Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.
Ľudia aktívni v kultúre a v nezávislých médiách negatívne vnímali kultúrnu a mediálnu politiku vtedajšej vlády a jej orgánov. Existoval štátny fond Pro Slovakia, ktorý mal podporovať vybrané projekty. Na rozdiel od roku 1994 fond prestal prispievať na bratislavské alternatívne divadlo Stoka. Ministerstvo tvrdilo, že nebol dodržaný účel použitia týchto prostriedkov.
V júli aktivisti pripravili petíciu pod názvom Znepokojenie osobností nad koncepciou slovenskej kultúry. Kritizovala sa v nej kultúrna politika vlády. Jej signatári upozorňovali, že podpora kultúry, ako ju praktizovalo ministerstvo kultúry pod vedením Ivana Hudeca, uprednostňuje pred kritériami odbornosti politické a národné hľadiská. Tvrdili aj, že štátny fond Pro Slovakia neposkytuje peniaze podľa propozícií, ale podľa vôle ministra. Minister Hudec ich mienil použiť aj na financovanie obnovy knižného fondu v Armáde SR. Podľa vedenia armády a rezortu kultúry bolo treba napraviť stav, keď až 80 percent fondu bolo v českom jazyku. Niektorí umelci sa zasa sťažovali na nerešpektovanie plurality umeleckého vyjadrenia.
Znepokojenie podpísalo niekoľko stovák umelcov a pracovníkov kultúry. Ich zoznam a názory prinášal denník Sme. Ministerstvo kultúry na to reagovalo, že Znepokojenie je zmesou lží a demagógie. Ich signatárov označilo za "nenávistníkov čohokoľvek slovenského a bojovníkov za československý žalár".
Narušená súťaž na mediálnom trhu
Na praktiky fondu Pro Slovakia upozornil Protimonopolný úrad. Výkonný riaditeľ jeho štvrtého odboru poslal na ministerstvo kultúry list, v ktorom rezort žiada, aby neprideľovalo z fondu ani neposkytovalo inú štátnu finančnú dotáciu pre denníky Slovenská Republika a Hlas ľudu, lebo tak tieto periodiká zvýhodňujú oproti ostatným. Fond financoval vydávanie národnostných príloh v týchto periodikách. Úrad upozornil ministerstvo, že ďalším prideľovaním peňazí by narušil hospodársku súťaž. V prílohách boli preklady niektorých európskych či slovenských vládnych dokumentov do maďarčiny, ukrajinčiny a nemčiny. Hovorkyňa ministerstva kultúry Marta Podracká reagovala: "Protimonopolný úrad nie je kompetentný zasahovať do oblasti štátnych dotácií v rezorte kultúry."
Slobodnú Európu nechcel Roman Hofbauer
V tom čase Slovensko pokrývalo vysielanie Rádia Slobodná Európa - RFE. Vysielalo z Prahy a financoval ho kongres USA. Rozhlasová licencia mala koncom roka 1995 skončiť. Preto Slovenská rada pre rozhlasové a televízne vysielanie dostala od RFE žiadosť o novú licenciu. Spravodajstvo a komentáre RFE sa nepáčili vládnym politikom. Podľa poslanca Romana Hofbauera, "ťažiskovými atribútmi RFE sú protislovenské lži, hrubé znevažovanie, osočovanie, urážky a zosmiešňovanie slovenskej štátnosti, slovenského národa a slovenských politikov". Vo vysielaní RFE vystupovali predovšetkým opoziční politici a niekedy aj prezident republiky Michal Kováč. Vládni úradníci sa odmietali pre tento rozhlas vyjadrovať. Hofbauerovi prekážalo, že redakcia RFE je v Prahe, v budove bývalého Federálneho zhromaždenia. Vysiela odtiaľ dodnes, pre poslucháčov niektorých neslobodných arabských režimov a postsovietskych republík.
Štúrova cena pre provládne médiá
Vláda a Združenie slovenských novinárov (vzniklo popri Slovenskom syndikáte novinárov najmä pre provládnych a proslovenských novinárov) udelili ceny Ľudovíta Štúra za žurnalistiku. Premiér Vladimír Mečiar a predseda Združenia slovenských novinárov Jozef Darmo ich udelil denníku Slovenská Republika, Novinárskemu študijnému ústavu a týždenníku Extra. Obe ocenené periodiká boli blízke HZDS. Individuálne ceny dostalo aj desať redaktorov, prevažne to boli zamestnanci či stáli prispievatelia uvedených provládnych periodík. Cena Ľudovíta Štúra sa naposledy udeľovala v roku 1998.
Udalosti toho obdobia
- Prezident republiky Michal Kováč nepodpísal novelu zákona o veľkej privatizácii. Rušila sa ňou privatizácia kupónovou metódou. Podľa prezidenta novela predstavovala zásah do vlastníckych práv občanov, ktorí sa do kupónky prihlásili. HZDS na prezidentovo veto reagovalo: "Nech prezident konečne odstúpi." Parlament prezidentovo veto neskôr aj tak prehlasoval. Prezident bol rozhodnutý nepodpísať ani ďalšie zákony - o strategických záujmoch štátu a o investičných fondoch. Vláda sa snažila jeho vetá eliminovať tak, že mu zákony dávala na podpis po uplynutí zákonnej lehoty.- Vládna delegácia na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom bola na návšteve Rumunska. Prijal ho prezident Ion Iliescu. Minister hospodárstva Ján Ducký, ktorý ho sprevádzal, podpísal dohodu o ekonomickej a vedecko-technickej spolupráci.
