Vaša spoločnosť REDOX je komplexný dodávateľ techniky, zabezpečuje pre mestá a obce unikátne polopodzemné kontajnery ako na komunálny, tak na triedený odpad. Okrem toho sa tiež zaoberáte spracovaním bioodpadu. Aký zmysel má takýto proces v 21. storočí?

Hlavným cieľom triedenia, zberu a zhodnotenia bioodpadu je jeho vrátenie do zeme po jeho hygienizácii. Zo zeme vzišiel a zemi ho aj vrátime formou premeny na kompost. Európska komisia zakazuje ukladanie nestabilizovaného a nezhygienizovaného bioodpadu na skládky, pretože v neupravenej forme produkuje emisie a prispieva tak k vytváraniu skleníkového efektu.

Ako sa uskutočňuje tento proces a je potrebné takýto odpad pred uložením na kompost špeciálne upravovať?

Biologicky rozložiteľné odpady (zeleň, konáre, drevné orezy) sa v kompostárni podrvia, zmiešajú predom určeným pomerom a uložia na voľnú plochu vo forme hroblí, kde sa prekopávaním prevzdušňujú a zrejú na kompost aplikovaný do pôdy, parkov, záhrad, ale aj kvetináčov. Kuchynské odpady musia prejsť zložitejším procesom, v zmysle tvrdej európskej legislatívy musia byť podrvené na 12mm frakciu a zhygienizované na 70C po dobu 1h.Cieľom tohto procesu je zlikvidovať patogény a predchádzať šíreniu chorôb typu prasacia a vtáčia chrípka, BSE, čo je zvlášť v tejto dobe veľmi aktuálna téma. Takto upravený kuchynský odpad môžeme zmiešať so zeleným bioodpadom a zkompostovať. Pre zrýchlenie kompostovacieho procesu a zvýšenie kapacity kompostárne používame hygienizačné biodomy, každý o objeme 250q.Tieto biodomy si poradia aj s hygienizáciou ťažkej biologickej frakcie zo zmesového komunálneho odpadu.

Predstavuje celý tento proces s bioodpadmi zvýšenie nákladov zberovým firmám, mestám a obciam?

Určite áno. Zber, transport a povinná hygienizácia kuchynských odpadov zvýši náklady na 1 obyvateľa o 5-15eur, ak kuchynský odpad poputuje do kompostárne, ak skončí v bioplynovej stanici o 20-25 eur pri odhadovanej produkcii 80kg kuchynského odpadu ročne na 1 obyvateľa. Ak v Nemecku obyvatelia platia za zber zmesového komunálneho odpadu 130eur ročne na 1 obyvateľa a v Rakúsku minimálne 90eur, nemôžu Slováci platiť 30eur na 1 obyvateľa za rok, ak majú rovnaké legislatívne povinnosti a používajú rovnaké postupy, techniku a technológie.

V čom vidíte najväčší problém financovania odpadového hospodárstva na Slovensku?

Základný problém u nás je neakceptácia nákladov jednotlivých účastníkov triedenia, zberu a zneškodňovania odpadov zo strany štátu . Zberové spoločnosti sú nútené zabezpečovať uvedené služby za tretinové ceny oproti cenám  v západnej časti EÚ. Je to možné len preto, že vlastnia u nás skládky. Ak budú musieť zavrieť skládky a stavať spaľovne, v poriadku, ale obyvatelia  budú platiť podstatne viac. Násobne.

Má priemyselné kompostovanie v regionálnych kompostárňach výhody oproti domácemu, ktoré uskutočňuje občan svojpomocne?

Domáce kompostovanie nenaplnilo sľubované ciele, že sa prostredníctvom rozdaných desiatok tisíc kompostérov financovaných štátnym Environmentálnym fondom zníži produkcia komunálneho odpadu o 10-20% na 1 obyvateľa. Výsledky preukázali len symbolické zníženie produkcie komunálneho odpadu. Absolútne slabé výsledky preukázalo komunitné kompostovanie na veľkých sídliskách. Svet od tohto spôsobu zhodnotenia bioodpadov už dávno odišiel. Je to hobby riešenie pre enviro nadšencov. Naviac, do týchto domácich a komunitných kompostérov nemôžete dávať živočíšnu časť kuchynských odpadov ako kosti, zvyšky mäsa, omáčky, polievky). Tak či tak potrebujete na tento odpad priemyselnú kompostáreň alebo bioplynku. Zber, odvoz a zhodnotenie BRKO vrátane kuchynských odpadov do regionálnej priemyselnej kompostárne môže samospráve znížiť produkciu zmesového komunálneho odpadu o 10-15%. V riadenej kompostárni máte záruku výroby certifikovaného kompostu, ktorý spľňa tie najprísnejšie kritériá.

