Deviaty máj je už viac ako tri desaťročia európskym symbolom – Dňom Európy –, ktorý sa spoločne od roku 1986 oslavuje vo všetkých členských krajinách. Je to príležitosť pre aktivity a oslavy, ktoré približujú Európsku úniu občanom a vzájomne zbližujú národy Únie. Tento rok sa však verejné oslavy pre pandemickú situáciu COVID-19 v Európe a vo svete nebudú konať a deň Európy si teda pripomíname virtuálne. EÚ aj takto chráni svojich občanov, pretože je pre ňu prvoradé ich zdravie.
Aj Slovensko je súčasťou EÚ
Dnes všetci poznáme Európsku úniu ako zoskupenie 27 členských štátov od Atlantického oceánu až po Čierne more, 19 z nich používa spoločnú menu euro a väčšina je súčasťou bezhraničného schengenského priestoru. Cieľom pravidelných osláv Dňa Európy je pripomenúť si vznik EÚ, jej hlavnú myšlienku a prínosy pre všetkých viac ako 400 miliónov občanov. Chce tiež posilniť stotožnenie sa Slovákov s myšlienkou, že Slovensko je súčasťou Európskej únie.
Zjednotení v rozmanitosti
Európska integrácia sa od 9. mája 1950 sústavne vyvíjala až vyústila do dnešnej podoby Európskej únie, ktorú tvorí po Brexite 27 členských štátov. EÚ sa taktiež pravidelne snaží rozšíriť práva svojich občanov. Viaceré opatrenia prispeli k skvalitneniu života Európanov. Právo na voľný pohyb a pobyt v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ prispieva k mobilite občanov, väčšej spolupráci a vzájomnému vymieňaniu si poznatkov i skúseností v rôznych oblastiach života. Taktiež zavedenie občianstva EÚ, ktoré už 20 rokov umožňuje občanom využívať práva a ochranu nielen svojho vlastného štátu, ale aj EÚ ako celku. Podľa každoročného prieskumu Eurobarometer sa až 80 percent Slovákov sa cíti byť euroobčanmi. Slováci taktiež v štatistikách dlhodobo oceňujú voľný pohyb, najmä v rámci schengenského priestoru. Medzi výhody patrí aj posilnená konzulárna pomoc, ktorú je možné využívať hlavne pri cestovaní do tretích krajín, kde sa môžu občania EÚ v prípade problémov obrátiť na zastupiteľský úrad akejkoľvek členskej krajiny EÚ, ak tam ich vlastná nie je zastúpená. Do tretice môžeme spomenúť vysokoškolský program Erasmus+, ktorý sa teší obrovskej obľube.
Ako sa to začalo
Deviateho mája 1950 predstavil francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman svoj návrh na vytvorenie európskeho úradu pre uhlie a oceľ, ktorý by dohliadal hlavne na francúzsku a nemeckú produkciu týchto strategických surovín, čo by viedlo k zabezpečeniu trvalého mieru v Európe. To, čo navrhoval, bolo vytvorenie nadnárodnej európskej inštitúcie, ktorej úlohou by bolo riadenie priemyslu uhlia a ocele, teda odvetví, ktoré v tom čase boli základom celej vojenskej moci. Krajiny, na ktoré sa obracal, sa takmer zničili v strašnom konflikte, ktorý po sebe zanechal pocit materiálnej a morálnej skazy. Cieľ týchto aktivít bol zakotvený v samotnom návrhu, a to, aby sa akákoľvek vojna medzi Francúzskom a Nemeckom stala nielen čisto nemysliteľnou, ale aj hmotne nemožnou. Tento návrh, známy ako Schumanova deklarácia, je považovaný za začiatok budovania Európskej únie.
Ako EÚ bojuje proti pandémii?
EÚ je spojením nezávislých štátov a má jasne stanovené právomoci, ktoré jej prenechali členské štáty. V oblasti verejného zdravia EÚ disponuje podpornými právomocami a môže koordinovať alebo dopĺňať činnosti členských štátov. EÚ má v tejto oblasti okrem koordinácie na starosti cezhraničný tok informácií, schvaľovanie liekov, ako aj vnútorný trh. Keďže je situácia vážna, ministri zdravotníctva a vnútra členských štátov Európskej únie absolvujú pravidelné spoločné videostretnutia, aby zdieľali prijaté opatrenia a dohodli sa na nevyhnutnej koordinácii. Prvoradým cieľom je ochrana zdravia ľudí, ale zároveň aj zaistenie fungovania vnútorného trhu, aby mohli prúdiť nevyhnutné tovary a služby (zdravotnícke materiály, tovary podliehajúce skaze, záchranné služby).
Komisia zintenzívnila svoju reakciu tým, že navrhla vytvorenie nástroja solidarity s názvom SURE vo výške 100 miliárd EUR, ktorý má pomôcť pracovníkom udržanie pracovných miest a zaistenie fungovania podnikov, navyše vytvorila Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, podporí rybárov a poľnohospodárov a mobilizuje financie na výskum a vývoj vakcín, diagnostiky a liečby nového koronavírusu.
Nenávratné euro fondy
Členské štáty schválili Európskou komisiou navrhnutú tzv. investičnú iniciatívu, ktorá spočíva v tom, že 37 miliárd eur z eurofondov sa použije na zvládnutie krízovej situácie spôsobenej koronavírusom. Európska komisia sa rozhodla, že nebude členské štáty žiadať o vrátenie nevyužitých prostriedkov. Pre Slovensko bude v tejto súvislosti k dispozícii nemalá suma, ktorú bude môcť využiť za priaznivejších podmienok ako pri štandardnom čerpaní eurofondov. Upustí sa aj od potrebného spolufinancovania z národných rozpočtov a štáty tak budú môcť prostriedky využiť napr. na podporu firiem.
SYMBOLY EURÓPSKEJ ÚNIE
Európska vlajka:
Kruh zlatých hviezd predstavuje solidaritu a harmóniu medzi občanmi Európy.
Počet hviezd nezodpovedá počtu členských krajín. Podľa viacerých tradícií predstavuje číslo dvanásť dokonalosť, celistvosť a jednotu. Symbolizuje tiež počet mesiacov v roku a počet hodín na ciferníku, pričom vlajka sa pri rozširovaní EÚ nemení.
Európska hymna:
Melódia symbolizujúca EÚ pochádza z 9. symfónie d mol, ktorú v roku 1823 skomponoval Ludwig van Beethoven ako hudobný podklad pre verše Schillerovej „Ódy na radosť“ z roku 1785. Hymna nesymbolizuje len Európsku úniu, ale takisto Európu v širšom zmysle. Báseň Óda na radosť vyjadruje Schillerovu víziu, že všetci ľudia sa stanú bratmi.
(Špeciálny projekt)