Na zrekultivovanú časť skládky v Kostolnom, neďaleko Nového Mesta nad Váhom, umiestnila spoločnosť včelie úle, pretože včely sú indikátorom kvality životného prostredia. O včely sa stará vychýrený včelár Július Holec a aj vďaka nemu sa stáča na tomto mieste med. Ďalšie včelie úle pribudnú i na skládkach v iných regiónoch. Je to spôsob, ako chce spoločnosť ešte viac prispieť k ochrane životného prostredia a poukázať na potrebu udržateľnosti v dnešnej komplikovanej dobe. „Na životnom prostredí nám záleží a aktívne sa podieľame na jeho ochrane. Preferujeme dlhodobo udržateľné riešenia, ktorými dokážeme pomáhať chrániť životné prostredie. A medzi takéto riešenia patria naše aktivity na podporu a ochranu včiel. Vieme, že význam včiel je v celkovom ekosystéme nezastupiteľný. Včely vyhľadávajú také prostredie, ktoré im poskytuje pestrosť stravy a dostatok pastvy. Toto je dôvod, prečo sme umiestnili včelie úle na našu skládku v Kostolnom. Je to naša forma dlhodobej podpory ekologického včelárstva na Slovensku a cieľom je aj spoluvytvárať lepšiu budúcnosť pre ďalšie generácie,“ hovorí Ing. Oliver Šujan, generálny riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen.
Ako funguje skládka odpadu
Skládkovanie odpadov je vo všeobecnosti mylne považované za prekonanú a neperspektívnu formu zneškodňovania odpadov. Stále však existujú odpady, ktoré v súčasnosti buď nevieme, alebo z rôznych dôvodov nemôžeme materiálovo a ani energeticky zhodnotiť.
Práve tu majú svoje miesto často zaznávané skládky odpadov. Podľa Zákona o odpadoch č.79/2015 Z. z. je skládka odpadov miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme. Za skládku odpadov sa považuje aj interná skládka, na ktorej pôvodca odpadu vykonáva zneškodňovanie svojich odpadov v mieste výroby, ako aj miesto, ktoré sa trvalo, teda dlhšie ako jeden rok, používa na dočasné uloženie odpadov.
V súvislosti so skládkami si niektorí ľudia možno vybavia neriadené smetiská, aké boli v nie až takej dávnej minulosti súčasťou mnohých slovenských dedín a okrajov miest. Nekontrolované čierne skládky predstavujú environmentálny problém, avšak situácia sa dávno zmenila. Skládky prevádzkované v súčasnosti musia spĺňať prísne európske štandardy a nariadenia. Moderné a monitorované skládky sú technicky premyslenými stavbami a dôkladný systém ochranných a izolačných vrstiev zabezpečuje, že riziká pre životné prostredie sú pri riadnej starostlivosti o skládku znížené na minimum.
Ako vzniká moderná skládka spĺňajúca prísne legislatívne podmienky
Najdôležitejšiu časťou skládky je izolácia jej dna. Tá zachytáva znečistené kvapaliny, ktoré presiaknu cez vrstvy uložených odpadov (označujú sa ako priesakové kvapaliny). Spodná vrstva je vo väčšine prípadov tvorená dvoma vrstvami minerálneho tesnenia. Nasleduje fólia s vysokohustotného polyetylénu, pričom jednotlivé pásy fólie sú zvárané z dôvodu bezpečnosti dvojitým zvarom (odborne sa označuje ako dvojstopový zvar). Pre kontrolu celistvosti fólie, po jej zhotovení a najmä počas prevádzky skládky, sa používa geofyzikálny monitorovací systém skládky, pomocou ktorého je možné zistiť prípadné porušenie tesnosti fólie aj v takom prípade, ak je prekrytá ďalšími konštrukčnými vrstvami dna skládky a odpadom.
Na tesnenie dna skládky sa ukladá ochranná vrstva z geotextílie s vysokou odolnosťou voči prierazu a následne vrstva drenážneho štrku. Používa sa čistý riečny štrk bez ostrohranných prímesí a ílových častíc. Táto vrstva chráni nižšie uložené tesniace vrstvy a odvádza priesakovú vodu k drenážnym potrubiam a nimi následne do akumulačnej nádrže priesakových kvapalín. Z týchto nádrží sú priesakové kvapaliny podľa potreby odvážané do čistiarní odpadových vôd. Po obvode sú skládky ohraničené obvodovými hrádzami, ktoré jednak bránia vytekaniu znečistených priesakových vôd mimo teleso skládky a rovnako aj zabraňujú vtekaniu čistých dažďových vôd do telesa skládky.
