstvom a krásou slovenskej prírody a spôsobom, akým s tým zaobchádzame. Trápi ma, keď na cestách po Slovensku vidím, že prírodné hodnoty využívame extrakčným a ničiacim spôsobom: ťažíme drevo, planírujeme svahy, staviame tam, kde je vzácna príroda. Iste, treba aj niekde lyžovať a bývať, ale nemali by sme tým znižovať hodnotu a podstatu toho, kvôli čomu tieto miesta radi navštevujeme. To je v iných krajinách sveta už prekonané, ukazujú a zveľaďujú tam práve to cenné, čo vytvára sama príroda. Slovensko má v tomto smere veľké rezervy. Stále akosi nemáme vôľu, či už osobnú, alebo politickú, tieto environmentálne problémy razantne riešiť. Týka sa to aj spôsobu nakladania s vodou – treba nielen zamedziť jej znečisťovaniu, ale aj zabezpečiť, aby sme tú vodu, ktorá na území Slovenska spadne, dokázali na našom území aj zadržať a zaistiť tak dostatok vlahy pre poľnohospodárstvo.

Zdá sa, že keď ide o zisk, neberieme ohľad na nič...

Nemali by sme myslieť len na rýchly a čo najvyšší ekonomický benefit, ale aj na dlhodobejší zisk. A ten bude zaručený len vtedy, ak sa podstata, vďaka ktorej je dané miesto atraktívne, nezničí. Pamätám si časy pred veľkou výstavbou na stredomorskom pobreží v Španielsku. Costa Brava bolo atraktívne skalnaté pobrežie s teplým morom. Španieli tam postavili hotel vedľa hotela, aby to miesto využili na maximum, až ho premenili na veľké sídlisko, a teraz majú problém dostať tam ľudí.

Veľa vtipov kolovalo o zákaze predaja vatových tyčiniek do uší. Problém plastového odpadu je však zrejme naozaj akútny...

Ľudia občas hovoria, že asi nemáme čo robiť, keď riešime vatové tyčinky do uší alebo slamky na pitie. Lenže práve tie  nikto nerecykluje, končia na skládkach alebo v mori. Európska komisia sa snaží prejsť z lineárnej ekonomiky na obehovú. Aj v prírode všetko obieha – keď lístie opadne, zužitkuje sa na ďalšie živiny. Keby sa našu ekonomiku podarilo nastaviť na podobný systém, tak máme po probléme. Zatiaľ väčšinu surovín a výrobkov z nich premieňame na odpad. Plasty sú veľmi užitočné, len z nich nesmieme vyrábať hromady odpadu, ktoré nevieme znovu využiť. Preto Európska komisia navrhuje zákaz jednorazových plastových výrobkov a požaduje, aby v roku 2030 boli všetky používané plasty recyklovateľné. Riešenia existujú, ale vyžadujú si dve veci: politickú vôľu a investície.

Je o vás známe, že veľmi rád chodíte na potulky do prírody. Do ktorých oblastí sa vydávate najčastejšie, ktoré miesta máte najradšej?

Vo voľnom čase sa venujem aj svojej pôvodnej práci biológa, ekológa a vedca, čo si tiež vyžaduje chodiť po teréne a zbierať vzorky.
So synom občas chodievame po svete na miesta, kde je ešte zachovaná divočina, trebárs do rumunských Karpát alebo na Balkán. Snažíme sa opustiť komfort súčasnej civilizácie a stať sa na chvíľu súčasťou pôvodnej prírody. To je naša rodinná tradícia.           

Bude mať koronavírus vplyv na implementáciu Zelenej dohody? Alebo ju zatieni práve riešenie negatívnych dopadov pandémie?

