Privatizácia patrí medzi najzložitejšie, najsledovanejšie a najkontroverznejšie procesy zmeny spoločenského systému vo všetkých postkomunistických krajinách. Privatizácia na Slovensku a najmä šanca zbohatnúť bez práce významným spôsobom ovplyvnila proces zmien v spoločnosti. Problémy nedostatku kapitálu oproti objemu privatizovaného majetku mala riešiť predovšetkým kupónová privatizácia, ktorej cieľom bolo zabezpečiť rýchlu privatizáciu s akcentom na odškodnenie občanov formou takmer bezplatného rozdania akcií. Jej negatívnou stránkou bola vysoká miera rozdrobenosti majetku, veľké množstvo akcionárov a z toho vyplývajúce neadresné vlastníctvo a jeho zneužívanie investičnými privatizačnými fondmi.
Bez ohľadu na majetkové alebo iné pomery sa mohol každý občan (s obmedzením nad 18 rokov veku) zaplatením symbolického manipulačného poplatku (1 000 + 35 Kčs) stať majiteľom kupónovej knižky, ktorej kupóny mohol v jednotlivých privatizačných kolách vymeniť za akcie podnikov, a to buď priamo, alebo prostredníctvom investičných privatizačných fondov. Na prvú vlnu kupónovej privatizácie bol vyčlenený majetok 1 427 akciových spoločností (943 v ČR a 484 v SR) v hodnote 296 536 161 000 Kčs (206 424 419 000 Kčs v ČR a 90 111 742 000 Kčs v SR) a právoplatne zaregistrovaných občanov bolo 8 522 178 (5 942 851 v ČR a 2 579 327 v SR). Na jedného držiteľa investičných kupónov tak pripadal majetok v nominálnej hodnote 34 796 Kčs. Podľa vyhodnotenia priemerných nadobúdacích kurzov akcií v jednotlivých privatizačných kolách a ich priemerných kurzoch na pražskom a bratislavskom RM-Systéme počas prvých deviatich mesiacov bol pomer medzi trhovou a bilančnou cenou 60, 5 % v ČR a 35, 2 % v SR. To znamená, že priemerná hodnota kupónovej knižky z prvej vlny kupónovej privatizácie bola 18 400 Kčs. V nasledujúcom článku sa môže čitateľ oboznámiť s jednou skupinou investičných privatizačných fondov (IPF), predovšetkým s ich postupným vývojom, ktorý bol zavŕšený neslávnym koncom.
Podstata produktu Akciové sporenie
Jednými z investičných privatizačných fondov, ktoré rozvinuli svoju činnosť v procese privatizácie, boli aj slovenské regionálne IPF. Z celkového počtu 167 investičných privatizačných fondov, založených pre prvú vlnu kupónovej privatizácie, 10 založila a aj spravovala akciová spoločnosť Dividend. Tieto fondy niesli príznačné slovenské názvy - Fatra, Hornád, Tríbeč, Dunaj, Ister, Ipeľ, Torysa, Váh, Hron a Považský Inovec. Súbežne so založením týchto investičných privatizačných fondov spoločnosť Dividend priniesla produkt s názvom Akciové sporenie. Napriek názvu jeho jediná podstata spočívala vo verejnom úpise akcií spoločnosti Dividend, z ktorej každá mala nominálnu hodnotu 1 000 Kčs. Spoločnosť Dividend bola v tom čase v majoritnom vlastníctve troch spoločností - Slovenská poisťovňa, SEAFLY AB a Devín, teda dve spoločnosti, ktoré zakladal a riadil Alexander František Zvrškovec. Svoje skúsenosti so spoluprácou s týmto pánom pre Prácu objasnil Alojz Ondra, vtedajší generálny riaditeľ Slovenskej štátnej sporiteľne:
"To je osobitný problém. Pán Zvrškovec je predsedom Predstavenstva a. s. Dividend. Akcionárom tejto spoločnosti je aj SŠTSP. Dostali sme sa tam nie vlastnou zásluhou, ale tak, že sme poskytli úver pre jednu organizáciu, ktorá bola členom spoločnosti Dividend. Keďže nebola schopná zaplatiť úver, my sme odkúpili jej akcie a stali sa tak členom Dividendu... Pán Zvrškovec pracuje nie celkom prípustnými formami konkurencie. Upozorňovali sme ho napr. na formu získavania tzv. vkladov - on to nazval investičné či fondové sporenie. Upozornili sme ho, že to nemôže robiť, pretože tým by sa dostal do kategórie bánk... Napokon to riešil akciami. Absolútne sú neprípustné jeho formy propagácie - heslá ako: Nesporte v sporiteľni alebo bankách, pretože neviete, o koľko prídete, Jediná dobrá forma je fond a fondové sporenie... My sme pána Zvrškovca upozornili, že jeho metódy nezodpovedajú normálnym zásadám konkurencie. Nazval som to vyslovene nekalou súťažou. Upozornili sme, že ak bude takto pokračovať, budeme to riešiť právnou cestou." (Práca, 12. 1. 1993, s. 6.)
Mohli by sme tento pokus nazvať prvým pokusom o založenie nebankovej spoločnosti, ktorých účinkovanie na Slovensku vyvrcholilo nie práve šťastným záverom na začiatku tohto roka? Napríklad len v Slovenskej štátnej sporiteľni bolo v tom čase na účtoch fyzických osôb viac než 100 miliárd Kčs, o ktoré stálo za to bojovať. Spoločnosť Dividend získala novovydanými akciami celkovo 15 364 000 Sk od 1 213 akcionárov - fyzických osôb.
Dividend a priemysel
Investičné privatizačné fondy založené spoločnosťou Dividend získali, podľa vyjadrenia p. Kormanovej, členky Predstavenstva Dividendu, spolu 56 miliónov investičných bodov od takmer 70 000 držiteľov investičných kupónov (Hospodárske noviny, 11. 10. 1993, s. 1). Na rozdiel od prevažnej väčšiny investičných privatizačných fondov boli získané body investované takmer výlučne do akciových spoločností pôsobiacich na území Slovenskej republiky. V majetku investičných fondov sa po ukončení prvej vlny kupónovej privatizácie nachádzali akcie len troch českých spoločností - Obchodní zařízení Praha, České loděnice a Roučka Slatina Brno. Spoločnosť Dividend sa pri investovaní odlišovala od ostatných investičných fondov aj orientáciou výlučne na priemyselné podniky, na rozdiel od väčšiny fondov, ktoré sa zameriavali vo veľkej miere aj na finančníctvo. Investície boli orientované predovšetkým do strojárskeho, drevárskeho, potravinárskeho a stavebného priemyslu. Spoločnosť Dividend tak spolu s investičnými privatizačnými fondmi, ktoré sama založila, získala významný vplyv napríklad v ZŤS Strojárne Námestovo, a. s. (41,5 % na základnom imaní), Klas, a. s. (38,4 %), ZŤS Inmart, a. s. (37,3 %), Slovenské lučobné závody, a. s. (35,2 %), Hydinársky kombinát, a. s. (34,7 %) atď. Celkovo vo viac než 50 spoločnostiach dosiahli investičné fondy pod správou Dividendu viac než 10-percentný podiel na základom imaní privatizovaných spoločností (napr. Bardejovské strojárne, Zemplínska hydina, Piloimpregna, Západoslovenské nábytkárske závody, PREFA Sučany, Seredský cukrovar, Pienstav...). Najdôležitejším predstaviteľom spoločnosti Dividend bol a je A. F. Zvrškovec. Jeho významné postavenie potvrdili v tom čase aj nominácie do predstavenstiev takmer všetkých spoločností, v ktorých investičné fondy spravované Dividendom mali významnejšie podiely. Stratégia týchto fondov bola teda do značnej miery definovaná práve pánom Zvrškovcom, ktorý od začiatku razil filozofiu strategického vplyvu na spoločnosti v portfóliu týchto fondov.
Neoprávnené prevody
Ešte pred vydaním akcií investičných privatizačných fondov držiteľom investičných kupónov, tesne po ukončení prvej vlny kupónovej privatizácie, došlo - pravdepodobne z dôvodu efektívnejšieho výkonu správy - k zlúčeniu týchto desiatich investičných fondov. Ich nástupcami, ktorí prevzali na seba všetky ich aktíva a záväzky, sa stali Investičný fond IPEĽ, a. s. (s ktorým sa zlúčili investičné privatizačné fondy Dunaj, Fatra, Tríbeč a Považský Inovec) a Investičný fond Ister, a. s. (s ktorým sa zlúčili investičné privatizačné fondy Hron, Torysa, Hornád a Váh). Takto vznikli dva veľké investičné fondy - Ipeľ so základným imaním 564 774 000 Sk a Ister so základným imaním 1 093 146 000 Sk. Správa majetku týchto fondov bola ukončená v roku 1995, keď Ministerstvo financií SR vykonalo kontrolu dodržiavania zákona o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v Investičnej spoločnosti Dividend, ako aj v investičných fondoch Ipeľ a Ister, pričom zistilo 15 porušení zákona (Práca, 3. 11. 1995, s. 1). Preto v správnom konaní rozhodnutím z 12. 10. 1995 MF SR popri pokute 2 mil. Sk odňalo IS Dividend, a. s., Bratislava povolenie, na základe ktorého vznikla. Znamená to, že viac nesmie vykonávať činnosť investičnej spoločnosti, a teda ani spravovať investičné fondy. Za dočasného správcu majetku obidvoch investičných fondov Ministerstvo financií SR určilo investičnú spoločnosť VÚB Invest. Podľa zistení kontroly si spoločnosť Dividend od investičných fondov Ipeľ a Ister, prípadne fondov, ktoré do nich zlúčili, za ich správu v rokoch 1993 a 1994 vyúčtovala a nechala preplatiť až 161,4 mil. Sk namiesto 52,6 mil. Sk, teda neoprávnene si previedla z prostriedkov investičných fondov 108,8 mil. Sk. Navyše -
-------------------------------
Dividend ako informovaný správca si vybral najlukratívnejšie akcie (ktorými fondy hradili časť odplaty za správu), takže už v čase kontroly ich hodnota bola o 50 mil. vyššia, o čo zasa nižší zostal majetok spravovaných fondov. Zmluvy o poplatkoch (ktorých nedodržanie potom správca sankcionoval vysokými úrokmi, hoci vedel, že v tom čase ešte nedošlo k vydaniu akcií a fondy ešte nedisponovali majetkom) uzatváral správca (Dividend) s predstavenstvami investičných fondov, ktoré sám zvolil. Takže ich akcionári nemohli ovplyvniť výšku odplaty za správu fondu.