Systém zavážania skládky odpadmi sa riadi stanovenými postupmi, pričom navezené odpady sa prevrstvujú zeminou alebo iným materiálom podobných vlastností tak, aby vietor neodnášal ľahšie časti odpadu. Prekrývanie odpadu je tiež dôležité ako prevencia vzniku požiaru na skládke a značne obmedzuje prípadný zápach, ktorý by sa mohol zo skládky šíriť do okolia. Odpady ukladané na skládku sa utláčajú (hutnia) tzv. kompaktormi, čo spolu s prekrývaním bráni prístupu vzduchu k odpadu. Výsledkom je vznik tzv. skládkového plynu s rôznou prímesou metánu.
Tento skládkový plyn je systémom potrubí zo skládky odsávaný a spaľovaný v tzv. kogeneračných jednotkách, kde sa zo skládkového plynu vyrába elektrická energia odovzdávaná následne do distribučnej siete. Teplo, ktoré vznikne v procese spaľovania skládkového plynu, je štandardne využívané na skládke na vykurovanie sociálnych priestorov pre zamestnancov skládky a na vykurovanie garáží. Pre predstavu – na jednej skládke vyrobí kogeneračná jednotka ročne približne 2 milióny kWh elektrickej energie, čo pri priemernej spotrebe jednej domácnosti 2 000 kWh za rok, predstavuje elektrickú energiu pre tisícku domácností. Okrem tohto množstva elektrickej energie a tepla dochádza pri horení k eliminácii metánu, ktorý patrí medzi významné skleníkové plyny.
Čo sa deje so skládkou po jej zaplnení
Skládky sa po zaplnení rekultivujú – je to proces, keď sa na uložený odpad opäť ukladajú tesniace a izolačné vrstvy, pričom vrchnú vrstvu tvorí zemina. Rôznymi sadovými úpravami a, samozrejme, zatrávnením, sa následne zrekultivovaná skládka začlení do okolitého prostredia. Do budúcna (hlavne v dôsledku pokračujúceho vývoja recyklačných technológií) sa dá očakávať postupné znovu otváranie už rekultivovaných skládok odpadov s cieľom využitia odpadov v nich obsiahnutých. „Odpadové hospodárstvo patrí medzi tie oblasti, ktoré čelia rôznym mýtom. Dlhodobo sa budeme snažiť odbornej a laickej verejnosti fundovane vysvetľovať, ako funguje nakladanie s odpadmi v realite, a tým mýty rúcať. Zašli sme však o krok ďalej a rozhodli sme sa priniesť aj dôkaz o tom, že odborne riešená skládka odpadov môže byť užitočná. V prípade skládky odpadu našej dcérskej spoločnosti sme sa v Marius Pedersen rozhodli použiť netradičný spôsob dokázania kvality životného prostredia v okolí skládky v Kostolnom. Interne sme tento krok nazvali tzv. včelí audit. Vďaka medu z Kostolného totiž máme v rukách hmatateľný, sladký a zdravý dôkaz, že skládka komunálneho odpadu úspešne prešla naším včelím auditom, čo je tá najlepšia známka kvality,“ uviedol Ing. Oliver Šujan, generálny riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen.
Spoločnosť Marius Pedersen, a.s. so sídlom v Trenčíne, je dcérskou spoločnosťou najväčšej súkromnej dánskej spoločnosti v oblasti nakladania s odpadom – A/S MARIUS PEDERSEN. Na Slovensku sa Marius Pedersen etabloval ako profesionálna spoločnosť, ktorá poskytuje služby v oblasti odpadového hospodárstva, údržby komunikácií a starostlivosti o zeleň. Využívaním moderných technológií sa spoločnosť Marius Pedersen dlhodobo snaží minimalizovať dosahy spracovania odpadu na životné prostredie. Spoločnosť spolupracuje s viac ako štyristo mestami a obcami, pričom tieto služby zabezpečuje takmer pre jeden milión obyvateľov. Viac informácií na www.mariuspedersen.sk
Zaujímavosti z Európy
Odpad ako taký nepredstavuje len riziko pre životné prostredie, ale aj hospodársku stratu. Európania vyprodukujú viac ako 500 kilogramov komunálneho odpadu na osobu za rok. Rastúci podiel z tohto množstva odpadu sa recykluje a kompostuje a čoraz menší podiel sa posiela na skládky a do spaľovní.
Na Slovensku denne vzniká v priemere na osobu 1,4 kilogramov komunálneho odpadu. V roku 2021 sme vytvorili 2,7 miliónov ton komunálneho odpadu. Priemerný obyvateľ Slovenska tak v priemere ročne vyprodukuje 497 kilogramov odpadov. Produkcia odpadu u nás rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast až o polovicu. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.
Približne 41 % odpadu z domácností pritom končí na skládkach. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 49 %. Iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).
Eurostat sleduje aj produkciu komunálneho odpadu v Európskej únii. Medzi najväčších producentov odpadu patria Luxemburčania a Belgičania s hodnotami 790 a 746 kilogramov odpadu na hlavu za rok 2020. Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 287 kilogramov vyprodukovaného odpadu na jedného obyvateľa. Ďalšie dve priečky patria Poľsku a Estónsku s hodnotami 346 a 383 kilogramov.