Akvizícia srbskej vagónky Goša Fabrika šinskih vozila (Goša FSV) spred 10 rokov vystrelila trnavskú fabriku ŽOS veľkopodnikateľa Vladimíra Poóra k titulu najväčšej dielne na opravy železničných vozňov v strednej Európe.
Závod v Smederevskej Palanke každoročne generuje veľké straty, fabrika navyše posledných šesť rokov vypláca svojim 370 zamestnancom iba tri štvrtiny hodnoty ich výplat. Problémy továrne sa naplno prejavili koncom tohto marca, keď po tragédii v jednej z výrobných hál vstúpilo do ostrého štrajku vyše dvesto pracovníkov firmy.
Majiteľ z Trnavy vtedy fabrike predpovedal dva scenáre – konkurz alebo nového investora. Napokon sa vagónky narýchlo zbavil predajom cyperskej firme Lisnart Holdings. Zdroj HN z prostredia spoločnosti Goša FSV, ktorý nechce byť menovaný, tvrdí, že za schránkou z daňového raja stoja ľudia blízki Vladimírovi Poórovi.
„Srbský projekt bol neúspešný a predali sme ho prvému možnému záujemcovi. Naša strata predstavuje 20 miliónov eur. Vagónku Goša dnes nevlastníme ani manažérsky neovládame,“ hovorí pre HN Vladimír Poór, predseda predstavenstva ŽOS Trnava. Na otázku o prepojenosti s novými vlastníkmi srbskej vagónky Poór neodpovedal.
Pôvodní majitelia a vplyv
Z informácií HN vyplýva, že železničným opravovniam v Srbsku hrozí konkurz a Trnavčania sa ich predajom mali zbaviť zodpovednosti za vzniknuté záväzky. Srbské médiá dlhy firmy odhadujú na takmer sedem miliónov eur. Zdroj HN situáciu okolo obchodnej transakcie vysvetľuje tak, že prevodom akcií podniku na spriaznenú cyperskú schránku Lisnart si majú pôvodní vlastníci Goše nepriamo ponechať plnú kontrolu nad závodom, a to i v prípade rozpredaja jeho majetku v konkurze.
„Nový manažment sa spoločnosť snaží reštrukturalizovať a v uplynulých dňoch ŽOS Trnava dostala žiadosť o odloženie splatnosti našich pohľadávok o päť rokov. V súčasnosti analyzujeme ich vymožiteľnosť, respektíve odloženie ich splatnosti,“ tvrdí Poór.
Po odchode Poórovej ŽOS Trnava tak v Srbsku zostáva v sektore železničnej výroby podnikať už iba jedna slovenská firma – producent nákladných vozňov a podvozkov Tatravagónka Poprad. Najväčší európsky výrobca vagónov patriaci spoločnosti Optifin Invest podnikateľov Alexeja Beljajeva a Michala Lazara kúpil v roku 2010 srbskú vagónku Bratstvo Subotica za 5,4 milióna eur. Majitelia ŽOS Trnava a popradskej Tatravagónky pritom stoja spoločne ako akcionári za spoločnosťou Železničné opravovne a strojárne Zvolen, ktorá sa špecializuje na motorové rušne a vozne.
Za schránkou stoja Slováci
Papierovými akcionármi Lisnart Holdings má byť údajne trojica Slovákov – Ladislav Bizík, Ján Butkovský a Igor Kiška. Aký plán záchrany pre krachujúce železničné opravovne v Srbsku pripravujú, nie je známe. Ján Butkovský na otázky HN odmietol odpovedať. S Ladislavom Bizíkom, ktorý sa s Vladimírom Poórom pozná desiatky rokov, ani s Igorom Kiškom sa HN spojiť nepodarilo. Bizík v minulosti pôsobil s Poórovým príbuzným Jurajom Poórom v manažmente slovenských aerolínií VIP Wings, ktoré sa v roku 2011 rozčlenili na VR Jet a Danube Wings.
Ani jedna zo spomínaných aeroliniek už v súčasnosti neexistuje. Cyperská Lisnart je pritom od septembra 2016 jedným z troch spoločníkov v slovenskej spoločnosti Airport Parking spájanej s vplyvom Vladimíra Poóra. Za Airport Parking ako konatelia vystupujú práve Bizík, Butkovský a Kiška. Lisnart Holdings pritom podiel v parkovacej firme zaťažený záložným právom v prospech J&T Banky preberala po lichtenštajnskej spoločnosti GIW – Global In-West Anstalt. Firma Airport Parking v minulosti na bratislavskom letisku prevádzkovala parkovisko. Aktuálne tam už nepôsobí. Parkovisko od 1. januára 2016 prevádzkuje letisko vo vlastnej réžii,“ potvrdzuje hovorkyňa letiska v Bratislave Veronika Ševčíková.
Krachujúcu fabriku predali za vyše štyri milióny
HN majú v redakcii okrem iných listinných dokumentov k dispozícii i kúpnopredajnú zmluvu medzi ŽOS Trnava a Lisnart Holdings. Za cyperskú schránku zmluvu podpisovala jej štatutárka Eleftheria Kyriakou a na základe špeciálneho splnomocnenia Slovák Peter Kmeč, za trnavský podnik dvaja najvyššie postavení členovia jeho predstavenstva - Vladimír Poór a Miroslav Náhlik. Pravosť podpisov od všetkých troch Slovákov pod zmluvou overoval trnavský notár Juraj Novák. Z dokumentu vyplýva, že cena za 100 percent akcií zadĺženej Goše bola viac ako 4,22 milióna eur.
Rovnakú sumu pritom vykazovala Poórova ŽOS-ka vo svojom účtovníctve pri ocenení podielu v srbskej továrni. Viaceré vládne dokumenty, popisujúce hospodársku spoluprácu medzi Slovenskom a Srbskom, uvádzajú, že ŽOS Trnava sprivatizovala podnik Goša v roku 2007 za 1,8 milióna eur a približne do júna 2013 v ňom preinvestovala ďalších 4,2 milióna eur. Podľa údajov z účtovnej uzávierky ŽOS uzatvorila Trnava srbská fabrika rok 2015 so stratou 2,24 milióna eur a hodnota jej vlastného imania tak vykázala mínus 9,56 milióna eur. Rok predtým Goša hospodárila so stratou 4,9 milióna eur.