---------------------------------
Správca si ju účtoval aj za činnosť, ktorú ešte nevykonával. Podľa názoru ministerstva tým došlo k značnej majetkovej ujme akcionárov fondov, najmä ak prevažnú časť získaných akcií (v sume 91,5 mil. Sk) potom Dividend predal svojej spoločnosti Seafly bez toho, aby cenu za kúpu do začiatku kontroly uhradila. Ministerstvo nariadilo Dividendu v opatreniach na nápravu, aby fondom neoprávnené vyúčtované prostriedky vrátil. Pokutu po 200 000 Sk za to, že dostatočne nechránili záujmy svojich akcionárov a preplatili investičnej spoločnosti nezákonné sumy, dostali aj investičné fondy Ister a Ipeľ. Ministerstvo nariadilo zvoliť alebo vymenovať do ich orgánov nové osoby. Proti rozhodnutiu ministerstva financií podal Dividend žalobu na Najvyšší súd SR. Rozhodnutie Najvyššieho súdu podľa dostupných informácií dosiaľ nebolo zverejnené.
Osudy IF Ipeľ a Ister
Pár mesiacov po zmene správcov investičných fondov zvolala investičná spoločnosť VÚB Kupón valné zhromaždenia investičných fondov Ipeľ a Ister, na ktorých sa akcionári týchto fondov rozhodli zmeniť fondy na samosprávne - teda na fondy, ktoré sú priamo riadené ich predstavenstvami. Akcionárska štruktúra týchto investičných fondov bola však dovtedy veľmi rozdrobená. Rozhodujúci vplyv v investičnom fonde Ister mala skupina spoločností Con-Tech, s. r. o. (3,83-percentný podiel v čase konania v. z.), Seafly, a. s. (2,72 %), Koin, s. r. o. (0,82 %) a AJ OZAP (0,91 %), ktoré spoločne ovládali viac než 8 % jeho základného imania. Pri investičnom fonde IF Ipeľ boli známi len dvaja významní akcionári - spoločnosť Con-Tech, s. r. o. (5,21 %) a Moravia Banka, a. s. (5,61 %). Ku koncu roku 1996 podiel spoločnosti Moravia Banka prešiel na spoločnosť MOBA Real, a. s.
------------------------
Na rozdiel od mnohých iných investičných fondov, o vládnutie ktorých sa v tom období zvádzali urputné "boje" medzi mnohými finančnými "žralokmi", o tieto investičné fondy záujem nebol. Trh zrejme mal informácie, prípadne aspoň tušil, že portfólio týchto fondov nie je pre nikoho zaujímavé, keďže sa stali iba nástrojom na ovládnutie množstva spoločností spoločnosťou Dividend a jej blízkymi firmami.