- FNM v júli predal posledný balík akcií VSŽ spoločnosti Ferimex po 200 Sk za akciu. Na Burze cenných papierov Bratislava sa vtedy predávali po 360 Sk. Štátu tak nezostala žiadna účasť v oceliarňach, hoci ich iba nedávno vyhlásila zákonom za strategický podnik. Privatizácia VSŽ sa začala kupónovou metódou v roku 1992. Niekoľko mesiacov potom tretia Mečiarova vláda predala osem percent akcií spoločnosti Manager (vlastnil ju najvyšší manažment železiarní vrátane Alexandra Rezeša) a 10 percent odborárskej spoločnosti Hutník. Neskôr sa ukázalo, že aj za Ferimexom stáli manažéri VSŽ.
- Po desiatich dňoch v nemocnici zomrel 17-ročný Róm Mário Goral. Snažili sa ho zachrániť v košickej nemocnici, kam ho priviezli po tom, čo ho skíni poliali horľavinou a zapálili. Vláda odsúdila trestný čin až po Goralovej smrti.
- Pokračovala ďalšia petičná akcia. V nej Výbor na obranu práv majiteľov investičných kupónov žiadal vládu o dostatočný majetok pre privatizáciu kupónovou metódou. Predseda výboru, exminister privatizácie Milan Janičina vyhlásil, že FNM predáva aj majetok, ktorý bol pôvodne určený do kupónovej privatizácie. V tlači upozornil, že pre občanov má zmysel brániť sa proti takejto privatizácii. V tom čase získal 80-tisíc podpisov, ale počet potrebný na iniciovanie referenda sa mu nepodarilo získať.
- Na európskom trhu bol nedostatok obilia. V snahe oživiť jeho produkciu navrhla EÚ členským krajinám, aby znížili podiel pôdy, ktorá povinne leží ladom, z 12 na 10 percent. Cieľom takejto politiky bolo udržiavať vyššie ceny agrokomodít. Na Slovensku Štátny fond trhovej regulácie vykupoval obilie za 3 350 Sk. Mohol vykúpiť iba 10 percent úrody. Súkromné nákupné podniky nemali na výkup peniaze.
- Riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Michal Pramuk sa ponosoval na prienik českého piva. Podiel českých značiek na slovenskom trhu dosiahol 18 percent. Pramukovi prekážalo, že české pivovary predaj piva zvýhodňovali prenájmom čapovacích zariadením a výhodnou dopravou piva. Tvrdil, že české pivovary si podporu predaja môžu dovoliť, lebo boli sprivatizované kupónovou metódou, takže nesplácajú nadobudnutý majetok ako pivovary v SR. Slovenskí pivovarníci si nakoniec presadili zavedenie dovoznej kvóty na české pivo.
- Denník Slovenská Republika upozornil, že na verejnom úpise akcií Tatra banky sa mnohí jej malí akcionári nemôžu zúčastniť, pretože počet ich akcií nie je deliteľný štyrmi. Vedenie tejto prosperujúcej banky ohlásilo zvýšenie základného imania o 25 percent. V tom čase držala rakúska Raiffeisen Zentralbank 48 percent akcií. Podľa denníka hrozilo, že banku ovládnu cudzí investori.
- Slovenská národná strana dala podnet na trestné stíhanie na poslancov Miklósa Duraya, Bélu Bugára a Lászlóa Nagya za hanobenie republiky. Tento skutok údajne naplnili tým, že na návšteve v USA informovali o slovenských politických pomeroch amerických kongresmanov. Bugár na to reagoval: "Z trestného oznámenia nie som nervózny, veď SNS nemôžu vedieť, čo sme v USA hovorili."
- Bosnianski Srbi pokračovali v ofenzíve na moslimské enklávy. Po tom, čo obsadili Srebrenicu a Žepu, atakovali Bihač. Ich predák Radovan Karadžič vyhlásil na území Republiky Srbskej stanné právo a nariadil úplnú mobilizáciu. Inde bosnianski Srbi čelili ofenzíve bosnianskych Chorvátov. Tých zasa podporovala pravidelná chorvátska armáda.
- Podpredseda zahraničného výboru Národnej rady SR Jozef Prokeš navštívil Kubu a stretol sa s ministrom zahraničného obchodu.
- NBS vypísala verejnú anonymnú súťaž na architektonicky urbanistickú štúdiu jej novej budovy.
- V Maďarsku ako v prvej z reformných krajín strednej Európy začali privatizovať elektroenergetické spoločnosti.
- Najlacnejší paušálny program v sieti NMT, ktorú ako jedinú mobilnú sieť prevádzkoval Eurotel, stál 975 Sk bez DPH. K nemu bolo treba prikúpiť telefón za vyše 20-tisíc Sk.