Nájsť účinný recept na riešenie situácie okolo pandémie nedokáže na počkanie žiadna krajina. Jednotlivé štáty budujú vlastné krízové plány a v rámci Európskej únie (ďalej len EÚ, pozn. red.) koordinujú aj spoločné postupy na riešenie „koronakrízy“. Že je to úloha neľahká, potvrdzujú aj slová predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá vyzvala členské štáty, „aby ich núdzové opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19 neboli v rozpore s hodnotami, na ktorých je EÚ založená: ako sloboda, demokracia, právny štát a dodržiavanie ľudských práv. Akékoľvek núdzové opatrenia sa musia obmedziť na to, čo je nevyhnutné a prísne primerané“. Ľudia totiž v tieni obáv o zdravie seba a svojich najbližších cítia neistotu aj v otázkach práce či zabezpečovania základných životných potrieb. Na to, aby nik neostal bez dodávky životne dôležitých potravín, tovarov, služieb či energií, dohliadajú samotné štáty, ale aj Európska únia.
Aká je úloha Európy v tomto období?
Vďaka výnimočným opatreniam, ktoré členské štáty a EÚ prijali, sa spomalilo šírenie vírusu a zachránili sa tisíce životov. Opatrenia, ku ktorým jednotlivé štáty pristúpili, však pre ľudí, spoločnosť a ekonomiku znamenajú nemalé náklady a nemôžu byť časovo neobmedzené. Preto Európska komisia v spolupráci s predsedom Európskej rady predložila spoločný plán na postupné rušenie opatrení na zamedzenie šírenia nákazy koronavírusom. Berú pritom do úvahy špecifiká jednotlivých krajín a za kľúčovú považujú zásadu načasovania uvoľňujúcich sa opatrení. Štáty by mali pri návrate do pôvodného režimu zohľadňovať epidemiologické kritérium či kapacitu zdravotného systému. Načasovanie a spôsob uvoľňovania opatrení môže byť v členských krajinách rôzny, EK však apeluje na to, aby bol založený na vede, koordinácii, rešpekte a solidarite.
Usmernenia na testovanie na COVID-19
Komisia predložila aj usmernenia k metódam testovania na ochorenie COVID-19. Chce podporiť členské štáty, aby účinne využívali testovacie nástroje počas rôznych štádií pandémie, a to aj pri postupnom ukončovaní opatrení na obmedzenie pohybu. Komisia chce zároveň zabezpečiť, aby boli k dispozícii kvalitné nástroje na posúdenie funkčnosti testov. „Hlavnou prioritou pre nás všetkých je bojovať proti vírusu a chrániť našich občanov pred ďalšou expozíciou a infekciou. Na to musíme vedieť, ako sa vírus šíri. Kým nemáme vakcínu, bezpečné a spoľahlivé testovanie je najlepším nástrojom na ochranu našich zdravotníkov, tých najzraniteľnejších občanov a našej spoločnosti vôbec,“ vyhlásila komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová.
Podpora potravinárskeho sektora a vnútorného trhu
Jednou z priorít EK je podpora agropotravinárskeho sektora, aby naďalej poskytoval Európanom kvalitné a bezpečné potraviny. EK sleduje poľnohospodárske trhy a obchod s potravinami, počúva žiadosti a návrhy členských štátov a pripravuje ďalšie kroky. Pomáha poľnohospodárom zvýšením objemu štátnej pomoci. Poľnohospodári môžu získať podporu až do 100-tisíc eur na každú farmu, podniky na spracovanie potravín a obchodné spoločnosti môžu získať až 800-tisíc eur. Túto sumu možno zvýšiť o vnútroštátnu podporu špecifickú pre odvetvie poľnohospodárstva, strop tejto pomoci bol zvýšený na 20-, prípadne na 25-tisíc eur. Celková možná vnútroštátna podpora na poľnohospodársky podnik podľa dočasného rámca je až 125-tisíc eur.
Ochrana pracovných miest
Okrem poľnohospodárstva EK podporuje aj ochranu pracovných miest a pracovníkov, členské štáty získajú financie od EÚ vo forme úverov za výhodnejších podmienok na záchranu zamestnanosti, zaistenie fungovania podnikov, zmiernenie ekonomického šoku, pomoc pri nákladoch na vytvorenie nových pracovných miest alebo rozšírenie režimov skráteného pracovného času, zaistenie opätovného reštartu hospodárstva EÚ a iné.
Práva cestujúcich a repatriácie
Po vypuknutí pandémie sa množstvo občanov EÚ vracia do svojich rodných krajín, je preto dôležité, aby boli práva cestujúcich dostatočne chránené. EK preto vydala usmernenia, ktoré majú zabezpečiť jednotné uplatňovanie práv cestujúcich v celej EÚ. Na repatriáciu tisícov občanov členských krajín EÚ, ktorí sa kvôli pandémii ocitli zaseknutí v tretích krajinách, prispieva aj Európska komisia pomocou Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. EÚ spolufinancuje náklady na prepravu až do výšky 75 % a pomoc môžu využiť občania EÚ, ako aj občania krajín mimo EÚ (napríklad Švajčiari alebo Nóri). EK spolufinancovala 262 repatriačných letov a pri návrate domov tak pomohla viac ako 58 000 Európanom.
Ako nás chráni Európska únia?
Usmernenia proti nepoctivým predajcom
S vypuknutím pandémie sa začali objavovať nepoctiví predajcovia, ktorí mali úmysel obohatiť sa na súčasnej situácii. Preto Komisia predstavila opatrenia proti obchodníkom, ktorí online predávali často falošné výrobky na zabránenie alebo liečenie nového koronavírusu (masky, čiapky a ručné dezinfekčné prostriedky), alebo výrobky za predražené sumy, prípadne so zavádzajúcimi informáciami.
Internet, ochrana údajov a dezinformácie
EK prijala opatrenia na zníženie tlaku na internetovú infraštruktúru, ktorá plynie z toho, že viac ľudí pracuje z domu na diaľku, ale aj viac ľudí je doma a pozerá televíziu alebo surfuje na internete. Komisia preto rokovala so streamovacími službami a spoločné opatrenia prispejú k zachovaniu plynulého fungovania internetu počas krízy a zabráneniu preťaženiu siete. Komisia diskutuje aj s telekomunikačnými operátormi na témy odolnosti sietí, zdieľania anonymizovaných metaúdajov a o potrebe chrániť najzraniteľnejších spotrebiteľov a naštartovala diskusiu s operátormi mobilných telefónov o poskytovaní súhrnných a anonymizovaných údajov o polohe mobilného telefónu. So zvýšenou prítomnosťou ľudí na internete súvisí aj boj proti dezinformáciám, ktorým sú vystavovaní. Na boj proti dezinformáciám bola vytvorená špecializovaná sekcia na webovej stránke EÚ, kde sa nachádza prehľadný opis mnohostrannej reakcie EÚ na COVID-19. EK na stránke vyvracia najčastejšie mýty okolo krízy, je vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Dosiaľ zachytené dezinformácie sú aktualizované aj na stránke EUvsDisinfo.eu.
Tovar zo zahraničia
Mnohé produkty na Slovensko dovážame zo zahraničia. Aby sme ich aj v týchto dňoch mali na pultoch, EK dohliada na zaistenie neprerušeného pohybu tovaru v celej EÚ, a to pomocou tzv. zelených jazdných pruhov. Tieto hraničné priechody by mali byť otvorené pre základný tovar, ako sú dodávky potravín vrátane hospodárskych zvierat, či životne dôležitých zdravotníckych a ochranných prostriedkov a vybavenia.
Podpora zamestnanosti
Európska komisia navrhla vytvorenie nástroja solidarity s názvom SURE vo výške 100 miliárd eur, ktorý pomôže pracovníkom udržať si svoje príjmy. Tento nástroj by mal byť nápomocný aj pri ochrane pracovných miest, čím následne pomôže aj podnikom udržať sa na trhu.
Veda a zdravotníctvo
Hoci má EÚ v oblasti verejného zdravia len podporné právomoci maximálne využíva všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, aby pomohla členským štátom koordinovať ich vnútroštátne postupy a reakcie. Vytvorila poradný panel pre COVID-19 zložený z európskych epidemiológov, virológov a posilnila uľahčila cezhraničnú liečbu pacientov a nasadzovanie zdravotníckeho personálu. 128,5 milióna eur investovala do naliehavého výskumu a počas darcovskej konferencie v rámci globálnej reakcie na koronavírus zmobilizovala 7,4 miliardy eur od darcov z celého sveta, ktoré sú určené na výskum, vývoj a distribúciu vakcín, diagnostiky a liečby. Navyše vytvorila prvú celoeurópsku rezervu strategického vybavenia rescEU, ktorá obsahuje zdravotnícke vybavenie na intenzívnu starostlivosť ventilátory, osobné ochranné prostriedky, rúška na opakované použitie, vakcíny, terapeutiká a laboratórne potreby. Rezerva sa bude nachádzať v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, ktoré budú zodpovedné za obstarávanie vybavenia. Komisia bude financovať 100 % tejto rezervy a jej distribúciu bude riadiť Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie.
(Špeciálny projekt)