ETV: Podpredsedom Európskej komisie ste už desať rokov. Cítite sa v Bruseli ako doma?
Rád spoznávam nové miesta, ale domov je len jeden. A tým je pre mňa Slovensko. Pochopiteľne, k Bruselu mám osobitný vzťah, pretože moje deti tam prežili značnú časť detstva. V ich záujme sme si Brusel takpovediac osvojili ako istú formu domova.
ETV: Bývate stále na rovnakom mieste?
Vystriedali sme viacero adries. Jedno veľké sťahovanie bolo spojené s mojím nástupom do Európskej komisie priamo z postu stáleho predstaviteľa SR pri EÚ. Posledné sťahovanie vlani v decembri bolo vynútené rozsiahlym požiarom. Ešte na Štedrý večer sme zariaďovali nový byt. Kto si prešiel čímsi podobným, vie, že je to traumatizujúce. Na prelom minulého a tohto roka preto nezabudnem. Popri logistickej operácii ma do posledného dňa zamestnávali aj trojstranné rokovania s Ruskom a Ukrajinou o dodávkach plynu do Európy. Jedným slovom – adrenalín.
Foto s ukrajinským prezidentom Zelenským, ktorý mu v októbri odovzdal vysoké štátne vyznamenanie za trojstranné rokovania o plyne
ETV: Čo zo Slovenska vám v Bruseli najviac chýba?
Bez váhania rodina. Pandémia fyzicky rozdelila aj tú našu. Kým ja som predovšetkým v Bruseli, deti sú na Slovensku a manželka by sa najradšej rozdvojila. Viem, že v podobnej situácii nie sme sami. Pandémia hlboko zasiahla nielen do pracovných, ale aj do osobných životov. Svetlom na konci tunela sa črtajú očkovacie látky. Som rád, že v čase tohto rozhovoru Európska komisia schvaľuje už šiesty kontrakt, ktorý má členským štátom zabezpečiť ďalšiu sľubnú vakcínu.
Pozdrav s írskym ministrom zahraničných vecí (súvis s rokovaniami o napĺňaní brexitovej dohody, osobitne klúčové pre Írsko)
ETV: Je náročné byť manželkou eurokomisára?
S manželkou sme spolu od študentských čias a myslím, že tvoríme naozaj zohratý tím. Zrejme aj vďaka tomu sme ako rodina zvládli všetky diplomatické výjazdy a takisto rýchle pracovné tempo v Európskej komisii. V Bruseli si manželka okrem iného rozšírila znalosť jazykov – z vtedajšej ruštiny a angličtiny aj o francúzštinu – a plne sa ponorila do akýchkoľvek povinností v tom-ktorom čase.
ETV: Čomu sa venujete, keď si chcete vyvetrať hlavu od rokovaní a pracovných stretnutí?
Zaručene športu. Znamená pre mňa nielen lepšiu zdravotnú kondíciu, ale aj čistú hlavu a záruku dobrej nálady. Bez pravidelnej dávky športu by sa mi nabitá agenda zvládala ťažšie. Ešte viac to platí v súčasnosti, počas takzvaného lockdownu, či už plného alebo čiastočného, neustálych online rokovaní a obmedzených sociálnych kontaktov.
ETV: Kde zvyknete tráviť vianočné sviatky a koniec roka? Je toto obdobie pre vás sviatkom pokoja aj z pracovnej stránky?
Spravidla je to čas plne vyhradený rodine. Ale obávam sa, že počas týchto sviatkov sa môže zopakovať minuloročná situácia. Len namiesto rokovaní o preprave plynu to bude brexit. Na konci roka totiž vyprší prechodné obdobie po odchode Británie z EÚ, a to je aj čas, keď musí byť do bodky naplnená dohoda o vystúpení. Súvisí s tým množstvo náročných úloh – od práv našich občanov v Spojenom kráľovstve od 1. januára 2021 cez otázku liekov až po vývoz mletého mäsa. Čas je neúprosný, ideme na plné obrátky.
Za počítačom, keďže mnohé rokovania sú pre pandémiu online
ETV: Čo máte dnes na stole a o rok by ste už nechceli alebo, naopak, stále chceli mať na stole?
Keď to vezmem doslovne, na stole by som nechcel mať neustále zapnutý Zoom, WebEx alebo Skype for business. To by znamenalo, že z najhoršieho sme vonku čo sa týka pandémie a že ekonomika sa postupne stavia na nohy. Pokiaľ ide o moju agendu, na stole by som chcel mať ďalšie dobré výsledky napríklad v rámci Európskej batériovej aliancie, ktorú som inicioval a vediem tri roky. Batérie sú nenahraditeľný kľúč k elektromobilite. Preto sa usilujeme, aby naše automobilky neboli závislé od ich dovozu z Číny, ale aby sa najlepšie a najčistejšie autá vyrábali práve v Európe. Som rád, že aktéri zo Slovenska sú takisto aktívni.
Pred rokovaním kolégia, so šéfkou EK
ETV: Niekoľko rokov ste sa venovali energetickej únii, teraz sú vašou prioritou medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad – sú tam nejaké prieniky?
Rovnako ako pri energetickej únii, aj teraz budujem projekt na zelenej lúke. Chceme, aby sme strategický výhľad – a poznatky, ktoré prináša – systematicky využívali pri príprave európskej legislatívy. Ilustrujem na cieli EÚ stať do roku 2050 klimaticky neutrálnou. Čo to znamená povedzme z hľadiska nerastných surovín potrebných pre nové technológie? Aké veľké sú tieto potreby, aké trendy treba očakávať alebo aké sú naše vlastné zdroje? Čo to znamená pre domácu ťažbu, pre zahraničnoobchodnú politiku alebo pre výskum ich alternatív?
ETV: Ktoré výzvy do blízkej budúcnosti považujete za najdôležitejšie, najmä v súvislosti so Slovenskom?
Obnovu ekonomiky, ktorá utŕžila hlbokú ranu. Chce to v prvom rade kvalitný národný plán obnovy a po jeho schválení Komisiou ukážkové čerpanie európskych prostriedkov, ktoré budú k dispozícii. Imperatívom sú zelené investície, digitálne projekty a dlho odkladané potrebné reformy. Nemôžeme si dovoliť premárniť túto unikátnu šancu zmodernizovať našu krajinu.
Novodobá virtuálna tlačová konferencia – s ministrami Nemecka a Francúzska
ETV: Sféra, v ktorej pôsobíte, si zrejme vyžaduje dostatok predvídavosti a dobré strategické myslenie, a to najmä v ťažkých časoch, ktoré priniesla pandémia nového koronavírusu. Ako podľa vás zmení život v Európe?
Určite sa napríklad urýchli nástup digitálnych riešení naprieč ekonomikami a spoločnosťami. Je však nutné, aby sme sa z tejto krízy aj poučili. Preto staviame základy zdravotnej únie. Alebo posilňujeme nezávislosť Európy v strategických odvetviach vrátane farmaceutického priemyslu či prelomových zelených a digitálnych technológií. Ja dávam výkričník nad zručnosťami budúcnosti. Aby sa nám nestalo, že budeme naháňať technológie, a zabudneme na ľudí a ich vzdelanie.
ETV: Napätie v EÚ vyvolala nielen koronakríza, ale aj spomínaný brexit. Priniesol veľa komplikácií, no predsa len – existujú aj nejaké pozitíva?
Brexit ukázal dve veci. Po prvé, že rozpliesť väzby, ktoré sa v prípade Británie budovali dlhých 47 rokov, nie je hračka. Po druhé, jednota EÚ je naša najsilnejšia devíza. Tu je istý spoločný menovateľ aj s terajšou pandémiou. Ide o najvážnejšiu krízu v dejinách EÚ – zdravotná kríza sa prehupla do ekonomickej a hrozí sociálna. Ukázala sa však aj hodnota európskej spolupráce. Po prvotnom šoku, keď nastúpili národné reflexy – prirodzene, keďže ide o verejné zdravie – jednohlasne zaznieva, že musíme koordinovať, spolupracovať. A to je dobrá správa.
(Špeciálny projekt)