Slovensko a Európska menová únia bez ružových okuliarov

Úplne otvorená ostáva navyše otázka porovnania a vyhodnotenia nákladov a výnosov vstupu do eurozóny v závislosti od nášho začlenenia sa do nej. Výsledný efekt pritom bude závislý tak od pripravenosti ekonomiky Slovenska, ako aj od vývoja v samotnej únii. Ani jedno by sa nemalo podceňovať.

Východiská úvah
K východiskovým vnútorným bariéram vstupu Slovenska, a to osobitne rýchleho, do Európskej menovej únie patria:
- ekonomické, cenové a mzdové zaostávanie Slovenska za krajinami eurozóny (a viac, napríklad, za USA);
- nízka pružnosť pracovnej sily, cien a miezd a obmedzenia z prechodných období;
- limity rýchleho plnenia nominálnych (maastrichtských) konvergenčných kritérií;
- konkurenčné nevýhody Slovenska oproti krajinám Európskej únie a Európskej menovej únie.
Ekonomickou výkonnosťou a technologickou vyspelosťou Slovensko stále značne zaostáva za západnými krajinami a rozdiel oproti krajinám Európskej únie sa iba nepatrne znižuje.
HDP Slovenska na obyvateľa v parite kúpnej sily dosahoval v roku 2002 približne 48 percent priemeru EÚ, zatiaľ čo v roku 1995 asi 46 percent. Podobný, aj keď o niečo menší, rozdiel medzi Slovenskom a krajinami EÚ je v produktivite práce. Domáca cenová hladina sa síce rýchlejšie približuje k priemeru v Európskej únii, naďalej je však viac vzdialená úrovni EÚ ako HDP. Slovensko ekonomicky a cenovo výraznejšie zaostáva ako Portugalsko a Grécko (krajiny EÚ s najnižšou ekonomickou výkonnosťou) pred ich začleňovaním do Európskej menovej únie.

Nízka komparatívna cenová hladina potvrdzuje ekonomické zaostávanie Slovenska a väčšinou konkurenčnú schopnosť nižšími cenami (čo je dnes určitou komparatívnou výhodou SR). Tomu zodpovedá podhodnotenie nominálneho kurzu k jeho vyjadreniu v parite kúpnej sily (tzv. ERDI) až na úrovni necelých 2,5 oproti napríklad 1,5 v Portugalsku v roku 1994. Kľúčovým limitom je však deformovaná štruktúra ekonomiky orientovaná na výrobky s nízkou pridanou hodnotou. Produkcia vývozu Slovenska je navyše závislá od niekoľkých firiem.
Východiskovou bariérou je aj malá pružnosť ekonomických subjektov, osobitne pracovnej sily. Nízka reálna pružnosť a medzinárodná mobilita našej pracovnej sily bude navyše maximálne sedem rokov po vstupe do Európskej únie obmedzená prechodným obdobím zamedzujúcim voľné zamestnanie občanov Slovenska napríklad v Nemecku a Rakúsku. Pružné však nie sú, a tak skoro nebudú ani ďalšie ekonomické indikátory vyrovnávania sa s asymetrickými šokmi v menovej únii - ceny a mzdy.
Limitom dôsledného uskutočnenia a financovania štrukturálnych reforiem, ekonomického a cenového približovania sa k úrovni únie, by v prípade čo najrýchlejšieho vstupu Slovenska do eurozóny mohlo znamenať rýchle plnenie maastrichtských konvergenčných kritérií. Splnenie nominálnych (defenzívnych) kritérií, osobitne pre infláciu, by mohlo zamedziť "mäkkému pristátiu" ekonomiky Slovenska po vstupe do Európskej menovej únie.
Nezanedbateľnou bariérou skorého členstva Slovenska v Európskej menovej únii sú ďalšie konkurenčné nevýhody, ktoré nebude možné odbúrať v priebehu niekoľkých rokov. Okrem štruktúry ekonomiky k nim patria neprehľadné a nedodržiavané pravidlá hry na konkurenciu na trhu a nízka morálka v spoločnosti. Podstatnou je korupcia v súdnictve.
Pre členstvo v menovej únii je na druhej strane priaznivá vysoká obchodná previazanosť slovenských subjektov so subjektmi z krajín dnešnej a potenciálnej menovej únie. Napríklad do krajín EÚ a zvyšných troch krajín V4 smeruje až približne 90 percent vývozu Slovenska.

Preceňované prínosy
Vstup do eurozóny bude znamenať niekoľko nespochybniteľných prínosov z prevzatia eura - predovšetkým zníženie transakčných nákladov, odstránenie kurzového rizika a minimalizovanie kurzových výkyvov. Argumenty na skorší vstup to však nie sú, keďže ide o výhody členstva v Európskej menovej únii ako také. Profitovať z nich budú najmä podnikateľské subjekty, jednoznačne však iba tie, ktoré sa orientujú na trh eurozóny a trh krajín začleňujúcich sa do nej. Nie subjekty, ktoré obchodujú s inými krajinami a, napríklad, v dolároch - Slovnaft, U.S. Steel či SPP. Naopak, tieto podniky môžu byť obmedzované regulačnou obchodnou politikou EÚ voči iným krajinám.
Potenciálnou výhodou rýchleho začlenenia sa do menovej únie by čiastočne mohlo byť neomeškanie sa za ostatnými krajinami V4. Platilo by to ako psychologická kotva pre investorov, nie ako priama ekonomická výhoda. Naopak, Slovensko by sa mohlo v prípade rýchleho vstupu krajín V4 a nášho nevstupu do menovej únie stať zaujímavejším priestorom pre investorov ako ony. Predpokladá to dôsledné realizovanie a financovanie ekonomických reforiem. Spolu s "trhovým vankúšom" pružného výmenného kurzu a ďalšími podmienkami atraktívnosti na investovanie do koruny by sa tak mohli vytvoriť priaznivejšie ekonomické podmienky (vyšších výnosov a nižších nákladov) pre investorov ako v prípade nových členov v eurozóne.
Ďalšie deklarované výhody - Európska menová únia ako garant ekonomických reforiem, výrazný prínos na reálny ekonomický rast (NBS odhadnutý na 1 percento ročne) a účasť na menovej politike Európskej centrálnej banky - sa preceňujú, prinajmenšom z hľadiska ich významnosti. Osobitne to platí v prípade tlaku na reformy vrátane reformy verejných financií. Napriek členstvu v menovej únii to potvrdzujú pretrvávajúce značné deficity verejných financií a príliš štedré sociálne systémy Nemecka a Francúzska.

Obchádzané náklady a riziká
Rizík skorého vstupu do mechanizmu výmenných kurzov ERM-2 a do Európskej menovej únie je oproti jednoznačne neidentifikovateľným prínosom rýchleho variantu niekoľko. Nadväzujú predovšetkým na ekonomické a cenové zaostávanie Slovenska a obmedzenia z prechodných období.

Už vstupom do ERM-2 sa obmedzí flexibilita kurzu a manévrovací priestor kurzovej politiky. V prípade príliš skorého vstupu (napríklad v roku 2005, prípadne 2006) môžu reálne nastať riziká:
- stanovenie parity kurzu koruny k euru na nevýhodnejšej (reálne nedostatočne zhodnotenej) úrovni ako neskôr (s nepriaznivými dosahmi na hodnotu úspor, najmä po rýchlom vstupe do menovej únie),
- negatívne dosahy na ekonomickú výkonnosť a zvýšenie nákladov po špekulatívnych útokoch či iných vonkajších zmenách.
Riziko špekulatívnych útokov bude väčšie pri vyššej mobilite kapitálu a zároveň v prípade, ak by koruna musela kolísať okolo eura v užšom fluktuačnom pásme ako ±15 percent. Nedávny útoky na forint a problémy maďarskej centrálnej banky pri stanovenom pásme ±15 percent sú však mementom
- limitovanie možností financovania ekonomických a sociálnych reforiem, a to v snahe o rýchle plnenie maastrichského kritéria pre deficit verejných financií
Vstupom do Európskej menovej únie sa Slovensko úplne vzdá nástrojov menovej politiky v prospech Európskej centrálnej banky, tým aj suverenity v rozhodovaní o nich a flexibility kurzu ako prirodzeného vyrovnávacieho mechanizmu.

