Článok vznikol v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.
„Pred začiatkom podnikania som študoval na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, kde som pôsobil takmer 11 rokov. Absolvoval som PhD. program ako odborný asistent, Maroš Kamenický sa venoval stomatochirurgii a implantológii,“ upresňuje Štefan Siskovič, spoluzakladateľ SK Dental. Dnes sa spoločnosť SK Dental rozrástla veľmi pekným smerom, personálne aj marketingovo. Výsledkom je skutočnosť, že spoločnosť prešla digitalizáciou riadiacich procesov a na každej klinike dnes pôsobí vo vedení tandem manažéra a hlavného doktora.
Zrodil sa nápad
Poznali sa spolu skôr, ako začali riešiť podnikanie. „ Maroš od skončenia štúdií pôsobil na zubnej pohotovosti v Bratislave a spomínal, že tam dochádzajú pacienti aj z Trnavského kraja. Táto informácia podnietila rozhovor o tom, či nezaložíme v Trnave zubnú pohotovosť,“ hovorí Siskovič. Z neformálnych rozhovorov teda vznikol nápad založiť si firmu. Ich predstava bola jednoduchá. Štefan mal mať na starosti administratívu, Maroš mal zabezpečiť zdravotnú starostlivosť.
„Pochádzam z Prešova a Štefan z Popradu, takže sme sa spoznali už na škole, kde sme ako kamaráti chodili na rôzne akcie a tak sme zistili, kto ako rozmýšľa. Nájsť si dobrého partnera do biznisu nie je jednoduché,“ hovorí Maroš Kamenický, spoluzakladateľ SK Dental.
Kombinácia právnika a zubného lekára sa zdala ako najlepšia možná, keďže v biznise sa mnoho právnych vecí ťažko posúva ďalej. V Trnave v tom čase chýbala zubná pohotovosť.
„Hneď v prvý deň otvorenia som ošetril 13 pacientov, čo bolo celkom dosť. Potrebovali sme personál, na ktorom to celé stojí. Pracovali sme veľa, celé dni aj víkendy, bolo zároveň náročné cestovať aj do Bratislavy,“ spomína Kamenický.
Neľahké začiatky
„Keď sme sa stretli, pracoval som na škole a môj plat predstavoval 450 eur. Mal sa mi narodiť syn a uvedomoval som si, že financovať chod bežného života bude náročné. Moja prvotná motivácia pri založení zubnej pohotovosti bola finančná. Nepredpokladal som, že sa z toho vyvinie podnikanie na takej úrovni, na akej je teraz,“ hovorí Siskovič.
Po dvoch rokoch sa tím rozrastal a otvorili si aj dennú ambulanciu. Zamestnancov sa im darilo udržať a podnikanie mohlo rásť. Otvorili si pobočky v Prešove, v Žiline a v Bratislave. Po piatich rokoch začali meniť štruktúru priestorov, vymenili podnájmy za vlastné priestory. „Hlavne covid nám ukázal, že prenájmy nie sú vhodné pre zdravotnícke zariadenia. Prenajímatelia nedokázali zabezpečiť priestory, ľudia im odchádzali, iba my sme zostávali. Vypínali nám klímy, zdravotníci nám odpadávali, čiže sme si uvedomili, že to nie je to, čo chceme dlhodobo udržať,“ hovorí Siskovič.
Kliniky sa začali rozrastať, pacienti, ktorí boli ošetrení na pohotovosti, si potrebovali niekde dokončiť ošetrenie zubov a u svojich lekárov mali 3, 4 mesiace čakacie doby. Bolo teda pre nich výhodné dokončiť si ich v SK Dental, čím sa zároveň vyťažili aj denné ambulancie.
„Investovali sme do rozvodov, do technológii, ale nebolo to ďalej udržateľné. Ak sme chceli fungovať, museli sme investovať do priestorov. Tak sme sa presťahovali do vlastných v Trnave, zo štyroch kresiel sme prešli na trinásť,“ dodáva Kamenický.
Pri nájme klasických administratívnych priestorov sa musia rekolaudovať na zdravotnícke zariadenie. „Prenajímateľ vám priestory neprestavia podľa platných technických noriem, často je to aj o tom, že musíte byť pripravený investovať vlastné finančné prostriedky avšak do priestorov, ktoré nevlastníte. Mať vlastné ambulancie je praktické, vieme si majetok spravovať a vieme pacientom poskytnúť taký komfort, aký by mali v 21. storočí dostať,“ hovorí Siskovič.
