Názor: Organizácia Spojených národov a internet

Hlavnou témou Svetového summitu o informačnej spoločnosti, ktorý sa bude konať na budúci týždeň v Tunise, je zaistiť, aby chudobné krajiny mohli naplno využiť to, čo nové informačné a komunikačné technológie vrátane internetu môžu priniesť ekonomickému a sociálnemu rozvoju. Ale ako sa stretnutie približuje, vzrastá aj množstvo dezinformácii o ňom.
Jednou z mylných predstáv, ktorá sa čoraz častejšie objavuje, je, že OSN chce prevziať dozor alebo inak kontrolovať internet. Nič nie je ďalej od pravdy. OSN chce rozšíriť jeho globálny dosah, a to bude v centre pozornosti summitu na budúci mesiac.
Očakávajú sa silné emócie v súvislosti s ochranou internetu, pretože počas svojej krátkodobej existencie sa stal faktorom dramatickej až revolučnej zmeny v mnohých oblastiach od zdravia, vzdelávania, žurnalistiky až po politiku. V práci OSN pre rozvoj sme dosiahli len náznaky prínosu, ktorý môže internet zabezpečiť. Pre obete katastrof - rýchlejšie a lepšie koordinovanú pomoc. Pre chudobných ľudí v odľahlých oblastiach - zdravotné informácie zachraňujúce život. A pre ľudí trpiacich pod represívnymi vládami - prístup k necenzurovaným informáciám.
Existujú tiež oprávnené obavy, že používanie internetu podnecuje terorizmus, pomáha teroristom, napomáha rozširovanie pornografie, uľahčuje ilegálne aktivity či glorifikuje nacizmus alebo iné ideológie podporujúce neznášanlivosť. Ale cenzúra počítačových databáz, kompromitovanie jeho technickej podpory alebo podrobenie prísnemu vládnemu dozoru, by znamenala - otočiť sa chrbtom k jednému z najdôležitejších nástrojov pokroku v súčasnosti. Obhajoba internetu je obhajobou samotnej slobody.
Dnes sú správcovské orgány záležitostí týkajúcich sa používania internetu, napríklad spamu alebo informatickej kriminality, schopné sa s týmito problémami vyrovnať len čiastočne, kým internetová infraštruktúra je riadená informatívnou, ale efektívnou spoluprácou rôznych vedúcich inštitúcií z oblasti súkromného podnikania, občianskej spoločnosti, akademickej a technickej komunity. Ale pre rozvojové krajiny je ťažké nasledovať všetky tieto procesy a cítia sa vylúčené zo štruktúr spravujúcich internet.
Spojené štáty si zaslúžia našu vďaku za rozvoj internetu a za jeho sprístupnenie svetu. Z historických dôvodov majú najväčšiu kontrolu nad ústrednými zdrojmi internetu a mnohí tvrdia, že by sa o ňu mali podeliť s medzinárodnou komunitou. USA, ktoré realizovali tieto dozorné aktivity férovo a čestne, si samy uvedomujú, že ostatné vlády majú obavy o verejnú politiku a suverenitu a že úsilia na "zmedzinárodnenie" dohôd a opatrení týkajúcich sa správy by mali pokračovať. Potreba zmeny nie je odrazom minulosti ani prítomnosti, ale budúcnosti, keď sa internetový rozvoj stane v rozvojových krajinách najdramatickejším.
To, čo vidíme, je začiatok dialógu medzi dvoma odlišnými kultúrami: mimovládnou internetovou komunitou s jej tradíciou neformálneho počítačového rozhodovania a medzi formálnejšie štruktúrovaným svetom vlád a medzivládnych organizácií. Internet sa stal taký dôležitý pre ekonomiku a administratívu takmer každej krajiny, že by bolo naivné neočakávať záujem vlád, najmä odkedy sa používanie internetu vo verejných službách a v oblastiach ako vzdelávanie či zdravotná starostlivosť stalo ešte rozšírenejším. Je potrebné, aby boli tieto vlády schopné viesť svoju politiku voči internetu správnym smerom a koordinovali ju vzájomne aj s internetovou komunitou. Ale samotné vlády nemôžu zaviesť pravidlá. Musia sa naučiť spolupracovať aj s neštátnymi aktérmi. Veď práve títo zohrávali rozhodujúcu úlohu v budovaní a koordinovaní internetových sietí a práve oni zostanú vedúcou silou ďalšej expanzie a inovácie.
Na predchádzajúcom summite pred dvoma rokmi v Ženeve sa diskusia o správe internetu dostala do slepej uličky. Preto ma členovia OSN požiadali o vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá sa mala ďalej venovať tejto problematike. Spomínaná pracovná skupina zameraná na správu internetu zverejnila svoje zistenia v správe, ktorá reflektovala stanoviská jej členov, ale nie OSN. Navrhla vytvoriť nový priestor pre dialóg, fórum, ktoré by spojilo všetkých aktérov s cieľom podeliť sa o informácie a zručnosti a prediskutovať problematické záležitosti, ale ktoré by nemalo právomoc prijímať rozhodnutia.
Pracovná skupina taktiež navrhla niekoľko možností na budúce opatrenia dohľadu, s rôznymi stupňami vládnej zainteresovanosti a vzťahu k Spojeným štátom. Nikto netvrdí, že by OSN mala prebrať internet od dnešných inštitúcií, ktoré ju spravujú, nikto nenavrhuje vytvorenie novej agentúry, a niektorí dokonca vôbec nevidia v tomto procese žiadnu úlohu OSN. Všetci tvrdia, že by spravovanie internetu malo zostať v rukách technických inštitúcií, v neposlednom rade aj preto, aby nebolo ovplyvňované každodennou politikou. Tieto a iné návrhy teraz zvažujú členské štáty OSN.
Každý si uvedomuje potrebu väčšej medzinárodnej účasti na diskusii o správe internetu. Dajme nabok strach z návrhov OSN v súvislosti s internetom. Ak chce niekto vytvoriť ďalší front na útok na OSN, takéto argumenty jednoducho nebudú mať zmysel. OSN chce len podporiť dialóg a konsenzus medzi všetkými hráčmi, a dosiahnuť najmä to, aby úžitok z internetu mali všetci.
Predsummitové rokovania opäť potvrdili ľudské právo hľadať, dostávať a poskytovať informácie a myšlienky prostredníctvom médií bez akýchkoľvek hraníc. Nabádam všetkých zainteresovaných, aby prišli do Tunisu pripravení prekonať technologickú priepasť, pripravení na budovanie informačnej spoločnosti otvorenej všetkým, ktorá obohacuje a posilňuje všetkých, pripravení na úplné prijatie tohto daru 20. storočia pre 21. storočie.
Autor je generálny tajomník OSN