Čo bolo impulzom na to aby sa aj LPS začali zaoberať týmto riešením ?
Videli sme že to reálne funguje. Letové prevádzkové služby riadia nielen leteckú premávku nad územím Slovenska ale aj premávku na slovenských letiskách. Naši riadiaci letovej prevádzky sú vo všetkých letiskových riadiacich vežiach. Vo svete je čoraz viac letísk, ktoré zavádzajú riadenie na diaľku. Aj s kolegami sme presvedčení, že sa takto môže zvýšiť nielen bezpečnosť ale aj flexibilita a komfort prevádzky letísk.
Ako to celé funguje ?
Ak to zjednoduším tak je to vzdialené riadenie príletov, odletov a všetkých pohybov po plochách letiska. To znamená, že na danom letisku už nemusí existovať klasická riadiaca veža ale sa vytvorí riadiace centrum plné moderných technológií, ktoré môže byť prakticky kdekoľvek.
Voláme to princíp rozšírenej reality. Na danom letisku je nainštalovaných množstvo rôznych kamier, senzorov a radarov, ktoré posielajú obraz a zvuk do vybraného riadiaceho centra. Tam majú potom riadiaci letovej prevádzky komplexný prehľad o všetkom presne tak, ako keby sa pozerali z veľkých okien klasickej riadiacej veže. Riadiaci majú zobrazovaciu technológiu na tak vysokej úrovni, že by ste ani neverili, že sa nepozeráte von oknom, ale ide o prenos na dlhú vzdialenosť.
Aké sú ďalšie výhody tohto riešenia?
Je ich viac, niektoré som už spomenul. Nebude potrebné stavať a následne nákladne udržiavať klasické riadiace veže. Takisto je možne takýmto spôsobom riadiť z jedného riadiaceho centra viac letísk súčasne. Plus vieme takto oveľa ľahšie reagovať na nečakané situácie a odriadiť let aj mimo prevádzkových hodín letiska. Navyše nebude, pre takto na diaľku riadené letisko, potrebných toľko ATM systémov ako keby tam bola klasická veža. V prípade veľkých letísk toto môže slúžiť ako záložné a doplnkové riešenie ku klasickej veži.
Nie sú tu riziká z pohľadu bezpečnosti?
Určite nie, práve naopak – bezpečnosť prevádzky sa ešte zvyšuje. Riadiaci letovej prevádzky má viac informácií, pretože mnohé parametre za neho vyhodnotí umelá inteligencia. V jednom momente môže mať aktuálne a komplexné informácie o viacerých lietadlách, plus mu k tomu umelá inteligencia vytvorí aj predikciu toho ako sa budú tieto ďalej správať. Dokonca ho upozorní aj na vtáky, ktoré by nevidel voľným okom a mohli by sa dostať do letovej osi lietadla. Takisto umožňuje infračervené videnie v nočnom režime. Šifrovanie prenášaných dát a zálohovanie systémov je tu na rovnakej úrovni zabezpečenia ako pri zvyšku systémov potrebných na riadenie letovej prevádzky
Kde bolo toto riešenie doteraz implementované a aké sú skúsenosti?
Tých letísk je čoraz viac. Napríklad Viedeň, Lipsko, Budapešť, Dublin, Londýn, Malmö, Bodø, Brindinisi, Akureyri, Jersey či Auckland. Doterajšie skúsenosti sú veľmi dobré. Neustály technologický pokrok navyše umožňuje aj neustále vylepšovanie a zdokonaľovanie tohto riešenia.
Kde sa má toto riešenie najväčšie opodstatnenie a aký je trend v jeho implementovaní?
Nateraz sa implementuje predovšetkým na menších a stredných letiskách., na tých väčších podporuje klasické riadenie letovej prevádzky. Okrem zvyšovania bezpečnosti a flexibility prináša aj ekonomické benefity.
Na akých letiskách v SR by toto riešenie dávalo najväčší význam?
Predovšetkým na tých menších. To znamená Letisko Piešťany, Letisko Žilina a Letisko Poprad.
Aké kroky zatiaľ LPS v tomto projekte zrealizovala?
Absolvovali sme prezentácie a workshopy možných riešení, ktoré sa už v súčasnosti prevádzkovo využívajú v zahraničí. Máme vypracovanú štúdiu uskutočniteľnosti ako aj štúdiu nákladov a prínosov. Obe s pozitívnymi výsledkami. Môžem teda povedať, že sme s kolegami urobili všetko potrebné k tomu aby bolo možné túto inováciu v riadení letovej prevádzky na letiskách uviesť do života.
Kedy by mohla začať prvá implementácia do praxe a kde?
Tu ešte nechcem predbiehať, ale myslím, že najlepšie predpoklady na implementáciu má aktuálne letisko v Piešťanoch.
Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky (LPS).