Článok vznikol v spolupráci s Nadáciou VÚB.
Vlna má vynikajúce vlastnosti - v zime nás udržiava v teple a v lete v suchu, pretože odvádza vlhkosť od tela. Toto o nej vedeli už aj naši predkovia, ktorí ju využívali stovky rokov a spracovávali po celé generácie. „Vlna je charakteristická svojou pevnosťou, priedušnosťou a skvelými izolačnými vlastnosťami. Vďaka lanolínu je tiež antibakteriálna a antialergická a dokonca pohlcuje pachy. Je teda výborným materiálom aj z hľadiska údržby a starostlivosti,“ vysvetľuje Lívia Rášová, inšpiratívna eko-podnikateľka, ktorá chce svojou značkou Vlna pod Tatrami vrátiť vlnu do šatníkov a domovov Slovákov.
Tradícia chovu oviec a spracovania vlny na Slovensku siaha do 15. storočia, kedy sa v našich horách usadili valasi. Z týchto oviec pochádza u nás dodnes najrozšírenejšie plemeno známe ako zošľachtená valaška. Prvé zmienky hovoria, že sa vlna z valašiek využívala najmä v textilnej výrobe pri tkaní súkna, výrobe kobercov, klobúkov a obuvi. „V 19. a 20. storočí sa situácia zmenila. V dôsledku nižšieho počtu chovaných oviec, zvýšeného dopytu po syntetických materiáloch a industrializácie začal záujem o ovčiu vlnu klesať,“ približuje rodáčka z Novej Lesnej vo Vysokých Tatrách.
Práve fenoménu vlny ako materiálu, ktorého využívaním prospievame nielen sebe ale v konečnom dôsledku aj prírode, sa venuje ďalší diel enviropodcastu Nadácie VÚB Atlas.
Zbytočné plytvanie darom prírody
Podľa štatistík Zväzu chovateľov oviec a kôz sa v roku 2023 chovalo na Slovensku približne 300-tisíc oviec. Jedna ovca vyprodukuje ročne odhadom v priemere 4 kg vlny. „Vlna je prirodzený produkt chovu. Jeho vzniku sa nevieme vyhnúť. Ak by chovatelia ovce nestrihali, mohli by začať chradnúť, ovplyvnilo by to produkciu mlieka aj mäsa,“ vysvetľuje v rozhovore pre podcast Lívia Rášová.
Pre väčšinu slovenských chovateľov však predstavuje vlna vo výsledku záťaž. Nevyužíva sa ďalej ako materiál, ktorý by mohol slúžiť na výrobu nových produktov. „Na Slovensku vyhodíme približne milión kíl vlny ročne, pretože tu absentujú podniky, ktoré by vlnu od chovateľov odkupovali a ďalej spracovávali. Niektorí chovatelia ju dokonca zakopávajú alebo pália, čo je z hľadiska našej legislatívy a práce s biologickým odpadom zakázané,“ upozorňuje Lívia Rášová.
Podstata problému vlny ako odpadu spočíva hlavne v tom, že dochádza k zbytočnému plytvaniu materiálu z obnoviteľných zdrojov, ktorý je plne biologicky rozložiteľný. A na druhej strane sa namiesto neho využívajú syntetické materiály, ktoré sú záťažou pre životné prostredie. „Z hľadiska módneho priemyslu predstavuje vlna len okolo 1 % celkovej ročnej spotreby materiálov. Viac ako 70 % spotreby tvoria syntetické materiály, pričom až 80 % z nich je polyester,“ upozorňuje odborníčka na spracovanie vlny.
Inšpirácia z Islandu pre Slovákov
Lívia Rášová sa ako pôvodne vyštudovaná historička umenia dostala k práci s ovčou vlnou vďaka svojmu pobytu na Islande v roku 2018. Fascinovala ju tu tradícia výroby, ktorú Islanďania dodnes pestujú, a to aj v podobe handmade svetrov s typickým severským vzorom. Tie by nemali chýbať v šatníku žiadneho obyvateľa tejto ostrovnej krajiny. S nápadom začať pracovať s lokálnou slovenskou vlnou a zatraktívniť výrobky z nej založila po návrate domov vlastnú ekoznačku Vlna pod Tatrami. Lívia vo svojom ateliéri v Liptovskom Trnovci dnes vyrába pletené svetre, čiapky, šály s originálnym dizajnom a prichádza tiež s unikátnymi, funkčnými obalmi a predmetmi na rôzne použitie. Popri tom organizuje zábavno-vzdelávacie workshopy o vlne pre deti. Tie sa na nich napríklad dozvedia, ako sa surová vlna perie, češe, pradie na vretienku či ako funguje technika plstenia.
Myšlienka oživiť využívanie tohto prírodného materiálu minulý rok zaujala enviro expertov, ktorí ju vybrali medzi najinšpiratívnejšie eko-projekty na Slovensku. Startup Vlna pod Tatrami sa stal jedným z finalistov enviroceny Nadácie VÚB Atlas a so svojím príbehom bol aj súčasťou dokumentárneho filmu pre verejnosť. Šancu dať o sebe vedieť a získať verejnú podporu majú rovnakým spôsobom práve teraz aj ďalšie eko-startupy, organizácie, obce či školy. Nadácia VÚB otvorila do 7. februára prihlasovanie do ďalšieho ročníka tohto ocenenia. Medzi víťazov ocenenia prerozdelí granty v celkovej výške 50-tisíc eur.
„Myslím, že všeobecne rastie u ľudí záujem kupovať si veci, ktoré sú kvalitné, pekné a majú dlhú životnosť. Práve vlastnosti vlny ju predurčujú k tomu, aby sme výrobky z nej nosili a používali dlho. Pri správnej starostlivosti nám môžu vydržať aj dlhšie ako jeden život,“ hodnotí v rozhovore s moderátorkou Máriou Adamovou zakladateľka značky Vlna pod Tatrami Lívia Rášová a s úsmevom dodáva: „Mojím prianím do budúcnosti je aj po vzore Islandu motto – slovenský sveter do každej skrine. Verím, že vlna ako materiál má u nás veľký potenciál.“
Vypočujte si celý rozhovor v podcaste Atlas
- Aké rôzne druhy vlny existujú a v čom sa líši ich použitie?
- V čom je rozdiel medzi vlnou merino, známou z bežných obchodov s oblečením, a typickou vlnou od slovenských chovateľov?
- Čím všetkým musí vlna v surovom stave prejsť, aby sa z nej stala priadza na výrobu oblečenia?
- Aké praktické veci sa dnes dajú z vlny vyrobiť a aké to má výhody?
- Ktoré krajiny môžu Slovensko najviac inšpirovať pre využívanie vlny a ako?
- Čo zaujímavé chystá slovenský startup Vlna pod Tatrami a aké originálne výrobky ponúka?
Odpovede prináša najnovšia epizóda enviropodcastu Nadácie VÚB Atlas.
Vypočuť si ju môžete tu: