Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.
Národná rada Slovenskej republiky prijala v júli pred desiatimi rokmi kontroverzný zákon č. 191/1995, ktorým sa novelizoval zákon o investičných fondoch a investičných spoločnostiach a zákon o cenných papieroch. Novoprijatý zákon nadobudol platnosť 7. septembra a popri tradičných letných a dovolenkových témach sa stal v lete pred desiatimi rokmi predmetom diskusií širokej verejnosti. Ovplyvnil činnosť viac ako stovky existujúcich investičných privatizačných fondov, do ktorých investovalo svoje body asi 70 percent účastníkov prvej vlny kupónovej privatizácie. Za tieto body fondy v kupónovej privatizácii získali akcie privatizovaných podnikov v menovitej hodnote približne 55 miliárd korún.
Ťaženie proti fondom
Privatizačné fondy z prvej vlny kupónovej privatizácie sa stali tŕňom v oku vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara najmä pre svoj vplyv v privatizovaných spoločnostiach a pre objem majetku, ktorý mali pod kontrolou. Proti fondom sa v tom období mobilizoval aj odpor priemyselnej loby.
Investičné fondy mali od svojho vzniku dve rozporuplné úlohy. Na jednej strane zdôvodnením ich vzniku bola nutnosť riešiť funkciu strategického investora pri rozdrobenosti vlastníckych práv z kupónovej privatizácie. Na druhej strane legislatívne obmedzenie zo začiatku na 40, potom na 20 percent akcií jedného emitenta v majetku fondu a následne redukovaných maximálne na 10 percent, práve zákonom 191/1995, ich postavilo do úlohy portfóliových investorov. Táto ich úloha bola v novom zákone zvýraznená aj obmedzením účasti zástupcov fondov v predstavenstvách spoločností, v ktorých mali fondy svoje podiely a umožnenie len ich účasti v dozorných radách spoločností. Zástupcovia ministerstva financií zdôvodňovali nutnosť novely zákona zefektívnením správy majetku podielnikov sústredeného v investičných fondoch. Podľa nich to bola hlavná úloha fondov a tie by nemali zasahovať do riadenia akciových spoločností, ktorých akcie sa nachádzali v portfóliách týchto fondov.
Kolektívne investovanie zaniklo
Už v marci 1995 došlo k zásahu proti investičnej spoločnosti PSIS, ktorá spravovala majetok niekoľkých investičných privatizačných fondov a majetok v otvorených podielových fondoch. PSIS dokázala vo svojom podielovom fonde Sporofond zhromaždiť od obyvateľstva peňažné prostriedky vo výške viac ako jednej miliardy korún a stala sa vážnym konkurentom bánk a záujmových skupín prepojených na vládnu moc.
Tento neadekvátny zásah štátneho dozoru (v niektorých bodoch následne spochybnený Najvyšším súdom SR) spôsobil problémy nielen viac ako 43 000 podielnikom podielových fondov spravovaných uvedenou spoločnosťou, ale vážnym spôsobom narušil aj dôveru obyvateľstva v kolektívne investovanie ako celok. Tento stav jasne dokumentujú aj údaje o vývoji hodnoty majetku v podielových fondoch a investičných fondoch v období po roku 1995. Reálna hodnota majetku spravovaného investičnými fondmi poklesla v roku 1995 na 24 miliárd Sk, čo znamenal pokles viac ako o 50 percent oproti roku 1993, pričom cena akcií investičných fondov v tomto období dosahovala približne len 30 percent čistej hodnoty majetku pripadajúceho na akciu.
Okrem likvidačných zásahov štátnej moci voči subjektom kolektívneho investovania a účelovej novelizácii zákona o investičných spoločnostiach, ktorému predchádzalo zrušeniu druhej vlny kupónovej privatizácie v júni 1995, sa pod stav kolektívneho investovania negatívne podpísali aj metódy výberu nadobúdateľov akciových podielov, ktoré v tom čase predával Fond národného majetku. Tieto faktory boli jednou z príčin tzv. transformácie investičných fondov na obyčajné akciové spoločnosti, ktorá práve v tomto období nadobudla masový charakter a pokračovala až do roku 1999. V období rokov 1996 - 1999 sa transformovalo 56 investičných fondov, ďalších približne 80 fondov zaniklo iným spôsobom.
Udalosti tých dní
- Ročná inflácia za prvý polrok 1995 dosiahla 5,8 percenta. Spolu s nulovým deficitom štátneho rozpočtu a nízkym schodkom platobnej bilancie to bol dobrý výsledok po dvoch rokoch fungovania samostatnej ekonomiky. Celý rok 1995 skončil s infláciou 7,2 percenta. Takému výsledku pomohlo, že aj keď to bol prvý povolebný rok, vláda urobila minimum zásahov do regulovaných cien. Devízové rezervy NBS rástli, v polroku dosiahli 2,77 miliardy USD.Podľa poslankyne Strany demokratickej ľavice Brigity Schmögnerovej vyrovnaný rozpočet sa dosiahol na úkor zvyšujúceho sa zadlženia systému zdravotných poisťovní a odkladania rastu miezd učiteľom a lekárom. Znepokojujúce podľa nej bolo, že klesla miera investícií, a z toho najviac zahraničných. Celkové zahraničné investície na Slovensku od roku 1992 dosahovali vtedy iba 585 miliónov USD. Vládnych politikov nezáujem zahraničia o kapitálový vstup netrápil. Niektorí z nich (najmä zo SNS) dokonca tvrdili, že zahraničný kapitál je škodlivý, najmä ak by vstupoval do obchodu či budoval obchodné systémy.
- Prezident Michal Kováč si bol v USA prevziať ocenenie Advokátskej komory ABA v rámci právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - CEELI. Podľa šéfa ABA jeho zásluhy spočívali v tom, že konal dôsledne v súlade s Ústavou SR, aj keď ho niektorí politici nabádali, aby sa správal inak. Prezident sa pri svojom pobyte za morom stretol s predstaviteľmi americkej administratívy vrátane viceprezidenta Ala Gora. Vypočul si od nich kritické hodnotenie politického vývoja na Slovensku. Podľa neho sa vláda dostávala do politickej izolácie a v budovaní demokracie nedržala krok s Poľskom, Českom a Maďarskom. Na stretnutí bol aj slovenský veľvyslanec v USA, takže kritika prenikla aj domov.
- Vysokoškolskí učitelia kritizovali návrh novely vysokoškolského zákona. Štát mal podľa neho opäť získať rozhodujúce slovo pri vzniku nových fakúlt a mal tiež stanovovať úlohy školám vo výučbe. Takéto zasahovanie štátu prorektor UK Ferdinand Devínsky prirovnával k socialistickému zákonu o vysokých školách.
- Vláda pripravila a schválila zákon, podľa ktorého sa civilná služba predĺžila z 18 na 24 mesiacov. Zároveň sa uzákonili sankcie pre tých, ktorí sa jej nástupu vyhýbajú. V tom čase bolo vyše 20-tisíc mužov, ktorí nenastúpili na civilnú službu.
- Podľa štatistického zisťovania 38 percent občanov bolo za to, aby Slovensko vstúpilo do NATO. Bol to pokles oproti roku 1993, keď za vstup bola takmer polovica opýtaných. Väčšina respondentov chcela, aby sa o vstupe do NATO rozhodlo na základe referenda.
- Chorvátske vojská zaútočili na oblasti, kde existovala Republika srbská. Počas štvordňovej operácie ju úplne obsadili a obnovili tu zvrchovanosť chorvátskeho štátu. Tento krok, pri ktorom sa vojská OSN mohli iba prizerať, podporovala nie bezvýhradne administratíva USA. Moskva bola proti, žiadala Bezpečnostnú radu OSN, aby nariadila Chorvátom stiahnuť sa na pôvodné pozície. Pri operácii zahynuli dvaja českí príslušníci vojsk OSN. Turistov v Chorvátsku bolo výrazne menej ako po iné roky. Ministerstvo zahraničných vecí SR neodporúčalo cestovať do tejto krajiny.
- Poslanec Roman Hofbauer (HZDS) kritizoval niektoré činy vtedajšej vlády. Upozornil, že z arzenálov Armády SR sa vyradilo a zošrotovalo 1 632 kusov ťažkej techniky. Z toho počtu bola polovica tankov. Urobilo sa tak podľa neho na základe zlého rozhodnutia federálnej vlády, v ktorom Mečiarova vláda pokračovala. Vyslovil počudovanie, že tieto zbrane nám netreba, pritom obyvateľstvo v Bosne by sa chcelo brániť, ale nemá čím.
- Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu v Prahe obvinil vysokého komunistického funkcionára bývalej KSČ Vasiľa Biľaka z vlastizrady. Mal sa jej dopustiť v súvislosti so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v auguste 1968. Biľak pre denník Slovenská Republika vyhlásil, že na výsluch do Česka nepôjde. Pripomenul, že počas svojho pôsobenia vo federálnych komunistických štruktúrach "robil všetko možné, aby Slovensko bolo spokojnejšie".
- Výskyt hrabošov vo Východoslovenskej nížine nadobudol kalamitný rozmer. Ľudia sa báli, že po žatve sa im dostanú do príbytkov. Preto v okrese Trebišov riešila tento problém osobitná komisia zložená z predstaviteľov štátnej správy a veterinárov.
- Pokračovala petičná akcia, v ktorej Výbor na obranu práv majiteľov investičných kupónov žiadal od vlády dostatočný majetok na privatizáciu kupónovou metódou. Predseda výboru, exminister privatizácie Milan Janičina, upozorňoval, že Fond národného majetku predáva aj majetok, ktorý bol pôvodne určený do kupónovej privatizácie. Podal niekoľko trestných oznámení na FNM, vždy, keď sa dozvedel, že fond predal takýto majetok či akcie. V tých dňoch dal podnet vo veci predaja štátneho podniku Frucona Košice. V tlači Janičina nabádal občanov, že má zmysel brániť sa proti takejto privatizácii. V tom čase získal 80-tisíc podpisov, ale počet potrebný na iniciovanie referenda sa mu nepodarilo získať.
(Juraj Vechter)