Spolu s rizikami rýchleho vstupu do ERM-2 znamená skorý vstup do Európskej menovej únie:
- tlaky na cenový skok a významne vyššiu infláciu ako v krajinách eurozóny alebo tlaky na spomalenie ekonomickej výkonnosti (napríklad ak sa bude Európska centrálna banka razantnejšie snažiť brzdiť vyššiu infláciu, predovšetkým v prípade jej prejavu aj v ostatných novozačleňovaných krajinách).
Riziko výraznejšieho cenového nárastu po vstupe do menovej únie bude pri veľkom cenovom rozdiele oproti dnešnej eurozóne (teda aj pri vysokom ERDI) vyššie ako by to bolo neskôr, keď sa predpokladá zníženie rozdielu v cenovej hladine Slovenska oproti Európskej menovej únii.
Pri neexistencii kurzu koruny môže vyššiu infláciu spôsobovať prílev peňazí zo zahraničia, dočasne zaokrúhľovanie cien hore a dlhodobejšie približovanie cenovej úrovne k hladine v Európskej menovej únii (zhodnocovaním reálneho kurzu vyššou infláciou ako v dnešných krajinách menovej únie, nie aj zhodnocovaním nominálneho kurzu ako dnes)
- riziko znehodnocovania úspor
Pri skorom vstupe do menovej únie sa môžu úspory prekonvertovať kurzom na nevýhodnejšej úrovni ako neskôr. Následne môže dochádzať k znehodnocovaniu úspor - v dôsledku vyššej inflácie a nižších úrokových sadzieb (pod vplyvom Európskej centrálnej banky), teda dlhodobejšie záporných reálnych úrokových sadzieb. Môže to znižovať ochotu podnikov a obyvateľov sporiť a limitovať záujem ľudí zapojiť sa do sporenia v reformovanom dôchodkovom systéme. Záporné reálne úrokové sadzby môžu tlačiť na prehĺbenie ekonomických nerovnováh.
- riziká výrazných cyklických výkyvov v ekonomike (napríklad s nepriaznivým dosahom na HDP a zamestnanosť) a nemožnosť na ne účinne reagovať.
Môže k nim dôjsť po akejkoľvek vonkajšej zmene na domácu ekonomiku, ale, napríklad, aj po odleve zahraničného kapitálu, a tým poklese peňazí v obehu. Po vzdaní sa národnej meny a začlenení sa do menovej únie môže mať nemožnosť včas a dostatočne reagovať na vonkajšie zmeny, nepriaznivejšie dosahy na ekonomiku v skoršom variante vstupu do Európskej menovej únie.
Prvým dôvodom je skutočnosť, že bude ešte pretrvávať príliš veľký rozdiel v ekonomickej výkonnosti, produktivite a cenovej a mzdovej úrovni, respektíve celkovo v štruktúre ekonomiky a potrebe riešení kľúčových problémov na Slovensku oproti krajinám Európskej menovej únie. Rozdielnosť ekonomických cyklov môže umocňovať zo súčasnosti pokračujúca stagnácia väčších krajín eurozóny. Výrazné rozdiely štruktúry a potrieb ekonomík môžu prekrývať prínos značnej obchodnej previazanosti slovenských subjektov so subjektmi v Európskej menovej únii, napriek tomu, že existencia spoločnej meny v rámci viacerých krajín môže zmierniť negatívne dosahy asymetrických šokov vďaka lepšiemu rozloženiu rizika a diverzifikácie portfólia.
Druhým dôvodom je obmedzenie medzinárodnej mobility našej pracovnej sily, keďže, napríklad, v Nemecku a v Rakúsku budú prechodné obdobia, ktoré zamedzia voľnému zamestnaniu sa občanom Slovenska (maximálne do roku 2011). To znásobí dlhodobo nízku flexibilitu ekonomiky Slovenska - nízku reálnu pružnosť a mobilitu pracovnej sily a nepružnosť cien a miezd smerom dole, ktorými by mohla pružne reagovať na asymetrické šoky.

Celkové riziká
Hlavné riziká členstva v eurozóne súvisia s podstatou naštartovaného procesu - s presúvaním rozhodovaní z národnej úrovne na centralizovanejšiu, ešte menej účinnú nadnárodnú úroveň a s ďalším vývojom k politickej centralizácii únie.
Rozhodnutia centralizovanejšej menovej politiky (presunutej na Európsku centrálnu banku) budú tiež menej účinné k podmienkam na Slovensku, napríklad v nadväznosti na potrebu rýchlejšieho ekonomického rastu v Slovenskej republike ako v dnešných krajinách Európskej menovej únie. Jednotná menová politika Európskej centrálnej banky nemôže byť účinná pre všetky rôznorodé krajiny a ekonomické problémy niektorých krajín prehlbuje už dnes (napríklad Nemecka, ktoré má príliš regulovaný trh práce a štedrý sociálny systém).
Harmonizácia zhora sa v súčasnosti uskutočňuje a smeruje od menovej únie k fiškálnej (s harmonizáciou verejných financií vrátane daní) a k federálnemu euroštátu. Potvrdením toho sú reálne uskutočňované návrhy a kroky - napríklad minimálne sadzby nepriamych daní či návrh na európsku daň z príjmov a návrh európskej ústavy.
Prehlbovaná centralizácia spolu so zvyšovaním regulácie trhu, byrokratizáciou, zhora uskutočňovanou harmonizáciou a smerovaním k federalizácii únie môže čoraz viac obmedzovať konkurenciu a osobnú zodpovednosť, a tým viesť k brzdeniu produktivity ekonomických subjektov v Európskej menovej únii. Zvýšilo by to aj závislosť vývoja Slovenska od eurozóny a negatívne by vplývalo na približovanie sa Slovenskej republiky k eurozóne v ekonomickej výkonnosti a v životnej úrovni občanov.