Na jar tohto roku uzrela svetlo sveta zaujímavá štúdia s názvom Poľnohospodárstvo Európskej únie v číslach. Jej autor, profesor. Ing. Prokop Jurášek, DrSc., z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v nej podrobne rozoberá faktory, ktoré ovplyvňujú úroveň poľnohospodárskej výroby. Analýza je doplnená bohatou tabuľkovou časťou. Brožúrka vďaka kombinácii zrozumiteľného a skvelého jazyka a zaujímavého podávania faktov upúta nielen odborníka. Možno táto práca pomôže zlomiť niektoré názory, ktoré vnášajú skepsu do pohľadov na našu európsku budúcnosť. Prinášame niekoľko úryvkov z kapitoly o sebestačnosti.
"Sebestačnosť v poľnohospodárskych produktoch, predovšetkým v potravinách, je veľmi aktuálnym a naliehavým problémom pre každú krajinu sveta. Stupeň -- miera sebestačnosti v potravinách je jedným z najdôležitejších ukazovateľov, v ktorom sa odzrkadľuje celková ekonomická i spoločenská úroveň krajiny...
Na svete niet jedinej krajiny (i keby bola akokoľvek veľká), ktorá by bola úplne sebestačná vo všetkých poľnohospodárskych produktoch či potravinách. Niektoré krajiny môžu byť sebestačné alebo prebytkové v základných produktoch spotrebu (zrnoviny, zelenina, mäso, mlieko atď.), ale zvyčajne už nemusia byť sebestačné či prebytkové v ostatných produktoch spotreby (cukor, niektoré druhy ovocia, káva, čaj, atď.). Ďalej existuje viacero krajín, ktoré majú svojrázne modely poľnohospodárskej výroby, sú výrazne špecializované na isté potravinové či nepotravinové výrobky (cukor, káva, kakao, čaj, bavlna, surový kaučuk, atď.), pričom majú pasívnu bilanciu v základných druhoch potravín. Takúto pasívnu bilanciu by pri primeraných podmienkach medzinárodnej deľby práce mohli kompenzovať dovozom...
Prioritným poslaním poľnohospodárskej výroby -- z hľadiska národných ekonomík jednotlivých krajín sveta -- je zabezpečiť produkciu takého množstva a sortimentu výrobkov, ktoré podľa možnosti postačuje (alebo dokonca prevyšuje) potreby, požiadavky obyvateľstva čo do potravín...
Keď hovoríme o potravinovej bezpečnosti v agrárnej politike najmä rozvinutých krajín sveta, tak táto politika má vymedzovať, určovať poľnohospodárstvu také ciele a také úlohy, aby bola zabezpečená sebestačnosť vo výrobe základných produktov. To znamená, že domáci trh s potravinami by mal byť v rozhodujúcej miere nasýtený produktmi domáceho pôvodu. V podmienkach otvoreného svetového trhu to znamená, že príslušné krajiny by mali dosiahnuť prah potravinovej bezpečnosti minimálne vo výške 90 %... Dnes má spoločenstvo 15 krajín EÚ ako celok vo väčšine základných potravinových a krmovinových produktov vyšší stupeň sebestačnosti ako 100 %... krajiny EÚ ako celok sa premenili z niekdajšieho veľkého importéra na druhého najväčšieho agrárneho exportéra, zaraz po Severnej Amerike...
Keďže sa naša krajina nachádza v miernom pásme, budeme trvale nevyhnutne závislí od importu južného ovocia ako aj od importu rôznych požívatín tropickej alebo subtropickej proveniencie. Toto konštatovanie sa týka -- v tej či onej miere -- aj jednotlivých krajín EÚ...
Pokiaľ ide o problematiku drahých potravín, treba povedať, že ony nevznikajú nevyhnutne iba v poľnohospodárskej prvovýrobe, "vyrábajú" sa skôr v cenách vstupov, v priebehu ďalšieho priemyselného spracovania a -- pokiaľ ide o skúsenosti z našej krajiny -- najmä v obchodnej sieti.
V súvislosti so sebestačnosťou ide tiež o to, aby sa v príslušnej krajine udržal výrobný potenciál na výrobu tých poľnohospodárskych produktov, ktoré dokáže vyrobiť krajina doma na určitej poľnohospodárskej úrovni. Tento výrobný potenciál (v rámci aj mimo rámca poľnohospodárstva) by sa mal v prípade nevyhnutnosti vypnúť k výkonu nad rámec optimálnej sebestačnosti.
Ak hovoríme o exporte a importe poľnohospodárskych komodít -- najmä potravín -- tak väčšina sveta má pasívne saldo. Sú medzi nimi nielen rozvojové, ale aj rozvinuté krajiny... v trhovom prostredí rozvinutých krajín sveta je potravinové hospodárstvo efektívnym celkom. Pri primeranom raste národných ekonomík sa táto vlastnosť udrží veľmi pravdepodobne aj v budúcnosti. Je to zapríčinené najmä tým, že poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel produkujú nezastupiteľné jedinečné produkty -- potravinu pre výživu obyvateľstva. (Na inom mieste tejto štúdie autor hovorí aj o tom, ako tradícia a zvyklosti ovplyvňujú nároky na potravinársku produkciu najmä z hľadiska jej skladby, pozn. red.)
Skutočnosť na svete je v súčasnom období taká, že najmä rozvinuté krajiny (navyše krajiny s vysokou či primeranou disponibilitou pôdy) už buď prekračujú optimálny stupeň sebestačnosti (spotreby) alebo sa usilujú dostať sa čo najbližšie k ukazovateľu -- stupňu 100 %. Ide o výhody ekonomické aj politické, hygienické aj zdravotné. Sebestačnosť nadobúda v súčasnom svete neustále výraznejší politicko-strategický rozmer.
Pokiaľ ide o zrnoviny, tak na Slovensku sa dorobí na jedného obyvateľa 526 kg, v EÚ 562 a vo svete iba 342 kg. Slovensko je v produkcii zrnovín sebestačné.
V rámci živočíšnej výroby je najdôležitejším agregovaným produktom mäso. Najvyššia produkcia mäsa na 1 obyvateľa je v Dánsku (to má aj najvyššiu produkciu zrnovín, pozn. red.) -- 376,6 kg, najnižšia zasa v Grécku -- iba 47,5 kg. Na Slovensku nie je táto produkcia nijako -- zatiaľ -- povzbudivá a predstavuje iba 61,3 kg. V EÚ to činí 96,0 kg a za svet to predstavuje len 37,8 kg.
Najvyššia spotreba zrnovín (v ekvivalente zrna, nie múky) je v Grécku a činí na ň+???? obyvateľa až 150,4 kg (to by bolo v ekvivalente múky okolo 105 kg). Najnižšia spotreba zrnovín na 1 obyvateľa je v tej krajine, kde je aj najnižšia produkcia, v Holandsku -- 57,5 kg. Na Slovensku tento ukazovateľ predstavuje 99,6 kg v EÚ 87,7 kg.
Najvyšší stupeň sebestačnosti vyjadrený v tonách na 1 obyvateľa a rok je v Dánsku a činí 6,45 OJ (obilných jednotiek, pozn. red.). Priemer v EÚ predstavuje 2,55 OJ, kým na Slovensku to činí 1,76 OJ. Vo svete ako celku to predstavuje iba 1,35 OJ.
StoryEditor