Financovanie z úveru
Prvé pokusy o financovanie boli ťažké. Banky novej firme bez histórie nepožičajú. „V jednej banke som dokonca vyčaril pani úsmev na tvári. Našťastie SLSP rozbiehala program pre začínajúcich podnikateľov. Dostali sme po trištvrte roku vyjednávania úver ako novozaložená firma. Síce bol úrok vyšší, ale dostali sme úver. Zvyšok sme zafinancovali z vlastných zdrojov,“ hovorí Siskovič.
Prvý úver bol vo výške 70 000 eur, z vlastných zdrojov sa im podarilo vložiť zhruba 40 000 eur. Pacienti im chodili od začiatku, čiže príjem sa generoval, mali dostatok financií na doktorov aj banku. Ako hovorí Štefan: „Zubnú ambulanciu si nepostavíte z vlastných zdrojov, ak čerstvo vyštudujete. Vybavenie jednej ambulancie teraz aj s kreslom a zariadením stojí od 150-tisíc a vyššie. Ako mladý človek sa teda musíte rozhodnúť, či budete mať kreslo a zaviažete sa na x rokov alebo budete mať vlastné bývanie. A to si treba dať na misky váh.“
Pôžička SLSP
„Ciel je ako pre každého zubára zhodnocovať svoj majetok a k tomu sme aj my pristúpili. Účelom podnikania zo zákona je generovanie zisku. Mienka na Slovensku je, že zdravotníctvo má byť zadarmo. Žiaľ, žiaden podnikateľ si nemôže dovoliť dlhodobo generovať stratu, a ak chcete poskytovať službu na úrovni, v slovenských podmienkach to znamená, že platby od poisťovní nepokryjú vaše náklady, čo zvyšuje tlak na výšku doplatkov. SLSP nám pomohla, keďže mala startupový produkt pre začínajúce firmy. My sme sa prihlásili a už od začiatku nám pomohli bez toho, aby sme tam museli dávať extra veľký vklad,“ hovorí Kamenický.
Ako spresnil Siskovič, skúsenosti z iných pohotovostí dovtedy boli také, že vám bolestivo vytrhli zub, často bez anestézie, alebo vám dali iba antibiotiká. „Naša predstava však bola od začiatku iná, inovátorská. Nechceli sme len prispieť k zmene ohodnocovania lekárov slúžiacich na LSPP, ktorí často dostávali v našich začiatkoch dve eurá na hodinu. Chceli sme, aby do služieb chodili dobrovoľne a dostali za to adekvátnu odmenu. S každým slúžiacim zdravotníkom na LSPP sme uzatvárali obchodnoprávne zmluvy, v ktorých sme si presne dohodli podmienky – koľko budú slúžiť, kedy a za akú odmenu s tým, že odmena výrazne prevyšovala vtedajší priemer, ktorý sa dával,“ pokračuje Siskovič.
Tento systém sa SK Dental rozhodli zmeniť v každom meste. Svojím pôsobením pomohli narušiť systém povinných služieb. Presadili sa v Prešove, Žiline a aj v Trnave, kde síce pohotovosť nebola, ale lekári rotovali, a tak poskytovali dobrovoľné služby za adekvátnu odmenu. Ako dodáva Kamenický: „Naším cieľom bolo vytvoriť pohotovosť, ktorá je kvalitná, štandard ošetrenia je na úrovni a pacient sa nebojí chytiť kľučky. Zároveň sa na našich klinikách poskytuje každá jedna služba, aby pacient nikam nemusel chodiť. Všetky služby máme pod jednou strechou. Jedinú službu ktorú zatiaľ nerobíme, sú zubné strojčeky.“
Odvážna vízia
Opustiť stabilný príjem, zobrať si úver a investovať do vlastného podnikania je odvaha pre každého. „A odvaha bola aj, že sme to chceli spraviť inak, kombináciou zubára a právnika. Dovtedy nič také v rámci zubného sveta nebolo. Oplatila sa a dokonca pomohla v slovenských podmienkach zvýšiť štandard a úroveň zdravotnej starostlivosti na zubných pohotovostiach,“ dodáva Siskovič.
Kamenický dodáva: „Za mňa bola odvaha po škole si otvoriť zubnú pohotovosť v krajskom meste, ktoré nie je malé. Odvaha boli situácie, ktoré musíte riešiť. Nastúpite do služby a máte pocit, že musíte zachrániť svet, lebo máte 10 pacientov v čakárni a neviete čo sa stane. Nie je to objednanie pacientov na výplne, ale ošetrujete, čo príde. A rovnako to platilo aj naopak, lebo Štefan mi robil backup, musel som byť suverénny v ošetrení pacientov, robil som sebe aj jemu dobré meno. Nešli sme vyrezávať z dreva alebo meniť defekt, mali sme za úlohu starať sa o zdravie ľudí. V zásade naši partneri majú rovnaké otázky pred sebou, či ísť s nami do projektov. Je to síce pre nich už ľahšie, lebo vlak je rozbehnutý.“
Ďalšie mestá
V rámci rozrastania bolo pre SK Dental nové aj ísť do ďalšieho mesta a prizvať partnera. Partner tak dostal miesto a tím v danom meste. Prišiel s nulovým vkladom do otvorenia kliniky.
„My sme ako matka zatiahli celú investíciu aj know-how a on zase priniesol prácu a expertízu, ktorá by mala garantovať kvalitu a úroveň zdravotnej starostlivosti. Preto máme v každom meste partnerov a spoločníkov vo firme, ktorí sú hlavnými lekármi a svojou účasťou na riadení kliniky zabezpečujú udržanie kvality zdravotnej starostlivosti,“ hovorí Siskovič.
Aktuálne majú v pláne otvoriť v Trenčíne ambulanciu a prebieha rozhodnutie o spolupráci s ďalším lekárom, ktorý by ju riadil. Ako Kamenický hodnotí: „Vidíme, čím si prechádza a aký boj zvádza, či do toho ísť. Ale nie je to jednoduché rozhodnutie. My sme si tým tiež prešli, emocionálne, energicky, finančne.
Prvé roky sme rástli stopercentne, po ôsmich rokoch sme sa stabilizovali a stali nielen personálne ale aj z ekonomického hľadiska firmou podnikajúcou v zubnej starostlivosti.“
Prečo ste sa rozhodli podporiť práve podnikateľský nápad so zubnou ordináciou?
„V Programe pre začínajúcich podnikateľov podporujeme rôzne druhy podnikania v rôznych štádiách. Klientov sa prostredníctvom otázok snažíme vzdelávať v oblasti finančného riadenia firmy a posudzujeme nielen kvalitu nápadu, ale aj samotných podnikateľov, ktorí chcú podnikanie realizovať. V tomto prípade išlo o výborné spojenie dvoch profesií - zubára a právnika, ktorí chceli začať podnikať v oblasti zdravotných služieb, ktoré boli v tom čase nedostatočne pokryté.
Prišli s rôznymi inováciami, jedna z nich bola zubná pohotovosť.
Celkovo sa nám nápad páčil aj z hľadiska ich osobností, aj z hľadiska toho, čo a ako budú robiť, ako plánovali podnikať. Išlo o pomoc nielen dvom mladým podnikateľom, ale aj o dôležité služby pre verejnosť a v neposlednom rade aj o poskytnutie ďalších pracovných miest, čo je jedným z hlavných cieľov Programu pre začínajúcich podnikateľov,“ hovorí Laura Veľká, expertka Slovenskej sporiteľne pre začínajúcich podnikateľov.
Čím vás oslovil ich nápad?
„Ako som spomínala, nápad bol smerovaný do správneho segmentu, ktorý v Trnave chýbal. Boli ochotní a schopní zohľadniť náš pohľad na ich podnikanie a nechať si aj poradiť.
Mali proaktívny prístup k veci, relevantnú prax, praktické skúsenosti a chuť pustiť sa do podnikania,“ dodáva Laura Veľká.
Bol to dobre predostretý návrh?
„Ich podnikateľský návrh sme spoločne dopracovali do takej formy a podoby, aby s ním boli spokojní oni a bol podporiteľný bankovým financovaním.
Ako v živote, tak aj v podnikaní nejde o to, aký je aktuálny stav, ale či sa z daného stavu chceme posunúť ďalej a zlepšiť ho, čo obaja podnikatelia z SK Dental s.r.o., ukázali v plnej miere aj s plánmi do budúcnosti,“ ukončuje Laura Veľká.