Ako často sa bioodpad vyváža z kontajnerov? Prináša to vyššie náklady pre mestá a obce a samotných občanov? Ak áno, má zmysel triedenie bioodpadu pre obyvateľov?

Posledná novela Zákona o odpadoch priniesla povinnú frekvenciu vývozu kuchynských odpadov 1x týždenne ak máte dierkovanú bionádobu s roštom, ak ste si v minulosti zakúpili bezdierkovú nádobu bez roštu, máte smolu, vyvážať musíte 2x týždenne. Rovnako máte smolu, ak ste na sídliská v minulosti inštalovali bionádoby väčšie ako 240l. V takom prípade máte opäť povinnosť odpad vyvážať 2x týždenne. Tieto smart opatrenia zbytočne zvyšujú náklady na zber bioodpadov. Navyše, vždy pri každom vývoze musíte nádoby umývať. Napriek tomu má triedenie bioodpadu zmysel. Potrebujeme zo zmesového komunálneho odpadu vytiahnuť čo najviac bioodpadov pri zdroji tak, aby zmesový komunálny odpad neprodukoval metán, aby mal čo najmenej emisií a aby sa neskládkoval neupravený.

Je vysoké percento miest a obcí, ktoré bioodpad ešte netriedia? Prečo by tak podľa Vás mali začať robiť všetky mestá a obce čím skôr?

Aktuálne sa každé mesto, obec pripravuje na povinný zber kuchynských odpadov  k 1.7.2021. Zákonná povinnosť je síce od 1.1.2021, ale samospráva dostala odklad pol roka. Predpokladáme, že obce bude naďalej lákať domáce kompostovanie a mestá budú jednoznačne preferovať zber, transport a spracovanie v regionálnej kompostárni. Keďže máme len deväť bioplyniek schopných spracovať kuchynský odpad, riešením je budovanie regionálnych kompostární v dosahu max.20km od každého mesta. Je naivné myslieť si, že rôzne vedierkové systémy od dverí k dverám efektívne vyriešia tento problém.V Taliansku si za tento spôsob obyvatelia priplácajú minimálne 60eur, aj preto sa toho chytilo len niekoľko talianskych  miest a mestských štvrtí.V iných členských štátoch EU tento systém nenájdeme. Programy zero waste oslovujú len 4% osvietenej populácie. Taká je realita.

V čom vidíte do budúcnosti prínos pre verejnosť, samosprávy a v neposlednom rade aj pre spoločnosť Redox, ktorá sa odpadovým hospodárstvom zaoberá?

Západná časť EÚ beží cestou spaľovní, triedenia, recyklácie a opätovného zhodnotenia odpadov.Východná časť EÚ skládkuje. Triedi čiastočne, pretože nemá dostatok vybudovaných domácich recyklačných kapacít. Slováci vedia dokonale vytriediť odpad, ale načo, keď jednotlivé frakcie triedeného zberu nie je kam umiestniť- slovenské cementárne preferujú spaľovanie zahraničného upraveného odpadu(TAP), elektrárne Nováky a Vojany si veselo idú prevažne na uhlie, rovnako teplárne. Nie je problém zavrieť zajtra skládky, ale obyvatelia nechcú ani spaľovne. Rešpektujú, že sú prijatelnejšie ako skládky, ale nech sú umiestnené čo najďalej od ich obydlí, ideálne v susednom meste.

Aké je podľa Vás riešenie tohto problému?

Pravdepodobne to vyriešime kompromisom, budeme skládkovať čistý, vytriedený, upravený bezemisný odpad na riadených a kontrolovaných skládkach rovnako ako Švédi alebo Fíni. Postupne nahradíme uhlie tuhým alternatívnym palivom z ľahkej frakcie zmesového komunálneho odpadu a ťažkú biologickú frakciu stabilizujeme, zhygienizujeme a uložíme do skládky. Popritom sa asi postavia 2-3 spaľovne. My v Redoxe sa sústredíme na transportnú techniku odpadu a technológie spracovania a zhodnotenia bioodpadov. Vyrábame unikátne drviče kuchynských odpadov a hygienizačné biodomy pre kompostárne za účelom výroby kompostu. Čoraz viac realizujeme dodávky podzemných a polopodzemných kontajnerov s cieľom umiestňovať odpad pod zem, kde v chlade nezapácha, nik ho odtiaľ nevyberá. Je to čisté protipandemické riešenie. Navyše, ich optimálnym osadením vytvárame nové parkovacie miesta na autami preplnených sídliskách, pretože jeden polopodzemný kontajner nahradí päť veľkých klasických kontajnerov. Dokazujeme, že aj  smetiarsky kontajner môže byť pekný  a estetický produkt.