Šírenie koronavírusu predstavuje vážnu hrozbu pre verejné zdravie a situácia sa každý deň vyvíja. Aj keď sa dnes zameriavame na boj proti šíreniu koronavírusu, naša práca na tom, aby sme postupne Európsku zelenú dohodu dostali do praxe pokračuje. Klimatická kríza a veľká strata biodiverzity sú stále realitou, sú tu, nezmizli príchodom vírusu a vyžadujú si neustálu pozornosť. Navyše, dohoda bola koncipovaná ako nová stratégia rastu a jej cieľom je pripraviť Európu na zásadné zmeny, ktoré máme pred sebou, vytvárať udržateľné pracovné miesta pre ľudí v modernom obehovom hospodárstve, riešiť existujúce riziká spojené so zmenou klímy a stratou biodiverzity a zlepšovať zdravie a pohodu občanov. Členské štáty chápu, že ekologické opatrenia sú kľúčovými hnacími silami pre pracovné miesta a hospodársky rast a budú aj dôležitou súčasťou úsilia o hospodársku obnovu. Je pravdou, že si to bude vyžadovať bezprecedentné investície, treba ale vziať do úvahy, že tieto veľké investície budú aj napriek tomu zrejme oveľa menšie, než by boli dopady, keby sme riešenie klimatickej krízy odložili alebo opustili. Hospodárska obnova a prechod na udržateľné hospodárstvo by mali ísť ruka v ruke a Zelená dohoda preto ostáva prioritou Komisie rovnako ako z nej vyplývajúce záväzky.

Môže prísť po koronakríze ekologická kríza?

Dnes už vieme, čo sa stane ak nebudeme implementovať Zelenú dohodu, vieme, že celá planéta sa dostane do kritického stavu. Celá dohoda bola navrhnutá práve preto, aby sme akútnej krízovej situácii podobnej tej súčasnej s koronavírusom čo najviac predišli. Zatiaľ čo sa emisie v krátkodobom horizonte znížia, prepuknutie koronavírusu spomaľuje hospodárstvo a spôsobuje našim ľuďom ťažkosti. Toto nie je udržateľná a životaschopná situácia. Je to v rozpore s cieľmi Zelenej dohody, ktorá sa zameriava aj na udržateľnú transformáciu našej ekonomiky. Kríza súvisiaca so životným prostredím nikam nezmizne len preto, že dnes bojujeme s vírusom. Preto pokračujú práce na európskom zákone v oblasti klímy a do júna je otvorená aj verejná konzultácia o zvýšení ambícií EÚ do roku 2030 znížiť skleníkové plyny o 50-55 % v porovnaní s rokom 1990. Komisia naďalej pracuje na tom, aby tento plán v septembri predložila, aj keď je jasné, že riešenie problémov po koronakríze to ovplyvní a bude nutné ich zohľadniť.

Ako prospeje Zelená dohoda každému z nás?

• čistejší vzduch
• nižšie účty za elektrinu
• renovované obydlia, školy a nemocnice
• lepšie alternatívy verejnej dopravy
• viac nabíjacích staníc pre elektromobily
• lepšie zdravie pre súčasné a budúce generácie
• viac výrobkov šetrných k životnému prostrediu v našich obchodoch
• opätovne použiteľné alebo recyklovateľné obaly, menej odpadu
• zdravšie potraviny
• menej pesticídov, antibiotík a hnojív

Aké sú ciele Zelenej dohody?

• EÚ dosiahne do roku 2050 klimatickú neutralitu
• bude chrániť životy ľudí, zvieratá a rastliny obmedzovaním znečistenia
• bude pomáhať spoločnostiam, aby sa stali svetovými lídrami v oblasti ekologických výrobkov a technológií
• pomôže zabezpečiť spravodlivú a inkluzívnu transformáciu

​Doc. RNDr. Ladislav Miko, PhD.,
vyštudoval biológiu a ekológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Desať rokov pracoval v zoologickom ústave Slovenskej akadémie vied, od roku 2005 pôsobil vo vysokých funkciách v Európskej komisii, v roku 2009 bol českým ministrom životného prostredia a od januára 2018 pôsobí ako vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Jeho manželka Dana pracuje na Rektoráte Karlovej Univerzity v Prahe a je zodpovedná za manažment projektov. Dcéra Barbora (32) sa venuje tanečnému divadlu a momentálne je na materskej dovolenke. Syn David (26) pracuje v anglickej konzultačno-dodávateľskej firme, ktorá rieši problémy životného prostredia, okrem iného obnovu prístavov a spevňovanie morských brehov.

 (špeciálny projekt)