-----------------------------
A tak sa začala písať posledná fáza účinkovania týchto investičných fondov. Na menší z nich - Ipeľ - bol v roku 1999 podaný návrh na konkurz. Investičný fond Ipeľ splatné záväzky uznal a uviedol, že nemá prostriedky na ich uhradenie, keďže od roku 1995 nevykonáva činnosť smerujúcu k dosahovaniu zisku (!). Celková strata minulých rokov dosahovala výšku 622 341 000 Sk, čím sa vlastné imanie objavilo v zápornej hodnote, a to vo výške 577 601 000 Sk. Investičný fond Ipeľ teda nemal majetok ani na pokrytie nákladov konania, a preto súd zamietol návrh na konkurz pre nedostatok majetku. Pár mesiacov na to, presnejšie 17. 11. 1999, investičný fond Ipeľ prestal existovať aj na papieri a bol vymazaný z obchodného registra. Jeho väčší brat má o niečo lepší záver. Podľa posledných dostupných údajov (Národná obroda, 24. 9. 1998) mala rozhodujúci vplyv na investičný fond Ister skupina spoločností Con-tech, s. r. o. (3,83-percentný podiel), Seafly, a. s. (2,72 %), AJ OZAP, a. s. (0,91 %) a Koin, s. r. o. (0,82 %). Posledná známa čistá hodnota majetku pripadajúceho na jednu akciu predstavuje približne 120 Sk. Otázna je však reálnosť tohto výpočtu, keďže jeho portfólio sa skladalo ku koncu roka 1998 z akcií: Better (1,7 % na majetku), Geostroj (6,71 %), Koželužne Bošany (0,48 %), Nábytkáreň (10,66 %), Poľnonákup Novohrad (1,99 %), Severoslovenské tehelne v likvidácii (8,50 %), Západoslovenské nábytkárske závody (1,96 %), Obchodní zařízení Praha (48,29 %), Frigo (15,66 %), Bardejovské strojárne (3,25 %). To znamená, že viac než 90 % majetku je vložených v akciách s viac než otáznym reálnym výnosom. Nakoniec 20. 6. 2000 rozhodlo náhradné valné zhromaždenie o zrušení investičného fondu Ister s likvidáciou a určilo za likvidátora Milana Alberta (Samuela Bibzu 15, Martin). Tieto skutočnosti boli 17. 5. 2001 zapísané aj do obchodného registra.
Okolo investičných fondov a. s. IF Ister a a. s. IF Ipeľ sa v priebehu ich existencie vytvorila skupina spoločností, ktoré sú s týmito dvoma fondmi úzko personálne prepojené. Asi najznámejšou spoločnosťou je a. s. Seafly. Na účte tejto spoločnosti v SCP SR sa nachádza približne 15 významných podielov. Asi najzaujímavejší z týchto podielov je približne 10-percentný podiel v spoločnosti Frigo, a. s. Táto spoločnosť totiž podľa dostupných informácií združuje niekoľko významných podielov v hydinárskych podnikoch na Slovensku. Medzi ďalšími spoločnosťami, ktoré existujú v okolí IF Ister a IF Ipeľ,
--------------------------------
Mimoriadne zaujímavú pozíciu má spoločnosť Con-tech, s. r. o. Jej špecifické postavenie bolo dané najmä tým, že ku koncu roku 1995 boli voči nej vedené v IF Ister pohľadávky vo výške viac než 200 mil. Sk, pričom tieto pohľadávky vznikli ako neuhradená suma za predaj spomínaných podielov z portfólia tohto fondu. Okrem spoločností Seafly, a. s., a Con-tech sú vo významnom vzťahu k týmto fondom aj spoločnosti AJ Producter, a. s., Koin Bratislava, s. r. o., ktoré majú takisto významné podiely vo viacerých spoločnostiach. Časť týchto spoločností pritom vytvorila zaujímavé združenie s názvom Dividend Group, ktorého cieľom je "diverzifikovať svoje investície tak, aby zabezpečili stabilný a akceptovateľný výnos akcionárom".
--------------------------------
Natíska sa tu otázka, aký osoh mali zo svojej investície DIK-ovia. Pre zaujímavosť je azda vhodné pripomenúť si slová A. F. Zvrškovca: "...Dôvodom tohto rozhodnutia je inflácia. Vaše peniaze (ich kúpna sila) sa cestou inflácie znehodnocujú najmenej o 20 % každý rok. Hotovosť, ktorú sa vám podarí premeniť na akcie, je automaticky chránená proti inflácii. Druhou otázkou je, do akej miery je Dividend schopný investovať vaše peniaze do podnikov, ktoré majú schopnosť tvorby zisku. Dividend je spoločnosť založená Poisťovňou, Sporiteľňou a spoločnosťou Devín. Dividend spravuje desať regionálnych privatizačných fondov a spolupracuje s inými investormi... Strategickým cieľom Dividendu je investovať nazhromaždené peniaze v prvom rade do tých podnikov, ktoré spravuje pre privatizačné fondy a ktoré po prevedení ukazujú unikátnu schopnosť tvorby zisku. Pre svojich vlastníkov Dividend využije informáciu, ktorú získal ako správca privatizačných fondov a ponúkne svojim vlastníkom možnosť investície do týchto podnikov prv, ako sa táto možnosť ponúkne iným." (Nový čas, 18. 8. 1992, s. 19.) Čo dodať?